Rusko 25. mája 2026 vyzvalo zahraničných diplomatov a občanov, aby opustili ukrajinský Kyjev, pričom ako dôvod uviedlo hrozbu nových útokov. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov počas telefonátu s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom tiež vyzval Spojené štáty, aby evakuovali diplomatov zo svojej ambasády v hlavnom meste. Toto varovanie vyvolalo nasledujúci deň ostrú reakciu zo strany západných krajín, pričom niektoré z nich obvinili Moskvu z eskalácie vojny trvajúcej viac ako štyri roky. V tomto kontexte zdieľali tisíce používateľov sociálnych sietí v rôznych jazykoch obrázok vytvorený umelou inteligenciou s tvrdením, že zachytáva evakuáciu americkej ambasády v Kyjeve. Nástroje na detekciu obsahu generovaného AI však naznačujú, že obrázok bol vytvorený umelou inteligenciou, a americká ambasáda v ukrajinskom hlavnom meste toto tvrdenie vyvrátila.
Na Facebooku sa koncom roku 2025 rozšírilo video prejavu ruského prezidenta Vladimira Putina, v ktorom tvrdí, že Sovietsky zväz bol v roku 1938 pripravený pomôcť brániť Československo pred nacistickými územnými požiadavkami, ale Poľsko mu zakázalo prechod vojakov. Dobové dokumenty však ukazujú, že vtedajší sovietski predstavitelia československému prezidentovi Edvardovi Benešovi odkázali, že sa má obrátiť na medzinárodnú organizáciu Ligy národov. Potvrdenie, že Sovietsky zväz je ochotný brániť svojho spojenca, dostalo Československo 60 hodín po podpísaní Mníchovskej dohody, kedy už svoje územia odstúpilo nacistickému Nemecku. Hoci Poľsko skutočne zakázalo prechod Červenej armády cez svoje územie, podľa historika Igora Lukeša bolo možné, aby sovietske lietadlá preleteli ponad Rumunsko, ktoré by tomu nebránilo.
Slovenské MiG-29 boli v roku 2022 uzemnené kvôli vysokej poruchovosti. Namiesto jedenástich boli priemerne dostupné len štyri a nemali sme k nim rakety ani pilotov. Stíhačky boli modernizované v roku 2008, vtedajší predstavitelia armády ich životnosť po modernizácii odhadovali na desať až pätnásť rokov. Bývalý minister obrany Gajdoš v roku 2018 uviedol, že stíhacie lietadlá spĺňajú požiadavky NATO len na 40 %. V roku 2023 ich Slovensko darovalo Ukrajine, za čo dostalo kompenzáciu viac ako 82 miliónov od EÚ. Napriek tomu označil premiér Fico stíhačky MiG-29 za bojaschopné, modernizované na štandardy NATO a obvinil predchádzajúcu vládu, že ich odovzdala Ukrajine zadarmo.
V polovici januára 2026 sa na sociálnych médiách šírilo video, na ktorom sa uniformovaný obézny muž počas televízneho rozhovoru sťažuje, že Rusi kradnú potraviny. Tento muž, ktorý tvrdí, že je vedúcim oddelenia potravinových zásob v ukrajinskom regióne Ľvov, však neexistuje. Vizuálne nezrovnalosti aj analýza zvuku naznačujú, že virálne video bolo vytvorené pomocou umelej inteligencie a nezobrazuje skutočného vojenského príslušníka. Regionálna vojenská správa v Ľvove navyše nemá jednotku, ktorá sa vo videu spomína.
Juraj Blanár v diskusii s Jurajom Krúpom zavádzajúco tvrdil, že tesne po plnoformátovej ruskej invázii na Ukrajinu boli územné zisky Ruska nižšie, než dnes. Krúpa ho opravil a uviedol, že na začiatku vojny okupovalo Rusko 33 percent územia Ukrajiny, zatiaľ čo dnes kontroluje 20 percent. Ani táto informácia však nie je presná. V marci 2022, keď sa viedli rokovania o mieri medzi Ruskom a Ukrajinou, Rusko kontrolovalo podľa rôznych odborných výpočtov maximálne 25 až 27 percent ukrajinského územia. V súčasnosti okupuje približne 19 percent územia.
Keď narazíte na informáciu, že ukrajinský prezident Volodymir Zelenskyj kúpil novú nehnuteľnosť alebo jeho manželka Olena Zelenská míňala peniaze na luxusné nákupy, spozornite. Veľa podobných šokujúcich odhalení, ktoré sa šírili v minulosti, sa ukázalo byť nepodložených. Napriek tomu sa objavujú opakovane a sledujú tú istú schému: neznámy novinár či whistleblower upozorní na pochybný nákup, informácie následne preberú siete lokálnych portálov alebo influencerov sympatizujúcich s Ruskom a od nich sa ďalej šíria mnohými menšími kanálmi či skupinami na sociálnych sieťach.
Premiér Robert Fico kritizoval medzinárodné spoločenstvo za chýbajúcu mierovú iniciatívu vo vojne na Ukrajine. Od začiatku ruskej invázie v roku 2022 Valné zhromaždenie OSN aj ďalšie medzinárodné fóra opakovane volali po mieri a organizovali iniciatívy vyzývajúce na okamžité zastavenie bojov. Medzi najvýraznejšie patria opakované rezolúcie OSN, africká mierová misia, rokovania v Kodani, Džidde a na Malte, čínsko-brazílsky mierový plán, švajčiarsky mierový samit, diskusie v Saudskej Arábii po nástupe Trumpa či májová iniciatíva „koalície ochotných“. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý.
„Ukrajinské ženy plačú a prosia Rusko. Odpusť… a zastavte vojnu!!! Kto by neplakal nad miliónmi zmarených životov!!!???” hlása slovenský nápis v osemsekundovom videu zverejnenom na Facebooku v príspevku, ktorý bol od 13. júla 2025 zdieľaný viac ako 20-krát.
Koncom júna 2025 schválili členské štáty NATO nový záväzok investovať do svojej obrany 5 % HDP do roku 2035. Jedná sa o pomerne veľkú zmenu, keďže viaceré štáty mali problém s aj s doterajším záväzkom vo výške 2 % HDP. Naprik tomu, že už dnes sa niektoré štáty k hranici 5 % HDP približujú, v súčasnosti nemíňa na obranu 5 % žiaden člen NATO, ako tvrdí minister obrany Kaliňák.
Slovanský výbor, za ktorým stojí bývalý poslanecký asistent Republiky Tomáš Špaček, zverejnil preložený príspevok ruskej siete GFCN, ktorý údajne fact-checkuje reportáž BBC. Snaží sa v ňom vyvrátiť tvrdenia BBC o systematickej konfiškácii nehnuteľností ukrajinských civilistov v Mariupole. Podľa Slovanského výboru konfiškácia majetku nepredstavuje porušenie medzinárodného práva, pretože okupované územia boli k Rusku pripojené referendami z roku 2022. Tieto „referendá” však prebehli pod nátlakom ruskej armády a neboli uznané za legitímne. Rusko je naďalej z pohľadu medzinárodného práva na území Mariupolu okupant a preto podľa monitorovacej misie Vysokého komisára OSN pre ľudské práva vyvlastňovaním majetku porušuje medzinárodné právo.