V polovici mája tohto roku bol v stredoslovenskom meste Handlová spáchaný atentát na slovenského premiéra Roberta Fica. Polícia obvinila 71-ročného strelca z pokusu o úkladnú vraždu. Medzinárodné multidisciplinárne konzorcium CEDMO, ktoré sa dlhodobo venuje štúdiu javov súvisiacich s digitálnou transformáciou spoločnosti, najmä v stredoeurópskom regióne, vydalo k tejto udalosti špeciálnu tematickú správu. Správa obsahuje napríklad zistenia o tom, z akých informačných zdrojov čerpala slovenská a česká populácia informácie o atentáte alebo ako hodnotia medializáciu atentátu. Vychádza pritom z údajov z prieskumu CEDMO Trends, ktorý sa uskutočnil medzi slovenskými a českými respondentmi a respondentkami. Informácie z prieskumu sú doplnené o príklady nepravdivých správ, ktoré sa v súvislosti s atentátom šírili na internete a ktoré zachytili fact-checkingové organizácie konzorcia (pozn. organizácie na overovanie faktov, t. j. Demagog.cz, Demagog.sk, Demagog.pl a AFP).
Takmer dve tretiny Sloveniek a Slovákov (64 %) a polovica Čechov a Češiek (50 %) deklarujú, že v deň atentátu udalosť pozorne sledovali. V oboch krajinách ľudia čerpali väčšinu informácií zo svojej obľúbenej televíznej stanice. Zatiaľ čo v Českej republike túto možnosť uviedlo 40 % opýtaných, na Slovensku to bolo o 10 % menej (30 %). Na druhej strane, Slováci a Slovenky čerpali minimálne dvakrát viac informácií ako Češky a Česi zo sociálnych sietí (ČR 6 %, SR 14 %), od rodiny (ČR 4 %, SR 9 %) alebo od priateľov (ČR 3 %, SR 6 %).
Zdroje informácií o atentáte v deň streľby
Graf: Výskumná otázka: “Snažte sa zamyslieť nad tým, z akého zdroja ste v deň atentátu na premiéra Roberta Fica, v stredu 15. mája 2024, čerpali najviac informácií? Česká republika: N = 2 729, Slovensko: N = 1 792 Zdroj: CEDMO Trends (publikované v „CEDMO Special Brief k pokusu o atentát na Roberta Fica“)
“Necelá desatina respondentov a respondentiek (7 %) v Českej republike sa rozhodla v deň streľby informácie o tejto udalosti zámerne nekonzumovať. Na Slovensku bol tento podiel nižší (3 %),” komentuje výsledky výskumu Lukáš Kutil, dátový analytik CEDMO Trends, a dodáva: “Toto rozhodnutie bolo v Českej republike častejšie u najmladšej vekovej skupiny od 16 do 24 rokov. V Českej republike 14 % z nich zámerne nekonzumovalo informácie o streľbe, zatiaľ čo medzi ľuďmi vo veku nad 55 rokov udalosti o streľbe zámerne nesledovali len 3 % opýtaných. Na Slovensku najčastejšie dianie okolo atentátu zámerne nesledovali ľudia vo veku 25 až 34 rokov, a to v 6 % prípadov. Respondenti a respondentky nad 65 rokov uviedli túto možnosť len v 1 % prípadov. Z regionálneho hľadiska sa o túto udalosť najmenej zaujímali ľudia v Prešovskom kraji (7 % z nich udalosť zámerne nesledovalo) a v Banskobystrickom kraji (6 %).”
Podľa fact-checkingových organizácií konzorcia CEDMO, sa po atentáte začali v online priestore na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách vrátane Česka a Poľska, šíriť príspevky upozorňujúce na údajnú ukrajinskú stopu. Na sociálnych sieťach sa taktiež objavili aj nepodložené špekulácie, že atentát mohol byť zinscenovaný, alebo sa odohral iným spôsobom, ako tvrdila polícia. V najbližších hodinách a dňoch po atentáte sa množstvo príspevkov venovalo skutočným alebo nepravdivým politickým aktivitám a postojom atentátnika, ako aj jeho údajnému prepojeniu so slovenskou politickou opozíciou.
