
Ruská propaganda namierená proti Ukrajine, povodne v Španielsku či referendum v Moldavsku — to sú hlavné témy dezinformačných naratívov, ktoré fact-checkeri hubu CEDMO identifikovali ako najviac rezonujúce v strednej Európe v poslednom štvrťroku roku 2024. O aké konkrétne správy išlo, vám približujeme v aktuálnom vydaní tzv. kvartálneho Fact-checking briefu. Je k dispozícii v poľštine, češtine, slovenčine aj angličtine — preferovanú jazykovú verziu možno vybrať v pravom hornom rohu stránky prostredníctvom voľby vlajky príslušnej krajiny. Brief zároveň obsahuje aj analýzy vyplývajúce z dotazníkového prieskumu v Poľsku, Česku a na Slovensku. Tie dávajú okrem iného možnosť nahliadnuť, nakoľko je pre stredoeurópanov ťažké posúdiť pravdivosť správ o konkrétnych témach alebo do akej miery im vybrané dezinformačné naratívy pripadajú dôveryhodné.
Prípady ruskej propagandy namierenej proti Ukrajine
V posledných troch mesiacoch roku 2024 sa CEDMO opakovane zaoberalo vyvracaním manipulatívnych správ útočiacich na Ukrajinu a jej predstaviteľov. Najviditeľnejším prípadom bola správa o tom, že si Volodymyr Zelenskyj údajne kúpil historickú limuzínu, ktorú používal aj Adolf Hitler. Správa sa však opiera o fotomontáž, ktorú zverejnil falošný spravodajský web.
Zdroj obrázku: Demagog.cz
Ďalším významným naratívom bolo tvrdenie o 18 britských vojakoch, ktorí údajne padli v bojoch na Ukrajine. Servery Demagog.pl a AFP ale preukázali, že toto tvrdenie je nepodložené a fotografia rakiev s britskou vlajkou v skutočnosti pochádza z roku 2006. Iná šírená dezinformácia obsahovala falošné fotografie údajnej mobilnej márnice od spoločnosti Coca-Cola, ktorú ruské médiá prezentovali ako dôkaz veľkých strát ukrajinskej armády v Sumskom regióne. Fact-checkeri z AFP a Demagog.pl ale ukázali, že išlo o upravený záber. K ďalším prípadom ruskej propagandy, ktorými sa zaoberali fact-checkeri, patrili vymyslené tvrdenia o údajnom predaji ukrajinskej pôdy zahraničným spoločnostiam, čo malo Ukrajinu vykresliť ako krajinu podriadenú západným záujmom.
Obťažnosť určenia pravdivosti informácií
Vojna na Ukrajine bola tiež jednou z tém, pri ktorých sme počas novembra v Česku a Poľsku prostredníctvom dotazníkového prieskumu zisťovali, ako ťažké je pre respondentov určiť, nakoľko sú správy v médiách k týmto témam pravdivé. Okrem vojny na Ukrajine boli testované aj okruhy súvisiace s covidom-19, energetickou krízou a zmenami cien energie, politikou Európskej komisie týkajúcej sa budúcnosti automobilového priemyslu, s infláciou a verejným dlhom aj témy spojené s klimatickou zmenou. Pre 38 – 49 % respondentov je podľa ich tvrdení pravdivosť informácií ťažké určiť. Konkrétne v prípade vyššie spomínanej vojny na Ukrajine náročnosť potvrdzuje 39 % Poliakov a 48 % Čechov. Najväčšie problémy respondenti uvádzajú pri správach týkajúcich sa politiky Európskej komisie v oblasti budúcnosti automobilového priemyslu – 43 % Poliakov a 49 % Čechov.
Graf: Obťažnosť určenia pravdivosti informácií (Česko) N = 3004, Zdroj: CEDMO Trends, november 2024
Graf: Obťažnosť určenia pravdivosti informácií (Poľsko) N = 1029, Zdroj: CEDMO Trends, október 2024
Povodne v Španielsku
Krátko po povodniach v Španielsku sa na sociálnych sieťach objavili príspevky, podľa ktorých k ničivým následkom prispelo odstránenie priehrad a hrádzí v oblasti Valencie. Ako vo svojich textoch vysvetlili fact-checkeri z AFP, Demagog.cz a Demagog.pl, zrušené vodné stavby neboli určené na zadržiavanie dodatočného objemu vody pri povodniach, jednalo sa o malé hate či hrádze. Mapa, ktorá podľa príspevku zobrazuje zrušené priehrady a hrádze, v skutočnosti ukazuje existujúce vodné stavby. Ďalšie virálne príspevky obsahovali nepravdivé tvrdenia o umelom pôvode povodní. Na sociálnych sieťach kolovalo okrem iného video zachytávajúce „loď na zmenu počasia“. Ako uviedli weby Demagog.sk a AFP, video v skutočnosti zachytáva plávajúcu elektráreň a nemá žiadnu spojitosť s počasím alebo povodňami.
Referendum v Moldavsku
V súvislosti s moldavským referendom o smerovaní krajiny do Európskej únie sa objavili tvrdenia, že výsledok výrazne ovplyvnili korešpondenčné hlasy, že v priebehu referenda došlo k „záhadnému zvratu“ vo výsledkoch alebo že bolo referendum zmanipulované. Demagog.cz uviedol, že hoci sa priebežný výsledok hlasovania „otočil“ na poslednú chvíľu v prospech podporovateľov európskej integrácie, celý proces bol transparentný a k žiadnemu neprirodzenému zvratu v závere sčítania nedošlo. Nepodložené tvrdenia o falošných hlasoch, ktoré sa údajne objavili v závere referenda, šírili tiež ruskí predstavitelia alebo poľský europoslanec Grzegorz Braun, na čo upozornil Demagog.pl.
Dôveryhodnosť dezinformačných naratívov
V Česku aj na Slovensku, kde bola dôveryhodnosť aktuálnych dezinformačných naratívov zisťovaná (v rámci výskumu CEDMO Trends), sa najdôveryhodnejšia nepravdivá správa týkala pohlavia alžírskej boxerky Imán Chalífovej, ktorú Svetová boxerská organizácia (WBO) údajne doživotne vylúčila, pretože nespĺňa kritériá pre štart v ženskej kategórii. Takmer polovica Čechov (44 %) a tretina Slovákov (30 %) považovala toto tvrdenie za dôveryhodné. U slovenských respondentov dosiahlo rovnaký podiel (30 %) tiež tvrdenie o výške platov slovenských lekárov, podľa ktorého sú platy lekárov na Slovensku v porovnaní s priemernou mzdou výrazne vyššie než v Nemecku či Rakúsku.
Graf: Povedomie o aktuálnych dezinformačných naratívoch a pohľad na ich dôveryhodnosť (Česko) N = 3004, Zdroj: CEDMO Trends, november 2024
Graf: Povedomie o aktuálnych dezinformačných naratívoch a pohľad na ich dôveryhodnosť (Slovensko) N = 1654, Zdroj: CEDMO Trends, november 2024
Táto štvrťročná správa poskytuje dôležitý vhľad do aktuálnych dezinformačných trendov v strednej Európe. Pre viac podrobností si stiahnite kompletnú správu v sekcii CEDMO Fact-checking Briefy.