About CEDMO
The Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si kladie za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a napomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
O projekte CEDMO
Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si má za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a pomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
Naši Partneri
O projekte CEDMO
Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si má za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a pomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
Naši Partneri
Viac ako 1500 slovenských používateľov Facebooku zdieľalo video uverejnené na YouTube 14. októbra 2022. Video s obdobným tvrdením bolo šírené aj prostredníctvom niektorých článkov (tu, tu), priamo na Facebooku či na Telegrame.
Viac ako 6 500 používateľov Facebooku zdieľalo video, ktoré 4. decembra 2022 zverejnila stránka Informácie bez cenzúry. Obsahuje zostrih rozhovoru s Gustávom Murínom, ktorý niekoľko dní predtým zverejnil internetový portál eReport.
Viac ako 8,5-tisíc používateľov zdieľalo facebookový príspevok s 8-minútovým videom so slovenskými titulkami uverejnený 20. septembra 2023, v ktorom vystupuje americký kardiológ Peter McCullough.
Robert Fico čelil v posledných rokoch štyrom obvineniam zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Prvýkrát ho v roku 2019 obvinili za schvaľovanie trestného činu. Fico sa na videu obraňoval Milana Mazureka, ktorý bol odsúdený za hanobenie národa, rasy a presvedčenia. Za ten istý čin bol Fico opäť obvinený aj v roku 2021, no aj tentoraz došlo k zrušeniu obvinenia. Tretí prípad sa týkal porušenia protipandemických opatrení počas autoprotestu v roku 2021, aj toto obvinenie však bolo zrušené. Najvážnejším bol štvrtý prípad v rámci akcie Súmrak, kde čelil okrem iného aj obvineniu zo založenia zločineckej skupiny a zneužitia právomoci verejného činiteľa. V tomto prípade boli obvinenia boli zrušené paragrafom 363. Nie je tak pravdou, že bol Fico obvinený za „politickú činnosť“. Vo všetkých prípadoch išlo o skutky, ktoré orgány činné v trestnom konaní v tom čase vyhodnotili ako trestné činy a doposiaľ nebol preukázaný žiadny politický motív.
Koncom júna 2025 schválili členské štáty NATO nový záväzok investovať do svojej obrany 5 % HDP do roku 2035. Jedná sa o pomerne veľkú zmenu, keďže viaceré štáty mali problém s aj s doterajším záväzkom vo výške 2 % HDP. Naprik tomu, že už dnes sa niektoré štáty k hranici 5 % HDP približujú, v súčasnosti nemíňa na obranu 5 % žiaden člen NATO, ako tvrdí minister obrany Kaliňák.
Vidiecke obyvateľstvo tvorí menej ako polovicu populácie. Huliak zamieňa rozlohu s počtom obyvateľov
Hoci vidiek skutočne tvorí podľa niektorých zdrojov až 96 % územia Slovenska, väčšina jeho obyvateľov žije v mestách. Na vidieku žije len 2,6 milióna ľudí, čo tvorí len 48 % populácie. Výrok Rudolfa Huliaka preto hodnotíme ako nepravdivý.
Viac ako sto používateľov zdieľalo slovenský facebookový príspevok z júna 2022, ktorý obsahuje rôzne zavádzajúce tvrdenia o rope. V príspevku sa napríklad tvrdí, že ropa je „obnoviteľný zdroj“, ktorý sa „obnovuje tak rýchlo, že ju nie je možné vyčerpať“.
Viac ako 6600 používateľov Facebooku zdieľalo príspevok, ktorý bol 30. júla 2022 uverejnený na profile slovenského politického analytika Jána Baránka s titulkom „MALÝ PRÍSPEVOK K VEĽKÉMU HOAXU – CO2“. Príspevok obsahuje šesť a pol minútové video, v ktorom muž s menom Douglas Vogt tvrdí, že klimatická zmena nesúvisí s ľudskou činnosťou, ale je výsledkom dlhodobých a rozsiahlych geologických a vesmírnych javov.