Dezinformačný naratív, podľa ktorého za atentátom na premiéra Roberta Fica stojí liberálna opozícia, presnejšie Progresívne Slovensko a ním podporované médiá, zaregistrovalo 58 % respondentov a respondentiek na Slovensku a 31 % v Českej republike.[1]Túto nepravdivú správu považuje za dôveryhodnú 35 % populácie na Slovensku a 24 % v Česku. Takmer dve tretiny respondentiek a respondentov na Slovensku (64 %) súhlasia s tým, že prevádzkovatelia sociálnych sietí (napr. Meta) majú v súvislosti s podobnou udalosťou plné právo obmedziť nenávistné príspevky alebo príspevky, ktoré streľbu schvaľujú a podporujú. V Česku s týmto tvrdením súhlasilo 60 % opýtaných.
Postoje slovenskej, ale aj českej verejnosti k príčinám atentátu sú v oboch prípadoch pomerne nejednoznačné.[2] Takmer rovnaké percento opýtaných sa zhodlo na tom, že jednou z hlavných príčin atentátu boli sporné kroky terajšej vlády premiéra R. Fica, napr. reforma orgánov činných v trestnom konaní alebo kroky proti médiám, RTVS, verbálne útoky na novinárov (Česko 49 %, Slovensko 52 %), a taktiež vyhrotená politika opozičných strán voči vláde premiéra R. Fica na čele s hnutím Progresívne Slovensko (Česko 48 %, Slovensko 50 %) . Verejné informácie poskytované slovenskou políciou a Ministerstvom vnútra SR boli podľa nadpolovičnej väčšiny slovenskej (55 %) a českej (56 %) populácie vecné a odborné.
Polovica populácie na Slovensku (50 %) sa domnieva, že strany slovenskej vládnej koalície využijú túto tragickú udalosť na obmedzenie demokracie (napr. potlačenie práv opozície alebo obmedzenie slobody prejavu). Výrazne viac Slovákov (46 %) ako Čechov (35 %) sa domnieva, že únik nahrávky výpovede strelca sediaceho na chodbe policajnej stanice v Handlovej pomohol vládnym politikom upozorniť na prepojenie atentátnika s opozíciou. Necelá polovica Slovákov a Sloveniek (45 %) má obavy z opakovania podobného streleckého útoku na politických predstaviteľov. V Česku vyjadrilo obavy z podobného útoku na niektorého slovenského politika alebo političku menej opýtaných (36 %). Naopak, len pätina slovenskej populácie (20 %) a ešte menší podiel českej (14 %) si myslí, že atentát povedie k upokojeniu napätej situácie na Slovensku.
Viac ako polovica slovenskej populácie (56 %) súhlasila s tvrdením, že slovenské verejnoprávne médiá (v čase atentátu Rozhlas a televízia Slovenska) dodržiavali pri informovaní verejnosti o tejto udalosti vysoké etické štandardy novinárskej práce. Súkromné spravodajské médiá hodnotili respondenti a respondentky o niečo pozitívnejšie. Podľa 61 % Čechov aj Slovákov (rovnaký podiel v obidvoch krajinách) väčšina novinárov a novinárok pracujúcich pre súkromné spravodajské médiá v deň masovej streľby informovala o tragédii vecne a seriózne.
[1] Zdroj: CEDMO Trends Česká a Slovenská republika; uverejnené na cedmohub.eu “Fact-checking Brief (Q2/2024)”
[2] Respondenti a respondentky vyjadrili svoj súhlas so všetkými ponúkanými príčinami atentátu osobitne. Preto sa súčet nerovná 100 %.
