Prezident Peter Pellegrini odcestoval na samit NATO v Haagu so zásadnou pozíciou, avšak bez písomného mandátu od vlády. Minulý rok prezident pred cestou na samit vo Washingtone disponoval stanoviskom, ktoré vláda prerokovala a vzala na vedomie. Rovnako sa postupovalo aj za predchádzajúcich vlád. Opozičný politik Juraj Krúpa tvrdil, že ide o prvý takýto prípad od vstupu Slovenska do NATO. Tradíciu schválenia pozície pred samitom NATO zaviedol však až v roku 2014 prezident Andrej Kiska. Písomný mandát od vlády sa nám nepodarilo dohľadať ani pred samitmi v rokoch 2017 a 2019.
V sobotu 21. júna 2025 v relácii Sobotné dialógy spolu diskutovali Juraj Krúpa zo strany SaS a minister obrany za stranu Smer-SD Robert Kaliňák.
Predmetom diskusie boli najmä bezpečnostné a obranné témy, konkrétne zvýšenie obranných výdavkov Slovenska, vyjadrenia premiéra o neutralite, reforma aktívnych záloh či nadchádzajúci samit NATO.
Krúpa upozornil, že prezident na tento samit odchádza bez mandátu schváleného vládou: „Ja považujem za úplný škandál, že prvýkrát v histórii slovenská vláda neodsúhlasila mandát prezidentovi na samit. Toto sa tu ešte nestalo. Je to 21 rokov, čo sme v Aliancii a je to prvýkrát. Myslím si, že niečo také neviem ani ako bude vnímané, pretože prezident vlastne môže ísť deklarovať čokoľvek na samit do Haagu, ale nemá od toho mandát vlády,“ vyhlásil Krúpa (v čase 17:45).
Peter Pellegrini po samite Bukureštskej deviatky vo Vilniuse deklaroval, že Slovensko podporí navýšenie obranných výdavkov až na hranicu 5 % HDP. Z toho 3,5 % HDP by mali smerovať priamo na výdavky spojené s obranou. Zvyšných 1,5 % by mohli byť takzvané výdavky duálneho využitia, teda výdavky civilnej infraštruktúry, ktoré by potenciálne mohla využívať aj armáda. S týmto stanoviskom išiel Pellegrini aj na samit NATO, ktorý sa konal v holandskom Haagu.
Kancelária prezidenta uviedla, že prezident bude svoju pozíciu koordinovať s premiérom, ministrom obrany a ministrom zahraničných vecí.
K návrhu zaujali koaličné strany rozličný postoj. Predseda strany Matúš Šutaj Eštok sa, rovnako ako Pellegrini, vyjadril, že je ochotný rokovať o navýšení výdavkov v časovom horizonte 10 rokov. Robert Fico na prísľub o 5 % reagoval slovami: „Je to pološialenstvo, čo sa deje.“ Zároveň uznal, že je nutné postupne dvíhať výdavky na obranu, no apeloval na ich pomalé navyšovanie. Predseda SNS Andrej Danko naopak tento návrh odmietol.
O tomto záväzku sa malo definitívne rozhodnúť na pravidelnom samite NATO. Je zvykom, že tieto rokovania chodí prezident s prerokovaným mandátom od vlády, v tomto prípade sa tak však nestalo. Pellegrini tak na samit odišiel bez schváleného stanoviska vlády, čo vyvolalo kritiku zo strany opozície, ktorá tento krok označila za oslabenie pozície Slovenska, a aj koaličnej SNS.
Podľa Petra Bátora, bývalého veľvyslanca Slovenska, ktorý momentálne pôsobí ako odborník Progresívneho Slovenska pre bezpečnosť, prezident nejde na samit NATO s jasne definovanými prioritami, ktoré by vláda formálne odobrila, prvýkrát od roku 2014. Postup odobriť priority vlády pred samitom podľa Bátora započal prezident Andrej Kiska.