Na sociálnej sieti sa šíri video bývalého poslanca Mariána Kotlebu, ktorý tvrdí, že rýchlostnú cestu R1 v septembri 2024 uzatvorili kvôli presunu zbraňových systémov NATO. V skutočnosti museli cestu uzatvoriť kvôli havarijnému stavu mosta, ktorý ponad ňu viedol.
Poslanec Rudolf Huliak koncom septembra hrubo zaútočil na poslankyňu Progresívneho Slovenska Luciu Plavákovú, keď ju nazval sukou a vyhlásil, že ju nepovažuje za ženu. Huliak svoje slová obhajoval predchádzajúcim vystúpením poslankyne v rozprave, v ktorom Plaváková hovorila, že plod podľa Ústavného súdu SR nie je plod subjektom práva, a preto nemá ani právo na život. Neskôr v diskusnej relácii O 5 minút 12 Huliak spochybňoval, že takýto výrok súdu existuje. Ústavný súd však naozaj v roku 2007 publikoval nález, v ktorom konštatuje, že podľa ústavy nenarodené dieťa, nie je subjektom práva, ktorému patrí základné právo na život podľa čl. 15 ods. 1 prvej vety ústavy. To, že výrok poslankyne Plavákovej bol fakticky správny konštatovali aj ústavný právnici.
Minister vnútra v diskusnej relácii kritizoval svojho predchodcu Romana Mikulca za odchody policajtov, pričom však značne nadhodnocoval počet odchodov počas jeho pôsobenia a zavádzajúco ich porovnával s odchodmi za niekoľko mesiacov tohto roka. Je pravdou, že najviac obchodov v polícii za posledné roky sa udialo počas ministrovania Mikulca, ani vtedy však nedosahovali úroveň 1800 ľudí, ako tvrdil Matúš Šutaj Eštok. Priebežné počty odchádzajúcich policajtov za rok 2024 naznačujú, že odchody budú porovnateľné s tými počas pôsobenia Romana Mikulca.
„K Notre Dame patrí neodmysliteľný hrbáč“, „Takto to vidí Charlie Hebdo, …“ či „Ľudstvo sa so smiechom lúči so svojou minulosťou“, čítame v slovenských príspevkoch na Facebooku z 10. decembra 2024 s údajnou karikatúrou Volodymyra Zelenského ako hrbáča z Notre-Dame (tu, tu alebo tu). Príspevky zdieľali desiatky ľudí a obrázok bol zverejnený aj na slovenských účtoch Telegramu (tu, tu alebo tu). Príspevok sa objavil aj v češtine, francúzštine či taliančine.
Médiá informujú o situácii na Ukrajine objektívne, nepíšu, že sa Kyjev blíži k víťaznému koncu vojny
Na jeseň 2024 zaznamenala ruská armáda na Ukrajine viaceré vojenské úspechy, o ktorých informovali aj slovenské médiá, vrátane tých označovaných súčasnou vládou za „protivládne“. Tieto správy často vychádzali aj zo zdrojov na ruskej strane. V podobnom duchu informujú aj viaceré európske médiá. Napriek tomu premiér Fico v ruskej televízii tvrdil, že médiá v súčasnosti píšu iba o tom, že Rusko prehráva vojnu a Ukrajina sa blíži k víťaznému koncu.
Mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sa začali krátko po invázii v roku 2022, priniesli niekoľko nádejných momentov, no napokon stroskotali na vzájomnej nedôvere a teritoriálnych požiadavkách. Najbližšie k dohode sa strany priblížili v Istanbule v marci 2022, no objav ruských vojnových zločinov tieto rokovania značne skomplikoval. Rokovania boli definitívne ukončené po anexii ukrajinských území Ruskom v septembri 2022. V apríli 2022 navštívil Kyjev britský premiér Boris Johnson a vyjadril podporu Ukrajine v jej úsilí brániť sa. Priami účastníci však odmietajú, že jeho návšteva bola dôvodom zlyhania rokovaní. Napriek tomu tento naratív opakujú viacerí bývalí aj súčasní politici vrátane Roberta Fica v ruskej štátnej televízii Rossija 1.
Join the CEDMO community!