About CEDMO
The Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si kladie za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a napomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
O projekte CEDMO
Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si má za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a pomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
Naši Partneri
O projekte CEDMO
Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si má za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a pomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
Naši Partneri
Cieľom sankčných opatrení zo strany Európskej únie je oslabenie schopnosti Ruska financovať vojnu. Západné sankcie majú už teraz dokázateľne negatívny vplyv na ruskú ekonomiku. Prvotné predpovede o rýchlom krachu ekonomiky sa nenaplnili, z dlhodobého hľadiska sú však sankcie pre Rusko problematické. Napriek tomu je vo verejnej debate prítomný naratív o tom, že sankcie na Rusko a jeho ekonomiku nemajú vplyv. Ruská ekonomika však aj kvôli západným sankciám zápasí s vysokou infláciou, nedostatkom tovarov či mladej pracovnej sily. Ruský ekonomický rast je ťahaný vojnovou výrobou, ktorá však ide na úkor životnej úrovne bežného obyvateľstva.
„Chemický ústav analyzoval piesok padajúc z neba našli hliník, nikel bárium a arzén (kovy, ktoré v Saharskej púšti neexistujú!!) v množstvách presahujúcich prípustné limity až 700-krát; arzén 44 krát, bárium 660 krát, nikel 2500 krát, zinok 64 krát a železo 23 krát viac. Okrem toho sa zistilo, že vzorky obshaujú v tomto saharskom piesku 14,2 mg / kg hliníka a ‘piesok’ obsahoval 10 342 mg / kg, teda 728-krát viac hliníka,“ uvádza sa v texte, ktorý bol 30. júna 2024 zdieľaný vo forme obrázku na Facebooku(uvádzame v pôvodnom znení, pozn. red.).
Európska únia prijala v marci 2023 balík opatrení Fit for 55, ktorého cieľom je spolu s ďalšími opatreniami znížiť čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Súčasťou tohto balíka je aj nariadenie o emisiách z nových osobných automobilov, ktoré má motivovať automobilový priemysel k prechodu na mobilitu s nulovými emisiami. V praxi to znamená, že novovyrobené automobily so spaľovacími motormi budú za každý kilogram CO2 nad limit sankcionované, kvôli čomu sa stanú ekonomicky nevýhodnou alternatívou. Ľudia však budú môcť naďalej vlastniť a používať automobily so spaľovacím motorom aj po roku 2035, pretože nové pravidlá sa nebudú týkať už existujúcich áut.
Erik Kaliňák zo strany Smer-SD v kampani do Europarlamentu zavádzajúco tvrdil, že iba 8 % mužov vo vojenskom veku na Ukrajine chce ďalej bojovať. V skutočnosti ide o nesprávnu interpretáciu prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), podľa ktorej by približne takáto časť mužov na Ukrajine ochotných vstúpiť do ukrajinskej armády. Iné prieskumy ukazujú vyššie čísla ochoty narukovať, ale aj oveľa vyššiu mieru súhlasu s pokračovaním bojov: podľa prieskumu KIIS polovica Ukrajincov považuje za realistický scenár úplne obnovenie Ukrajiny v jej pôvodných hraniciach.
Česká molekulárna biologička Soňa Peková, známa šírením dezinformácií o koronavíruse, hovorí vo videu na sociálnej sieti Facebook viaceré nepravdivé tvrdenia…
„Lekár nukleárnej medicíny a onkológie (…): Nikdy som nevidel, že by sa rakovina správala takto. U mladých dvadsiatnikov, tridsiatnikov a štyridsiatnikov sa vyvinú agresívne, rýchlo rastúce ‚turborakoviny‘,“ píše sa v popise tohto videa na Facebooku. Video bolo zverejnené začiatkom februára 2024 a odvtedy dosiahlo viac ako 10 000 zdieľaní a viac ako 330 000 videní.
