Teórie o prepojení útočníka na opozíciu
Časť dezinformácií sa spájala s naratívom, že strelec mal prepojenia na opozíciu či médiá. Spájali ho s novinárom Martinom Milanom Šimečkom, stranami PS aj Demokrati, stále však chýbajú dôkazy, ktoré by takéto prepojenia dostatočne podložili.
Atentátnika klamlivo spájali so stranou PS či Denníkom N
Na sociálnych sieťach sa krátko po atentáte šírila fotografia atentátnika z Handlovej, na ktorej sa údajne nachádzal aj spolu s otcom predsedu Progresívneho Slovenska a komentátorom Denníka N Martinom Milanom Šimečkom.
Fotografia pochádzala z krstu útočníkovej knihy z roku 2019. Zo záberov, na ktorých je mužovi stojacemu vedľa útočníka vidieť do tváre, je zrejmé, že nejde o Martina M. Šimečku. Na fotografii sa v skutočnosti nachádzal krstný otec atentátnikovej knihy Juraj D.
Podobne sa šíril aj klamlivý príspevok s fotografiou, na ktorej mal byť podľa popisu atentátnik z Handlovej spolu s členmi Progresívneho Slovenska, držiacimi dúhovú vlajku a vlajku Európskej únie. V skutočnosti sa na obrázku spolu so straníckymi kolegami nachádzal poslanec za Progresívne Slovensko Ondrej Prostredník.
Táto fotografia zasa pochádza z augusta 2023 a podujatia Pride Košice. Zo záberu v lepšej kvalite je zrejmé, že muž označený ako atentátnik je v skutočnosti poslanec PS Ondrej Prostredník.
Nie sú známe dôkazy, že by útočník spolupracoval s politickými stranami
Opakovane sa na sociálnych sieťach šírili aj informácie o údajnom prepojení útočníka na mimoparlamentnú politickú stranu Demokrati. Túto teóriu podporil minister obrany Robert Kaliňák, ktorý v diskusnej relácii STVR vo februári 2025 vyhlásil, že útočník bol sympatizantom strany.
Jediným verejným dôkazom podporujúcim túto teóriu sú však fotografie a videá z občianskeho zhromaždenia, na ktorých sa vedľa obvineného útočníka nachádza člen strany Demokrati Marek Polonec. Záznamy vznikli 23. apríla 2024 počas výjazdového rokovania vlády v priestoroch poľnohospodárskeho družstva v obci Dolná Krupá. Pred areálom družstva vtedy protestovala malá skupina demonštrantov, medzi ktorými bol aj obvinený útočník a spomínaný člen strany Demokrati.
Marek Polonec opakovane uviedol, že s útočníkom sa na zhromaždení stretol vôbec prvý aj posledný krát, čo priznal aj v dobrovoľnom oznámení na prokuratúre a vo výpovedi pre Národnú kriminálnu agentúru. Podľa vyjadrení predstaviteľov strany útočník nikdy nebol jej členom, nijako s nimi nekomunikoval ani ich finančne nepodporoval. Advokát obvineného útočníka, Namir Alyasry, potvrdil, že v prípade nie je stíhaný nikto iný okrem samotného strelca.
Politici hovorili o správe SIS, ktorá tieto prepojenia dokáže, doteraz však nebola zverejnená.
Nepotvrdené informácie o údajnej ukrajinskej stope
O útočníkovi sa šírilo, že je Ukrajinec, jeho manželka je utečenka z Ukrajiny a že stopy pokusu o atentát vedú práve na Ukrajinu. Strelec aj jeho manželka však žili na Slovensku v Leviciach a nie je známe, že by polícia vyšetrovala akékoľvek prepojenia na Ukrajinu. Napriek tomu v prvých dňoch po atentáte ruské propagandistické kanály šírili nepravdivé správy, že atentát je následkom Ficovho rozhodnutia nepodporovať Ukrajinu vo vojne proti ruskej agresii. V júli 2024 podľa prieskumu agentúry Ipsos pre CEDMO tejto teórii verilo 12 percent obyvateľstva.
Útočník pôsobil sám
Po útoku sa rozšírilo video dvoch ľudí, ktorí čakali na premiéra po rokovaní vlády. Komentár videa tvrdil, že sa správajú podozrivo a označil ich za možných spolupáchateľov atentátu. Dvojica však so strelcom nemala nič spoločné, čo potvrdilo aj ministerstvo vnútra. V súčasnosti podľa obhajcu útočníka polícia vyšetruje len jedného obvineného.
Teórie o zinscenovanom atentáte
Časť spoločnosti spochybňovala, či sa atentát stal alebo či sa priebeh udalostí udial tak, ako ho popisovali médiá. Pochybnosti opakovane vyvrátili odborníci a lekári, ktorí sa starali o premiéra, tie sa však napriek tomu vynárali počas celého roka po atentáte. Prieskum agentúry Ipsos pre CEDMO v júli 2024 ukázal, že 11 percent ľudí považuje atentát za zinscenovaný, najčastejšie vtedajší voliči strán Demokrati a Slovensko.
