Odborníci aj vedecké štúdie sa zhodujú na tom, že vozidlá so spaľovacími motormi škodia životnému prostrediu viac ako elektromobily. Napriek tomu sa medzi používateľmi sociálnych sietí vo februári 2024 znovu šírila verzia staršieho príspevku, ktorý preháňa vplyv ťažby kovov pre batérie do vozidiel Tesla. Podľa odborníkov, ktorých AFP kontaktovala, príspevok zveličuje ekologický dopad ťažby týchto kovov, ktorý je síce závažný, ale nemení nič na tom, že elektromobily škodia menej ako vozidlá so spaľovacími motormi.
„Toto je batéria Tesla. Na jej výrobu potrebujete 12 ton kameňa pre lítium, 5 ton minerálov kobaltu, 3 tony nerastu na nikel, 12 ton medenej rudy,“ píše sa v príspevku z 5. februára 2024 uverejneného na slovenskom profile na Facebooku. „Napokon získate auto s ‚nulovými emisiami‘,“ stojí v príspevku, ktorý sa končí slovami o tom, že elektromobily sú „najväčší podvod zarábania peňazí v histórii.“
Podobné príspevky sa v slovenčine šírili už v roku 2023 aj v roku 2022. V roku 2022 kolovali aj v angličtine, fínčine či francúzštine. Nedávny príspevok v češtine zdieľalo viac ako 11-tisíc používateľov.
Tvrdenie je však zavádzajúce. Odborníci pre agentúru AFP uviedli, že príspevky dopad ťažby kovov pre batérie elektromobilov na životné prostredie preháňajú a že ide o menšie zlo, než aké predstavujú automobily so spaľovacími motormi.
Chybné čísla
Na ilustráciu údajného negatívneho dopadu elektromobilov na životné prostredie spomína príspevok konkrétne množstvo rudy, ktoré sa má pri ťažbe kovov používaných v batériách elektromobilov údajne vyťažiť.
Podľa berlínskeho analytika Georgea Biekera z Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (International Council on Clean Transportation, ICCT) sú však prinajmenšom niektoré z týchto čísel nesprávne.
„Údaj pre lítium je jednoznačne chybný, a to rádovo o desaťnásobok,“ povedal Bieker agentúre AFP v e-maile z 21. februára 2024. „Čísla pre ostatné prvky sú dvakrát vyššie, než vychádzajú mne“, aj keď „vzhľadom ku všetkým faktorom, ktoré v tom zohrávajú úlohu, by som ich nutne neoznačil za nesprávne“.
Všeobecne je ťažké s presnosťou určiť, koľko zeminy sa pri ťažbe premiestni, povedal pre AFP v roku 2022 Peter Newman, profesor udržateľného rozvoja na austrálskej Curtin University.
„Na výsledok majú vplyv faktory, ako je geografia, typ/koncentrácia surovín a miera využitia,“ uviedol.
Plán spoločnosti Tesla prejsť na bezkobaltové batérie
Ako vysvetľuje správa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), existujú tri hlavné typy batérií do elektromobilov. Prvým z nich je nikel-mangán-kobaltová batéria (NMC), ktorá mala v roku 2022 až 60% podiel trhu, ďalej lítium-železo-fosfátová batéria (LFP) s 30% podielom trhu a nikel-kobalt-hliníková batéria (NCA) s trhovým podielom približne 8%.
Batérie LFP sú podľa IEA menej škodlivé pre životné prostredie.
Príspevok naznačuje, že všetky batérie používané vo vozidlách Tesla obsahujú kobalt a nikel. Spoločnosť Tesla však už batérie LFP používa pre viac ako polovicu svojich vozidiel.
„Nie je jasné, akého modelu Tesly sa príspevok týka,“ povedal Bieker. Napríklad väčšina vozidiel Tesla Model 3 „sa už vyrába s batériami LFP“, čo znamená, že „neobsahujú žiadny nikel ani kobalt“, dodal.
Agentúra AFP požiadala spoločnosť Tesla o najnovšie informácie o batériách v jej elektromobiloch, v čase publikácie tohto článku sme však nedostali odpoveď.