Na Facebooku sa šíri koláž, ktorá porovnáva dve stretnutie slovenských ministrov s predstaviteľmi krajín Perzského zálivu. Zatiaľ čo s vtedajšími…
Cieľom sankčných opatrení zo strany Európskej únie je oslabenie schopnosti Ruska financovať vojnu. Západné sankcie majú už teraz dokázateľne negatívny vplyv na ruskú ekonomiku. Prvotné predpovede o rýchlom krachu ekonomiky sa nenaplnili, z dlhodobého hľadiska sú však sankcie pre Rusko problematické. Napriek tomu je vo verejnej debate prítomný naratív o tom, že sankcie na Rusko a jeho ekonomiku nemajú vplyv. Ruská ekonomika však aj kvôli západným sankciám zápasí s vysokou infláciou, nedostatkom tovarov či mladej pracovnej sily. Ruský ekonomický rast je ťahaný vojnovou výrobou, ktorá však ide na úkor životnej úrovne bežného obyvateľstva.
Európska únia prijala v marci 2023 balík opatrení Fit for 55, ktorého cieľom je spolu s ďalšími opatreniami znížiť čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Súčasťou tohto balíka je aj nariadenie o emisiách z nových osobných automobilov, ktoré má motivovať automobilový priemysel k prechodu na mobilitu s nulovými emisiami. V praxi to znamená, že novovyrobené automobily so spaľovacími motormi budú za každý kilogram CO2 nad limit sankcionované, kvôli čomu sa stanú ekonomicky nevýhodnou alternatívou. Ľudia však budú môcť naďalej vlastniť a používať automobily so spaľovacím motorom aj po roku 2035, pretože nové pravidlá sa nebudú týkať už existujúcich áut.
Jana Bittó Cigániková tvrdila, že zatiaľčo v minulosti vyprodukovala európska ekonomika každé štvrté euro, dnes je to len každé ôsme. Pokles podielu EÚ na svetovom HDP na 12,5 % sa však nepredpokladá ani v roku 2028, EÚ momentálne tvorí 14,7 % svetovej ekonomiky.
„Chemický ústav analyzoval piesok padajúc z neba našli hliník, nikel bárium a arzén (kovy, ktoré v Saharskej púšti neexistujú!!) v množstvách presahujúcich prípustné limity až 700-krát; arzén 44 krát, bárium 660 krát, nikel 2500 krát, zinok 64 krát a železo 23 krát viac. Okrem toho sa zistilo, že vzorky obshaujú v tomto saharskom piesku 14,2 mg / kg hliníka a ‘piesok’ obsahoval 10 342 mg / kg, teda 728-krát viac hliníka,“ uvádza sa v texte, ktorý bol 30. júna 2024 zdieľaný vo forme obrázku na Facebooku(uvádzame v pôvodnom znení, pozn. red.).
„Situácia deň po festivale venovanom problémom ekológie a ochrany prírody, na pláži Malagueta v španielskej Malage,“ píše sa v popise videa uverejneného na Facebooku 25. júna. Priložené video zachytáva pieskovú pláž pokrytú rôznymi odpadkami vrátane prázdnych plastových tašiek či fliaš.
„Volvo píše, že výroba elektromobilu škodí prírode o 70% viac ako výroba auta so spaľovacím motorom. Ďalší dôkaz, že Green Deal sa nerovná ochrane prírody. Green Deal treba definitívne zrušiť!“ napísal 12. marca 2024 na svojom FB profile Marián Ďuriš, člen slovenskej ultrapravicovej strany Republika a jej kandidát do júnových eurovolieb. Jeho príspevok zdieľalo viac ako 600 používateľov.
Na Facebooku sa zdieľa príspevok, ktorý na otázku, prečo sme chorí, odpovedá dlhým zoznamom údajných povinných očkovaní na Slovensku. Neexistujú…
Na sociálnych sieťach sa šíri príspevok, podľa ktorého bazový kvet funguje ako liek proti bolesti, ktorý navyše nemá vedľajšie účinky….
Česká molekulárna biologička Soňa Peková, známa šírením dezinformácií o koronavíruse, hovorí vo videu na sociálnej sieti Facebook viaceré nepravdivé tvrdenia…
Európska únia prijala v marci 2023 balík opatrení Fit for 55, ktorého cieľom je spolu s ďalšími opatreniami znížiť čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Súčasťou tohto balíka je aj nariadenie o emisiách z nových osobných automobilov, ktoré má motivovať automobilový priemysel k prechodu na mobilitu s nulovými emisiami. V praxi to znamená, že novovyrobené automobily so spaľovacími motormi budú za každý kilogram CO2 nad limit sankcionované, kvôli čomu sa stanú ekonomicky nevýhodnou alternatívou. Ľudia však budú môcť naďalej vlastniť a používať automobily so spaľovacím motorom aj po roku 2035, pretože nové pravidlá sa nebudú týkať už existujúcich áut.