Na minuloročný samit vo Washingtone išiel Pellegrini so stanoviskom, ktoré vláda vzala na vedomie. Podobné stanovisko prerokovala vláda aj pred samitmi v roku 2023, 2022, 2021, 2018 a 2016.
Pre roky 2019, 2017 či 2014 sa nám vo vládnych materiáloch takýto alebo podobný dokument schválený ešte pred samitom nepodarilo dohľadať.
Prezident zastupuje Slovensko v NATO, premiér v EÚ
Ústavný právnik a bývalý poradca prezidentky Čaputovej Marián Giba v minulosti vysvetľoval, že na právne a politické zastupovanie štátu na najvyššej úrovni smerom k zahraničiu prezident nepotrebuje žiadne osobitné splnomocnenie. „Berúc do úvahy, že prezident je aj hlavným veliteľom ozbrojených síl a Severoatlantická aliancia je medzinárodná organizácia kolektívnej obrany, by bolo skôr namieste sa pýtať, kto iný ako prezident by mal na samite Slovensko zastupovať,“ poznamenal Giba.
To, že hlava štátu zastupuje Slovensko v zahraničí, vyplýva priamo z ústavy. Prezident je tiež hlavným veliteľom ozbrojených síl (čl. 102 odsek 1).
Podľa ústavy môže prezident kompetenciu zastupovať Slovensko preniesť na vládu alebo na jej jednotlivých členov. Aktuálne sa postupuje podľa rozhodnutia prezidenta Šustera z roku 2001.
Na Slovensku sa ustálil zvyk, že na samitoch NATO nás reprezentuje prezident a na samitoch EÚ premiér.
Prezident pre Aktuality.sk uviedol, že z titulu svojej funkcie nevstupoval a nevstupuje do vyjednávania o konkrétnej formulácii záverečného uznesenia účastníkov samitu NATO v Haagu. Slovenským vyjednávačom je veľvyslanec SR pri NATO Marek Varga, ktorý svoj postup priamo koordinuje s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstvom obrany SR.
Prezident mal podľa vlastných slov podporu veľvyslanca pri NATO aj ministra obrany Roberta Kaliňáka. „Bol som uistený pánom veľvyslancom aj ministrom obrany nebrániť akémukoľvek konsenzu, aj keby mal skončiť na týchto číslach,“ povedal. Minister zahraničných vecí a minister obrany boli aj priamo členmi jeho delegácie.
Fico v minulosti spochybňoval mandát prezidentky, aj keď mala stanovisko vlády
V roku 2023 Robert Fico, ešte ako opozičný politik, spochybňoval mandát prezidentky Zuzany Čaputovej na zastupovanie Slovenska na samite NATO vo Vilniuse. Vtedy tvrdil, že sa prezidentka s nikým neradila a obišla politické strany aj inštitúcie.
Na tlačovej konferencii sa pýtal, kto prezidentke garantuje, že jej hlasovanie vo Vilniuse sa pretaví do konkrétnych rozhodnutí vo vláde alebo parlamente. „Vôbec sa necítime byť viazaní tým, čo urobí prezidentka vo Vilniuse, pretože je to jej subjektívne rozhodnutie, o ktorom s nikým nehovorila a s nikým sa neporadila,“ vyhlásil v tom čase Fico.
Zuzana Čaputová pritom, na rozdiel od súčasnej situácie, mala stanovisko vlády, ktoré hovorilo o prioritách a pozíciách Slovenskej republiky „Delegáciu Slovenskej republiky bude viesť prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová. Súčasťou delegácie budú minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Wlachovský, minister obrany Slovenskej republiky Martin Sklenár a stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri NATO Peter Bátor,“ písalo sa v dokumente, ktorý vláda vzala na vedomie (.pdf, s. 1). Materiál taktiež obsahoval zoznam priorít a pozícií Slovenskej republiky.
