Európska únia prijala v marci 2023 balík opatrení Fit for 55, ktorého cieľom je spolu s ďalšími opatreniami znížiť čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Súčasťou tohto balíka je aj nariadenie o emisiách z nových osobných automobilov, ktoré má motivovať automobilový priemysel k prechodu na mobilitu s nulovými emisiami. V praxi to znamená, že novovyrobené automobily so spaľovacími motormi budú za každý kilogram CO2 nad limit sankcionované, kvôli čomu sa stanú ekonomicky nevýhodnou alternatívou. Ľudia však budú môcť naďalej vlastniť a používať automobily so spaľovacím motorom aj po roku 2035, pretože nové pravidlá sa nebudú týkať už existujúcich áut.
V decembri 2015 podpísalo na konferencii COP21 v Paríži 196 zmluvných strán Parížsku dohodu. Jej hlavným cieľom je udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami (pod týmto pojmom sa vo všeobecnosti rozumie obdobie medzi rokmi 1850–1900).
Parížsku dohodu podpísala a ratifikovala Európska únia (EÚ) ako aj všetky jej členské štáty. Nástrojom na splnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy je Európska zelená dohoda (Green Deal). V rámci nej sa členské štáty EÚ zaviazali znížiť do roku 2030 čisté skleníkové plyny aspoň o 55 % a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.
V roku 2023 EÚ prijala balík Fit for 55, ktorý premieta ambície Zelenej dohody do návrhov konkrétnych právnych predpisov v oblasti klímy, energetiky a dopravy. Zároveň je jeho cieľom navrhnúť legislatívne iniciatívy, ktoré by zosúladili právne predpisy s cieľmi EÚ v oblasti klímy.
Súčasťou tohto balíka je aj nariadenie o emisiách CO2 z nových osobných automobilov a dodávok, ktoré má priniesť zníženie emisií v cestnej doprave a motivovať automobilový priemysel k prechodu na mobilitu s nulovými emisiami. Nariadenie stanovuje v rokoch 2030-2034 zníženie emisií CO2 o 55 % pre osobné automobily v porovnaní s úrovňami z roku 2021. Pre dodávky je stanovený cieľ zníženia emisií o 50 %. Pri nových automobiloch a dodávkach sú krajiny EÚ povinné od roku 2035 znížiť emisie CO2 o 100 %.
Na benzínových autách bude možné jazdiť aj po roku 2035
Vo verejnom priestore sa o opatrení často nepresne hovorí ako o „zákaze spaľovacích motorov po roku 2035“. Politici tak navodzujú dojem, že po roku 2035 už nebude možné jazdiť na autách poháňaných spaľovacím motorom. V minulosti sa takýmto spôsobom vyjadril napríklad líder kandidátky SMK do eurovolieb József Berényi alebo europoslanec za hnutie Republika Milan Uhrík. Ak budú ľudia vlastniť automobil so spaľovacím motorom, stále ho budú môcť používať aj po roku 2035, pretože nové pravidlá sa nebudú týkať už existujúcich áut. Zároveň bude možné takéto auto predať či odkúpiť.
Opatrenie nevyhnutne neznamená ani zákaz výroby nových áut so spaľovacími motormi. Európska Únia chce, aby boli do evidencie po roku 2035 zapisované iba automobily, ktoré jazdia výlučne na uhlíkovo neutrálny pohon. Vozidlá uvedené na trh v Európe musia už dnes dodržiavať stanovené limity CO2. Samotný limit sa počíta z priemeru celého vozového parku výrobcu, automobilka tak môže mať vozidlá, ktoré emitujú viac, no musí mať aj vozidlá s menšími emisiami či dokonca nulovými. Dnešný limit je nastavený na 95 gramov CO2 na kilometer. Ak ho automobilka presiahne, platí pokutu 95 eur za každý gram emisií navyše.
V roku 2035 by mal tento limit dosiahnuť nulu. Výrobcovia budú teoreticky môcť vyrábať a predávať vozidlá emitujúce výfukové emisie aj po tomto termíne, za každý gram však budú musieť zaplatiť stanovenú pokutu, ktorú pravdepodobne premietnu do ceny automobilu. Autá so spaľovacími motormi sa tak v praxi stanú cenovo nevýhodnými.
Nariadenie obsahuje aj výnimku na tzv. e-palivá, s ktorou prišlo Nemecko tesne pred finálnym hlasovaním. Výsledkom kompromisu je, že nové autá so spaľovacími motormi sa budú predávať aj po roku 2035, pokiaľ budú jazdiť na syntetické palivá. Ide o „umelý benzín“, ktorý teoreticky nevytvára nové emisie skleníkových plynov.
