Na Facebooku sa koncom roku 2025 rozšírilo video prejavu ruského prezidenta Vladimira Putina, v ktorom tvrdí, že Sovietsky zväz bol v roku 1938 pripravený pomôcť brániť Československo pred nacistickými územnými požiadavkami, ale Poľsko mu zakázalo prechod vojakov. Dobové dokumenty však ukazujú, že vtedajší sovietski predstavitelia československému prezidentovi Edvardovi Benešovi odkázali, že sa má obrátiť na medzinárodnú organizáciu Ligy národov. Potvrdenie, že Sovietsky zväz je ochotný brániť svojho spojenca, dostalo Československo 60 hodín po podpísaní Mníchovskej dohody, keď už svoje územia odstúpilo nacistickému Nemecku. Hoci Poľsko skutočne zakázalo prechod Červenej armády cez svoje územie, podľa historika Igora Lukeša bolo možné, aby sovietske lietadlá preleteli ponad Rumunsko, ktoré by tomu nebránilo.
Na virálnom videu ruský prezident Vladimir Putin hovorí, že v roku 1938 bol Sovietsky zväz pripravený pomôcť Československu, no Poľsko zakázalo prechod Červenej armády cez svoje územie a pohrozilo zostreľovaním sovietskych lietadiel, ak by zákaz porušili. Popis príspevku to označil za skrytú poľskú politiku ničenia národov. Putin sa odvoláva na dokumenty v ruských archívoch, ktoré vraj sám čítal. Video, publikované 4. decembra 2025, získalo viac než 20-tisíc videní a 275 zdieľaní.
Mníchovská dohoda
30. septembra 1938 podpísali predstavitelia Nemecka, Talianska, Veľkej Británie a Francúzska Mníchovskú dohodu, na základe ktorej mala prvá česko-slovenská republika Nemecku odstúpiť sudetské územia, Petržalku a Devín. Uzavretiu dohody predchádzala séria útokov nemeckého diktátora Adolfa Hitlera na územnú celistvosť Československa. Podľa Hitlera boli sudetskí Nemci v Československu utláčaní spolu s maďarskou a poľskou menšinou. O dohode sa často hovorí aj ako o Mníchovskom diktáte alebo Mníchovskej zrade, keďže bola vyvrcholením takzvanej politiky ústupkov voči nacistickému Nemecku zo strany krajín západnej Európy. Podpis dohody je známy aj heslom „o nás bez nás“, keďže o samotných podmienkach dohody rozhodli predstavitelia signatárskych krajín bez československých zástupcov.
Na územie Československa si nárokovali aj Maďarsko a Poľsko (.pdf, s. 110). Krátko po podpísaní Mníchovskej dohody 30. septembra 1938 dalo Poľsko Československu ultimátum. Poľsko požadovalo, aby sa Československo vzdalo územia Tešínska pod hrozbou ozbrojenej akcie. Na druhý deň, 1. októbra, československá vláda odstúpila Poľsku toto územie, ktoré muselo opustiť 35-tisíc Čechov a 5-tisíc Nemcov. Ďalšie územie Poľsko obsadilo na území dnešného Slovenska: napríklad dediny Suchá Hora a Tatranská Javorina spolu s časťou Belianskych Tatier.
Mapa československého územia odstúpeného susedným štátom. Hnedou sú vyznačené územia odstúpené Nemecku po podpise Mníchovskej dohody, modrou sú vyznačené územia zabraté Poľskom v roku 1938 a zelenou sú vyznačené územia zabraté Maďarskom po Viedenskej arbitráži v roku 1939. Zdroj: Ústav pamäti národa (.pdf, s. 1)
Obranná zmluva Československa s Francúzskom a Sovietskym zväzom
Československo ako posledná európska krajina uznalo Sovietsky zväz až v roku 1934. Neskôr 16. mája 1935 Československo podpísalo so Sovietskym zväzom spojeneckú zmluvu, čím republika nadviazala na svojho hlavného spojenca Francúzsko, ktoré spojeneckú zmluvu s Moskvou uzavrelo 2. mája 1935. Spojenecká zmluva bola naviazaná na Francúzsko: obidve krajiny sa zaviazali ku vzájomnej pomoci len v prípade, že vojenskú pomoc poskytne aj Francúzsko (.pdf, s. 4).
„Obě vlády zároveň uznávají, že závazky vzájemné pomoci budou mezi nimi účinné jen potud, pokud tu budou podmínky předvídané touto smlouvou a pokud bude oběti útoku poskytnuta pomoc ze strany Francie,” uvádza podpisový protokol zmluvy v časti II.