Erik Kaliňák zo strany Smer-SD v kampani do Europarlamentu zavádzajúco tvrdil, že iba 8 % mužov vo vojenskom veku na Ukrajine chce ďalej bojovať. V skutočnosti ide o nesprávnu interpretáciu prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), podľa ktorej by približne takáto časť mužov na Ukrajine ochotných vstúpiť do ukrajinskej armády. Iné prieskumy ukazujú vyššie čísla ochoty narukovať, ale aj oveľa vyššiu mieru súhlasu s pokračovaním bojov: podľa prieskumu KIIS polovica Ukrajincov považuje za realistický scenár úplne obnovenie Ukrajiny v jej pôvodných hraniciach.
Stovky používateľov sociálnych sietí zdieľali 19. júna 2024, dva dni pred zápasom medzi Slovenskom a Ukrajinou v rámci skupiny E na majstrovstvách sveta v Nemecku, zmanipulované video. Podľa nepravdivých príspevkov malo toto video zachytávať reportéra americkej spravodajskej agentúry Associated Press (AP) identifikovaného ako Tom Krisher, ako rozpráva do kamery a tvrdí, že na zápasoch ukrajinskej reprezentácie budú okrem ruských vlajok zakázané aj tie slovenské.
„Chemický ústav analyzoval piesok padajúc z neba našli hliník, nikel bárium a arzén (kovy, ktoré v Saharskej púšti neexistujú!!) v množstvách presahujúcich prípustné limity až 700-krát; arzén 44 krát, bárium 660 krát, nikel 2500 krát, zinok 64 krát a železo 23 krát viac. Okrem toho sa zistilo, že vzorky obshaujú v tomto saharskom piesku 14,2 mg / kg hliníka a ‘piesok’ obsahoval 10 342 mg / kg, teda 728-krát viac hliníka,“ uvádza sa v texte, ktorý bol 30. júna 2024 zdieľaný vo forme obrázku na Facebooku(uvádzame v pôvodnom znení, pozn. red.).
Na Facebooku sa zdieľa príspevok, ktorý na otázku, prečo sme chorí, odpovedá dlhým zoznamom údajných povinných očkovaní na Slovensku. Neexistujú…
Na sociálnych sieťach sa šíri príspevok, podľa ktorého bazový kvet funguje ako liek proti bolesti, ktorý navyše nemá vedľajšie účinky….
„Situácia deň po festivale venovanom problémom ekológie a ochrany prírody, na pláži Malagueta v španielskej Malage,“ píše sa v popise videa uverejneného na Facebooku 25. júna. Priložené video zachytáva pieskovú pláž pokrytú rôznymi odpadkami vrátane prázdnych plastových tašiek či fliaš.
Stovky používateľov sociálnych sietí zdieľali 19. júna 2024, dva dni pred zápasom medzi Slovenskom a Ukrajinou v rámci skupiny E na majstrovstvách sveta v Nemecku, zmanipulované video. Podľa nepravdivých príspevkov malo toto video zachytávať reportéra americkej spravodajskej agentúry Associated Press (AP) identifikovaného ako Tom Krisher, ako rozpráva do kamery a tvrdí, že na zápasoch ukrajinskej reprezentácie budú okrem ruských vlajok zakázané aj tie slovenské.
Parlament vo februári 2024 schválil novelu trestných kódexov, ktorá rušila Úrad špeciálnej prokuratúry, znižovala výšku niektorých trestných sadzieb či upravovala premlčacie lehoty. Prezidentka sa spolu s opozíciou obrátila na Ústavný súd so žiadosťou o preskúmanie súladu novely s ústavou, pričom žiadala aj pozastavenie jej účinnosti. Ústavný súd prijal návrhy na ďalšie konanie, pozastavil však len účinnosť časti novely, ktorá sa týkala trestných sadzieb. Časti, ktorá sa zaoberala pozastaveníma účinnosti zrušenia ÚŠP, súd nevyhovel, čo viedlo k faktickému zrušeniu ÚŠP. Toto predbežné rozhodnutie súdu však ešte nič nehovorí o ústavnosti alebo protiústavnosti nových trestných kódexov, keďže o nej bude Ústavný súd ešte len rozhodovať.
