Výskum CEDMO Trends z roku 2025, ktorý pre Univerzitu Karlovu realizovala agentúra IPSOS, ukazuje, že väčšina ľudí v Českej republike a na Slovensku verí, že zmena klímy je reálna a prevažne spôsobená ľudskou činnosťou – zároveň však respondenti vyjadrili nízku dôveru v schopnosť vlád účinne reagovať.
V českom online priestore sa objavujú tvrdenia, že solárne elektrárne zhoršujú globálne otepľovanie alebo že Európska únia (EÚ) či Svetové ekonomické fórum (WEF) presadzujú extrémne klimatické politiky. Faktické overovanie však opakovane ukazuje, že tieto naratívy sú zavádzajúce alebo úplne vymyslené. V skutočnosti majú solárne panely zanedbateľný otepľovací efekt v porovnaní s hlavnými faktormi klimatickej zmeny a výrazne znižujú emisie skleníkových plynov. EÚ ani WEF nenavrhujú povinné rekonštrukcie domov, zákazy predaja energeticky neefektívnych budov ani obmedzenia domáceho pestovania.
Na Slovensku sa opakovane šíria dezinformácie, ktoré popierajú ľudský vplyv na zmenu klímy alebo šíria mylné tvrdenia o CO₂, energetických systémoch či významných infraštruktúrnych projektoch. Fact-checkeri tieto tvrdenia vyvrátili, vrátane tých o údajnej bezvýznamnosti CO₂ alebo prehnaných dopadoch nových emisných povoleniek EÚ, kde realistické odborné odhady ukazujú na oveľa nižšie náklady pre domácnosti, než tvrdia dezinformačné zdroje.
Zmiešané postoje k tomu, ako reagovať na zmenu klímy
V Českej republike uvádza 44 % respondentov, že zmena klímy je prevažne alebo úplne spôsobená ľudskou činnosťou, zatiaľ čo ďalších 36 % sa domnieva, že ľudské a prírodné faktory zohrávajú rovnakú úlohu. Na Slovensku sú čísla takmer totožné – 43 % pripisuje zmenu klímy primárne ľudskej aktivite. Len malá časť respondentov v oboch krajinách popiera, že k zmene klímy dochádza.
Napriek týmto poznatkom sú pocity osobnej zodpovednosti nejednoznačné. Približne traja z desiatich respondentov v oboch krajinách cítia silnú povinnosť podieľať sa na zmierňovaní klimatickej zmeny, zatiaľ čo približne tretina ju necíti. Mladší ľudia a ženy majú tendenciu vnímať túto zodpovednosť vo vyššej miere než všeobecná populácia.
Pri porovnávaní ochrany životného prostredia s ekonomickým rastom uprednostňuje približne polovica respondentov v oboch krajinách ochranu životného prostredia – najmä ľudia do 24 rokov. Podpora klimatického vzdelávania je ešte vyššia: takmer dve tretiny respondentov v Česku aj na Slovensku súhlasia, že je potrebné zlepšiť vzdelávanie a informovanosť verejnosti.
Najväčšia skepsa panuje voči krokom vlád. V Česku 63 % neverí, že vlády na celom svete prijmú účinné opatrenia na zmiernenie zmeny klímy; na Slovensku tento názor zdieľa 52 %. Názory sa rozchádzajú aj v otázke verejných investícií do klimatických opatrení v zahraničí a v tom, či môže technológia zmenu klímy zastaviť alebo zvrátiť.
Celkovo výsledky ukazujú prevažujúcu zhodu v tom, že k zmene klímy dochádza, no zároveň pretrváva neistota ohľadom osobnej aj politickej zodpovednosti.
Podrobnosti nájdete v prehľade.
* Zber dát v Česku realizovala agentúra Median a bol financovaný z Národného plánu obnovy, programu Nástroje pro oživení a odolnost EU v rámci projektu 1.4 CEDMO 1 – Z220312000000, Podpora na zvýšení dopadu, inovací a udržitelnosti CEDMO v ČR.