Túto podmienku do zmluvy vložili samotní predstavitelia Československa, ktorí sa ňou snažili predísť vtiahnutiu krajiny do konfliktu kvôli jednej z krajín.
Udalosti pred podpisom Mníchovskej dohody
„Jednoznačný a praktický záujem Moskvy o reálnu vojenskú pomoc neexistoval. Existovala politická rétorika solidarity, no chýbalo rozhodnutie, príprava aj konkrétne kroky, ktoré by naznačovali ochotu Sovietov ísť do vojny kvôli Československu,” povedal vo vyjadrení pre Demagog.sk Martin Posch z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Hoci spojenecká zmluva zaväzovala Sovietsky zväz poskytnúť v prípade napadnutia Československu pomoc, niekoľko dní pred uzavretím Mníchovskej dohody neposkytol československému prezidentovi Edvardovi Benešovi jasnú odpoveď na otázku, či krajine vojensky pomôže.
Historik Igor Lukeš v kapitole Stalin and Czechoslovakia 1938-1939: An Autopsy of a Myth v knihe The Munich Crisis, 1938: Prelude to World War II opisuje komunikáciu a stretnutia Beneša s predstaviteľmi Sovietskeho zväzu. 19. septembra 1938 sa na stretnutí so sovietskym diplomatom Sergejom Alexandrovským Beneš opýtal, či Sovietsky zväz dodrží podmienky obrannej zmluvy a príde na pomoc Československu, aj keby sa Francúzsko rozhodlo nenaplniť svoje záväzky. Moskva sa v odpovedi odvolala na možnosť kolektívnej obrany v rámci Ligy národov a nepotvrdila, že by sa Sovietsky zväz Československu chystal pomôcť. Beneš sa znovu stretol s Alexandrovským 25. septembra 1938, kedy sa ho opäť spýtal na sovietsku pomoc, no Alexandrovskyj znova neodpovedal. Rovnako sa československý prezident nedočkal odpovede na stretnutiach s Alexandrovským 26. a 27. septembra. Sám Alexandrovskyj sa v dlhej správe z 19. – 20. septembra sťažoval, že na Benešove otázky nemôže ponúknuť žiadne konkrétne odpovede.
Kvôli nedostatku informácií od sovietskeho diplomatického zástupcu v Československu prezident Beneš odoslal 28. septembra 1938 správu priamo do Kremľa, v ktorej sa snažil získať informácie o možnom prelete sovietskej armádnej letky. Odpoveď z Kremľa odporučila Benešovi, aby sa obrátil na Ligu národov a snažil sa hľadať „mocnosti, ktoré by boli pripravené postaviť sa Hitlerovi”. Československý veľvyslanec v Sovietskom zväze Zdeněk Fierlinger uviedol, že Sovietsky zväz „váhal a váha vstúpiť do konfliktu bez západných mocností”.
Beneš kontaktoval sovietsku stranu aj v deň podpisu samotnej Mníchovskej dohody, kedy Alexandrovskému povedal, že Veľká Británia aj Francúzsko nechali Československo Hitlerovi. Beneš uviedol, že si musí vybrať medzi kapituláciou a vojnou s Nemeckom a požiadal Alexandrovského, aby urýchlene zistil, či Sovietsky zväz pomôže Československu v tejto situácii. Odpoveď prišla 3. októbra 1938. Kremeľ uviedol, že Sovietsky zväz je pripravený pomôcť Československu za každých okolností, avšak odpoveď prišla 60 hodín po podpise Mníchovskej dohody a 36 hodín po stiahnutí československej armády z obranných pozícií v Sudetách, čo bolo neskoro na akúkoľvek obranu. Podľa dobových zdrojov, ktoré cituje Igor Lukeš, považoval Beneš počínanie Sovietskeho zväzu počas Mníchovskej krízy za zradu rovnako, ako počínanie Francúzska a Veľkej Británie.
Slovenský historik Jakub Drábik udalosti komentuje nasledovne: „Okrem deklarácie, že Československu príde na pomoc, neurobil Sovietsky zväz reálne žiadne prípravy na akúkoľvek formu pomoci. Aspoň pre to teda neexistujú žiadne dôkazy.”
Toto potvrdzuje aj Martin Posch: „Pre samotný naratív o plánovanej pomoci však nie sú rozhodujúce len deklarácie či vyjadrenia diplomatov, ale konkrétne správanie počas krízových mesiacov roku 1938. Ľudový komisár zahraničných vecí Maxim Litvinov aj sovietski diplomati síce operovali najmä vo všeobecných ubezpečeniach, ale keď však prišlo na praktické otázky, ako napríklad rozsah pomoci, časový harmonogram, technické zabezpečenie či vojenské kapacity, konkrétne odpovede neprichádzali.”