Konšpirovanie o poranení či dobe liečenia
Ľudia opakovane zdieľali pochybnosti, že na záberoch z miesta nebolo vidieť krv. Lekár a zdravotný záchranár Viliam Dobiáš pre Demagog.sk objasnil, že strelné poranenia málokedy spôsobia výrazné viditeľné krvácanie. Po tom, čo guľka vnikne do tela, sa rana po nej vďaka elasticite kože stiahne a preto nemusí výrazne krvácať. Strelné poranenia spôsobujú predovšetkým rozsiahle vnútorné poranenia, ktoré nie je možné vidieť. Väčšina záberov z miesta činu je zachytená v uhle, v ktorom postrelenému premiérovi telo zakrýva tmavé sako, na ktorom sú stopy krvi ťažšie rozpoznateľné.
Jeden z článkov tiež vyvolával pochybnosti na základe toho, že premiéra prepustili do domáceho ošetrenia po 14 dňoch v nemocnici. Viliam Dobiáš uviedol, že ak nie sú zasiahnuté veľké cievy, následky po zasiahnutí projektilmi môžu byť minimálne. Potvrdil, že ak mal pacient šťastie, môže byť dva týždne po operácii v stave, že pôjde do domáceho liečenia.
Denník SME pre porovnanie uviedol, že v roku 2022 strávili pacienti po operácii v brušnej dutine v nemocnici v priemere 18,8 dňa.
Pri výstrele nie je vždy vidieť oheň či silný spätný ráz
Mesiac po atentáte sa medzi blogmi denníka SME objavil text s viac ako 40-tisíc prečítaniami, ktorý spochybňoval skutočný priebeh útoku. Tvrdil, že Fico by výstrel zo zbrane CZ 75B do brucha nemohol prežiť, a preto muselo ísť o slepé náboje. Podľa autora nebolo na záberoch z atentátu vidieť oheň a dym, strelec vraj strieľal jednou rukou. Denník však blog neskôr stiahol, keďže porušoval etické pravidlá a obsahoval nepravdivé informácie. Tvrdenia z článku, ktoré odborníci vyvrátili, však zostali dostupné na iných weboch a sociálnych sieťach.
Odborník na strelné zbrane a predseda predstavenstva občianskeho združenia Legis Telum Ľudovít Miklánek pre Demagog.sk vysvetlil, že oheň a dym pri výstrele z modernej pištole používajúcej bezdymový prach nie sú za bežných svetelných podmienok voľným okom viditeľné. Plameň alebo dym možno zachytiť len vo veľmi špecifických podmienkach, ako sú tma, správny uhol kamery a vhodné svetelné zdroje.
Tvrdenia o spätnom ráze zbrane sú takisto nepravdivé. CZ 75 je celokovová služobná pištoľ, ktorá má vďaka svojej hmotnosti a konštrukcii relatívne mierny spätný ráz. Miklánek potvrdil, že aj starší človek ju môže pri dostatočnej kondícii ovládať jednou rukou.
Strelné poranenia je možné prežiť, dĺžka rekonvalescencie je individuálna
Ďalším argumentom, ktorý mal podporiť teóriu, že premiér postrelený nebol, bolo tvrdenie, že „by taký útok nemohol prežiť“, iné spochybňovali rozsah jeho zranení či pravosť zverejnených informácií z nemocnice. Autor vyššie spomenutého blogu napríklad tvrdil, že strela z ostrého náboja do brucha je automaticky smrteľná.
Lekár Jozef Valky z Rooseveltovej nemocnice vo vyjadrení pre Demagóg.sk z 15. mája 2025 potvrdil, že 15. mája 2024 bol na urgentný príjem prijatý pacient so strelnými poraneniami, ktoré si vyžadovali okamžitý operačný výkon. Najzávažnejším poranením bolo podľa Valkyho strelné poranenie dutiny brušnej, kde projektil na viacerých miestach poškodil tenké črevo a zastavil sa až na hlavici stehennej kosti. Vo vyjadrení takisto uviedol, že pacient prežil vďaka tomu, že streľbou neboli poranené významné cievy v dutine brušnej ako dolná dutá žila a brušná aorta, ani pečeň, močový mechúr či hrubé črevo. Premiéra ošetril skúsený tím vrátane lekárov s medzinárodnou skúsenosťou, a zotavil sa natoľko, že šesťnásť dní po útoku mohol byť prepustený do domácej liečby.
Záchranár Viliam Dobiáš a lekári, ktorí premiéra liečili, však vysvetlili, že prežitie závisí od toho, ktoré orgány a cievy boli zasiahnuté. Premiér podľa lekárov prežil preto, že strely nezasiahli životne dôležité cievy ako aortu alebo dolnú dutú žilu. Takéto zranenia síce môžu byť vážne, no s rýchlym zásahom sú prežiteľné, čo potvrdzuje aj prax v urgentnej medicíne.