Cieľom sankčných opatrení zo strany Európskej únie je oslabenie schopnosti Ruska financovať vojnu. Západné sankcie majú už teraz dokázateľne negatívny vplyv na ruskú ekonomiku. Prvotné predpovede o rýchlom krachu ekonomiky sa nenaplnili, z dlhodobého hľadiska sú však sankcie pre Rusko problematické. Napriek tomu je vo verejnej debate prítomný naratív o tom, že sankcie na Rusko a jeho ekonomiku nemajú vplyv. Ruská ekonomika však aj kvôli západným sankciám zápasí s vysokou infláciou, nedostatkom tovarov či mladej pracovnej sily. Ruský ekonomický rast je ťahaný vojnovou výrobou, ktorá však ide na úkor životnej úrovne bežného obyvateľstva.
Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou sa začal už v roku 2014 anexiou Krymského polostrova a bojmi ruskom podporovaných separatistov na Donbase. Ruské provládne zdroje sa však snažia zodpovednosť za konflikt pripísať ukrajinskej strane. Ako zámienku agresie voči Ukrajine v roku 2014 použila Ruská federácia aj udalosti na východe krajiny, kde malo údajne dochádzať k masakrom ruskej menšiny. Tieto tvrdenia sa však ukázali ako nepravdivé.
Jeden z najkrvavejších incidentov sa odohral 2. mája 2014 v meste Odesa, kde v dôsledku násilných stretov a požiaru zomrelo 48 ľudí. Nezávislé vyšetrovacie skupiny zhodne konštatovali, že nepokoje vedúce k požiaru sa začali útokom proruských aktivistov na pochod futbalových fanúšikov na podporu jednotnej Ukrajiny. Správy sa zhodujú v tom, že vinník požiaru je nejasný a že zápalné fľaše po sebe hádzali obe strany.
Erik Kaliňák zo strany Smer-SD v kampani do Europarlamentu zavádzajúco tvrdil, že iba 8 % mužov vo vojenskom veku na Ukrajine chce ďalej bojovať. V skutočnosti ide o nesprávnu interpretáciu prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), podľa ktorej by približne takáto časť mužov na Ukrajine ochotných vstúpiť do ukrajinskej armády. Iné prieskumy ukazujú vyššie čísla ochoty narukovať, ale aj oveľa vyššiu mieru súhlasu s pokračovaním bojov: podľa prieskumu KIIS polovica Ukrajincov považuje za realistický scenár úplne obnovenie Ukrajiny v jej pôvodných hraniciach.
Zmanipulované video s ruskými titulkami vytvára dojem, že novinár Andrew Feinberg na tlačovom brífingu v Bielom dome hovorí o „zmiešaných názoroch“ Ukrajincov na nacistickú ideológiu a pýta sa: „Prečo neodsudzujeme ukrajinské prejavy nacizmu a naďalej ho sponzorujeme?“
Na Facebooku sa šíri video zobrazujúce ležiace telá zakryté bielou plachtou. Popis videa naznačuje, že ľudia pod plachtami sú živí…
Dňa 15. novembra sa na internete objavilo video, na ktorom vidieť mohutný výbuch budovy, ktorú následne zahalí tmavý dym. Používatelia sociálnych sietí zdieľali na Facebooku či Telegrame predmetné video spoločne s popisom „IDF bombardovali budovu parlamentu v Gaze“ (IDF je skratka pre Izraelské ozbrojené sily, pozn. red.).
György Gyimesi tvrdí, že sa na protestoch súčasnej opozície objavovali šibenice a truhly, ako dôkaz však vo videu ukazuje fotografie z občianskych protestov z roku 2012 a protestu hnutia OĽaNO (dnes Slovensko) z roku 2016. Je zavádzajúce tieto udalosti spájať s protestmi po voľbách v roku 2023, ktoré organizovali PS, SaS a KDH proti novele trestného zákona a politizácii RTVS.
Join the CEDMO community!