Zákaz prechodu sovietskych vojsk
Československo v tej dobe na východe susedilo s Poľskom a Rumunskom. Krajina nemala hranicu so Sovietskym zväzom, preto akýkoľvek príchod Červenej armády musel byť koordinovaný s týmito dvoma štátmi. Poľský veľvyslanec v Spojených štátoch amerických Lukasiewicz ešte v máji 1938 informoval, že Poľsko vyhlási vojnu Sovietskemu zväzu, ak jeho vojaci vstúpia na poľské územie. Takisto uviedol, že Poľsko bude zostreľovať sovietske lietadlá, pokiaľ by sa pokúsili o prelet do Československa. Rumunsko takisto nechcelo povoliť vstup pozemného vojska Červenej armády na svoje územie, avšak ku koncu augusta 1938 panovalo podľa Lukeša presvedčenie, že Rumunsko by v prípade potreby povolilo Sovietskemu zväzu využiť svoj vzdušný priestor na prelet do Československa.
Mapa Československa pred Mníchovskou dohodou s vyznačenými susediacimi štátmi. Zdroj: Hospodárske noviny
Pakt Ribbentrop-Molotov
O necelý rok neskôr, v noci z 23. na 24. augusta 1939, podpísali v Moskve nemecký a sovietsky ministri zahraničných vecí Zmluvu o neútočení medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom. Zmluva vstúpila do histórie ako Pakt Ribbentrop-Molotov podľa mien ministrov, ktorí ju podpísali. Krajiny sa zaviazali k zdržaniu od akéhokoľvek vzájomného násilného aktu alebo vojenského napadnutia.
Zmluva však obsahovala aj tajný dodatok, v rámci ktorého si nacistické Nemecko so Sovietskym zväzom rozdelili sféry vplyvu v strednej a východnej Európe. Pobaltie malo na sever od hranice Litvy pripadnúť Sovietskemu zväzu spolu s východnou časťou Poľska. Bezprostredne po podpise protokolu, 1. septembra 1939, nacistické Nemecko napadlo Poľsko, ktoré o dva týždne na to napadol aj samotný Sovietsky zväz, čím sa začala druhá svetová vojna.
V súčasnosti však Moskva šíri dezinformačné naratívy, ktoré sa snažia Poľsko vykresliť ako spojenca nacistického Nemecka a minimalizovať tak rolu Sovietskeho zväzu a paktu Ribbentrop-Molotov vo vypuknutí druhej svetovej vojny. Naratív, ktorý obviňuje Poľsko z toho, že zabránilo prechodu Červenej armády cez svoje územie pre účely pomoci Československu, je ďalší z palety naratívov, ktorými sa Moskva snaží Poľsko vykresliť ako vojnového štváča pred druhou svetovou vojnou.
Martin Posch dodáva: „Spomienka na Mníchov je pre časť spoločnosti, najmä v Českej republike, stále silná a vyvoláva negatívne emócie smerované predovšetkým voči Veľkej Británii a Francúzsku. Obraz Sovietov ako verných spojencov tak môže dnešnému Rusku slúžiť ako propagandistický nástroj. Ide však opäť o ukážku ohýbania dejín putinského Ruska, ktoré si prispôsobuje historický výklad podľa aktuálnych politických potrieb, a to bez ohľadu na dobovú realitu.”
Záver
Vladimír Putin tvrdí, že Sovietsky zväz bol ochotný pomôcť Československu počas Mníchovskej krízy v roku 1938, no Poľsko mu zakázalo prechod vojsk cez svoje územie. V skutočnosti však dobové dokumenty ukazujú, že Sovietsky zväz v týždňoch pred podpisom Mníchovskej dohody nedal vtedajšiemu československému prezidentovi Edvardovi Benešovi odpoveď na otázku, či Červená armáda príde brániť Československo pred nacistickým Nemeckom. Predstavitelia Sovietskeho zväzu opakovane prezidentovi Benešovi odporúčali, aby sa s prosbou o pomoc proti Hitlerovi obrátil na medzinárodnú organizáciu Ligy národov. Sovietsky zväz Československo uistil o pripravenosti mu pomôcť až viac než dva dni po podpise Mníchovskej dohody a odstúpení československých území Nemecku. Samotný Sovietsky zväz s nacistickým Nemeckom podpísal v roku 1939 Pakt o neútočení, súčasťou ktorého bol aj tajný dodatok o rozdelení území v strednej a východnej Európe.