Napriek ekologickému dopadu sú elektromobily šetrnejšie k životnému prostrediu
Ťažba kovov používaných pri výrobe batérií pre elektromobily má významný dopad na životné prostredie.
Kovy, akými sú lítium, kobalt či nikel, môžu kontaminovať vodu a poľnohospodársku pôdu. Podľa environmentálneho webu Earth.org môžu mať výpary uvoľňované pri ťažbe za následok únik toxických látok, ktoré zabíjajú ryby a ďalšie voľne žijúce živočíchy.
Ťažba je navyše mimoriadne náročná na spotrebu vody: na výrobu jednej tony lítia (ktorá vystačí na cca 100 autobatérií) sú potrebné asi 2 milióny ton vody.
Väčšina svetovej produkcie kobaltu sa ťaží v Konžskej demokratickej republike (archív) za nebezpečných podmienok, často s využitím detskej práce.
Aj napriek tomu sa však odborníci zhodujú, že elektromobily sú k životnému prostrediu stále oveľa šetrnejšie než vozidlá so spaľovacími motormi.
Podľa tejto štúdie z roku 2021 (archív), ktorú vypracovala európska skupina na podporu čistej dopravy Transport and Environment, spotrebúvajú elektromobily oveľa menej surovín ako automobily so spaľovacími motormi. Okrem toho sa obrovská časť materiálov používaných v batériách pre elektromobily recykluje.
Marko Paakkinen, vedúci výskumného tímu vo fínskom Technickom výskumnom centre VTT, povedal agentúre AFP v roku 2022, že výroba batérií pre elektromobily má síce dopad na životné prostredie, ale dopad má aj výroba ropy pre vozidlá so spaľovacími motormi. Vrty, havárie a úniky ropy tiež spôsobujú škody na životnom prostredí, uviedol.
Tisíce kilogramov ropy spotrebované vozidlami so spaľovacími motormi „nie sú recyklovateľné, na rozdiel od kovov pre batérie a väčšiny ostatných súčastí automobilov“, dodal.
Je pravda, že elektromobily „vykazujú horšie výsledky v spotrebe minerálov a kovov“, ale spaľovacie motory vedú v „spotrebe energie, globálnom otepľovaní a nebezpečenstve pre ozón“, uviedol Európsky úrad pre životné prostredie v správe pre rok 2023 (archív).
„Pri zvážení všetkých dopadov na životné prostredie sú elektromobily v porovnaní s ostatnými typmi osobných automobilov najekologickejšie,“ uvádza správa a dodáva, že „do roku 2050 sa predpokladá, že pohon na batérie bude mať takmer vo všetkých oblastiach výrazne nižší dopad na životné prostredie ako spaľovacie motory“.
Jedna z najkomplexnejších štúdií o ekologických dopadoch rôznych typov vozidiel, ktorú si Európska únia nechala vypracovať v júli 2020, taktiež zistila, že elektromobily „majú v porovnaní s ostatnými typmi vozidiel výrazne nižší dopad na životné prostredie“. Štúdia analyzovala množstvo vplyvov vo všetkých fázach životného cyklu rôznych vozidiel, vrátane výroby vozidiel a batérií, výroby paliva a elektriny, alebo vyradenia vozidla z prevádzky.
Výskum, na ktorý sa odvoláva Medzinárodná rada pre čistú dopravu (ICCT), taktiež ukazuje, že elektromobily produkujú počas svojho životného cyklu menej emisií ohrievajúcich planétu, než benzínové automobily.
Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) združujúci 195 členských krajín a tisíce nezávislých vedeckých odborníkov vo svojej súhrnnej správe z roku 2023 dospel k záveru, že globálne otepľovanie je jednoznačne zapríčinené ľudskou činnosťou, predovšetkým emisiami skleníkových plynov.
Agentúra AFP v minulosti vyvrátila mnoho nepravdivých tvrdení súvisiacich so zmenou klímy. Úplný zoznam našich článkov na túto tému v slovenčine nájdete tu a v angličtine tu.