Tvrdenie, že streľba nebola reálna, pretože Fico má bypass a údajne bral lieky na riedenie krvi, odborníci taktiež vyvrátili. Záchranár Viliam Dobiáš uviedol, že tieto lieky síce môžu mierne ovplyvniť priebeh krvácania, ale nie sú rozhodujúcim faktorom pre prežitie. Rýchlosť zásahu a to, čo presne strela poškodila, sú podstatne dôležitejšie.
Na základe vyjadrení viacerých odborníkov je zrejmé, že streľba bola reálna, náboje boli ostré a zranenia premiéra vážne – no zároveň nie smrtiace.
Nejednoznačný počet výstrelov
Opakovanou výhradou je aj údajná nejasnosť ohľadom počtu výstrelov. Na videozázname TV Prievidza je počuť päť rán, svedkovia z miesta incidentu však uvádzali, že počuli tri alebo štyri výstrely. Rozpory sú aj v dokumentoch z vyšetrovania, podľa uznesenia o vzatí útočníka do väzby Juraj C. vo výpovedi uviedol, že vystrelil asi trikrát, vyšetrovateľ hovorí o minimálne štyroch výstreloch. Minister obrany Robert Kaliňák následne na tlačovej konferencii deň po atentáte oznámil, že premiér utrpel zranenia po štyroch strelných ranách.
Rozdielnosť v údajoch však nie je podľa expertov dôvodom na paniku. Bezpečnostný analytik a bývalý člen českého Útvaru rýchleho nasadenia Lumír Němec pre denník SME vysvetlil, že pri výstreloch v rýchlom slede za sebou môže pozorovateľ vnímať nižší počet rán, než ich v skutočnosti zaznelo. „Zvuky výstrelov sa môžu zlievať, niekto ich tak vníma ako tri, iný ako päť. Je to bežný jav v dynamických a stresových situáciách.“ Okrem časového sledu zohráva rolu aj poloha svedka – vzdialenosť od strelca, jeho orientácia, ako aj akustické vlastnosti prostredia. Zvuk výstrelu sa medzi budovami môže odrážať, čo spôsobí jeho zosilnenie alebo naopak zmenu v počte vnímaných explózií.
Na tieto faktory upozorňuje pre SME aj Ľudovít Miklánek zo združenia Legis Telum. „Ak sa strieľa v blízkosti prekážok, napríklad medzi budovami, výstrely sa odrážajú. Sluchový vnem môže byť skreslený – dvakrát vystrelené sa môže javiť ako tri až štyri rany, v závislosti od toho, kde sa pozorovateľ nachádza,“ uviedol Miklánek. Dodáva tiež, že osoba, vedľa ktorej sa strieľa, môže po prvej rane zažiť dočasné znecitlivenie sluchu, čo skreslí jej vnímanie ďalších výstrelov. Miklánek zároveň upozornil na to, že ani samotný strelec si po traumatickej udalosti nemusí presne pamätať, koľko rán vystrelil.
Fotografie z Kaliňákovho telefónu rozpútali novú vlnu dezinformácií
Robert Kaliňák v apríli 2025 zverejnil dovtedy nepublikované fotografie oblečenia Roberta Fica zo dňa atentátu, čo viedlo k novej vlne dezinformácií. Kaliňák u influencera Oskara Baramiho ukázal zábery zo svojho telefónu, ktoré podľa vlastných slov vyhotovil v nemocnici. Na záberoch vidno prestrelené sako a košeľu pokrytú krvou.
Hneď po zverejnení krátkeho videa z rozhovoru začali užívatelia v komentároch spochybňovať autenticitu fotografií či samotný atentát. Podľa viacerých sa farba či vzor saka na fotografii nezhodovala so sakom, ktoré mal premiér Fico v daný deň oblečené. Spochybňovali tiež, či je krv na saku ozajstná.
Podobné komentáre sa objavili na Facebooku napríklad aj pod článkom STVR, ktorý o zverejnení fotografií informoval. Kaliňákove zábery prezentované u influencera spochybňovali aj viaceré príspevky so stovkami zdieľaní (príklad tu, tu a tu).
Kontroverziu ohľadom odlišnej farby saka objasnil pre Denník N fotograf Radovan Stoklasa, ktorý bol osobne prítomný na mieste atentátu. Stoklasa vraví, že na fotografiách môže sako vyzerať rozdielne, pretože na výsledok vplýva viacero faktorov, ako svetelné podmienky, nastavenie expozície či samotné zariadenie, ktoré fotografie zhotovuje. Odlišné nastavenie expozície spôsobilo zdanlivé zaniknutie prúžkov aj rozdiely vo farbách.
Stoklasa použil v Handlovej profesionálnu fototechniku a fotil za denného sveta, Kaliňák uviedol, že zakrvavené oblečenie premiéra fotil svojím mobilom priamo v handlovskej nemocnici, pri umelom svetle.
