Počas vlády Petra Pellegriniho malo Slovensko najnižšie deficity od svojho vzniku a bolo najbližšie k vyrovnanému rozpočtu vo svojej histórii. Napriek vtedajšiemu priaznivému stavu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatovala, že počas Pellegriniho vládnutia prišlo k najväčšiemu medziročnému zhoršeniu udržateľnosti verejných financií. Stalo sa tak najmä kvôli viacerým zásadným zmenám, ktoré prijala vtedajšia vládna koalícia.
Matúš Šutaj Eštok s Milanom Majerským spolu diskutovali v relácii Na telo 12. septembra 2025. Témou bol okrem iného aj pripravovaný štátny rozpočet. Minister Šutaj Eštok obhajoval potrebu konsolidácie stavom verejných financií, ktorý zanechali predchádzajúce vlády a porovnával ho so stavom, v akom ich zanechal čestný predseda Hlasu Peter Pellegrini: „Najlepšie verejné financie boli za vlády Petra Pellegriniho. Peter Pellegrini mal historicky najnižší deficit, takmer vyrovnaný deficit sme odovzdávali Igorovi Matovičovi.“ (v čase od 11:35).
Peter Pellegrini pôsobil ako predseda vlády od marca 2018 do marca 2020. V prvom roku jeho vlády bol deficit na úrovni 1,01 % HDP. Podobnú výšku deficitu Slovensko dosiahlo aj rok predtým v roku 2017, keď schodok rozpočtu predstavoval 0,98 % HDP. Počas druhého roka vlády Petra Pellegriniho bol deficit verejnej správy o niečo vyšší ako v predošlých rokoch a dosiahol úroveň 1,2 % HDP.
Tieto deficity patrili k najnižším za celú históriu Slovenskej republiky a najviac nás priblížili k vyrovnanému rozpočtu. V tomto období mali však okolité štáty podobné alebo ešte lepšie hospodárenie. V každom zo spomínaných rokov sme dosiahli horší deficit ako priemer Európskej únie. V porovnaní s našimi susedmi sme si tiež neviedli najlepšie. Maďarsko malo síce po všetky roky vyšší deficit, Poľsko, Rakúsko aj Česká republika dokázali hospodáriť v priemere lepšie. Česko dokonca dosiahlo vo všetkých troch rokoch rozpočtový prebytok.
Pri hodnotení stavu verejných financií je dôležité pozerať sa nielen na aktuálny stav, ale aj možný budúci vývoj. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zhodnotila práve roky 2018 a 2019 ako obdobie s výrazným zhoršením udržateľného stavu verejných financií. V týchto rokoch sme sa podľa RRZ začali odkláňať od cieľa vyrovnaného rozpočtu a začali míňať viac, než sme si mohli dovoliť. Dôvodom bol najmä rýchly rast miezd vo verejnej správe a zdravotníctve či zmena dôchodkového systému, zastropovaním dôchodkového veku a zvýšením minimálneho dôchodku.
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je najlepším ukazovateľom vývoja verejných financií indikátor dlhodobej udržateľnosti, pretože zohľadňuje nielen aktuálny deficit, ale aj predpokladaný vývoj príjmov a výdavkov štátu v budúcnosti. Okrem toho zachytáva opatrenia a legislatívne zmeny vlády a ich následný dopad na verejné financie v strednodobom a dlhodobom horizonte.
RRZ konštatuje, že počas Pellegriniho vlády prišlo k najväčšiemu medziročnému zhoršeniu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti. To nastalo v roku 2019 a podľa RRZ to bol výsledok nedisciplinovanej rozpočtovej politiky a najmä opatrení výrazne oslabujúcich finančnú udržateľnosť dôchodkového systému. V roku 2018 bola udržateľnosť verejných financií v strednom pásme rizika na úrovni 1,6 %, v roku 2019 sa prepadla na úroveň 4,9 %.
Celkovo v najlepšom stave za sledované obdobie bol tento indikátor v roku 2015, keď dosahoval iba 0,4 % HDP. Slovenské verejné financie sa tak už pred pandémiou a pred nástupom vlády Igora Matoviča dostali do pásma vysokého rizika a ich dlhodobá stabilita sa citeľne oslabila.
