About CEDMO
The Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si kladie za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a napomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
O projekte CEDMO
Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si má za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a pomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
Naši Partneri
O projekte CEDMO
Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) je nezávislé nestranné multidisciplinárne centrum, ktoré si má za cieľ identifikovať, skúmať a upozorňovať na hlavné zdroje a príčiny informačných porúch v strednej Európe (predovšetkým v Českej republike, na Slovensku a v Poľsku). Toto medzinárodné konzorcium bolo vytvorené s cieľom navrhnúť súbor krátkodobých a dlhodobých opatrení, ako aj odporúčania, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, verejným inštitúciám a súkromnému sektoru reagovať na klesajúcu dôveru v kľúčové inštitúcie, a pomôcť spoločnosti, aby silnejúcemu pôsobeniu nepravdivých a skreslených informácií dokázala lepšie odolávať.
Naši Partneri
„Varovanie patologičky o vakcínach proti Covidu: ,Táto mRNA technológia nebola dostatočne testovaná'”, čítame v nadpise článku na stránke nemeckého denníka Berliner Zeitung, uverejneného 2. októbra 2024. Príspevky odkazujúce na článok na Slovensku rezonovali na Facebooku, kde používatelia zdieľali snímky obrazovky s textom preloženým do slovenčiny.
Prezident Peter Pellegrini obhajoval rozhodnutie vlády zdaniť firmy s vyšším obratom aj tvrdením, že 5090 z 5100 firiem s príjmami nad 5 miliónov eur je zahranične vlastnených. Zvýšená daň z príjmu vo výške 24 % bude týkať približne 5400 podnikov. Podľa údajov dátového portálu FinStat, ktorý vychádza z dát Štatistického úradu SR, má zahraničné vlastníctvo len približne 45 % takýchto spoločností, nie 99 %, ako tvdí Pellegrini.
Minister školstva za stranu Hlas Tomáš Drucker v televíznej diskusii hovoril o šibeniciach na protestoch organizovaných súčasnou opozíciou. O dva týždne neskôr Tomáš Valášek zo strany Progresívne Slovensko naopak tvrdil, že šibenice sa vyskytovali na protestoch „dnešných koaličných strán, či iných opozičných”. Ani jeden z týchto výrokov nie je podložený dôkazmi, šibenicu priniesli protestujúci na demonštráciu proti kauze Gorila v roku 2012.
Médiá informujú o situácii na Ukrajine objektívne, nepíšu, že sa Kyjev blíži k víťaznému koncu vojny
Na jeseň 2024 zaznamenala ruská armáda na Ukrajine viaceré vojenské úspechy, o ktorých informovali aj slovenské médiá, vrátane tých označovaných súčasnou vládou za „protivládne“. Tieto správy často vychádzali aj zo zdrojov na ruskej strane. V podobnom duchu informujú aj viaceré európske médiá. Napriek tomu premiér Fico v ruskej televízii tvrdil, že médiá v súčasnosti píšu iba o tom, že Rusko prehráva vojnu a Ukrajina sa blíži k víťaznému koncu.
Viac ako 8,5-tisíc používateľov zdieľalo facebookový príspevok s 8-minútovým videom so slovenskými titulkami uverejnený 20. septembra 2023, v ktorom vystupuje americký kardiológ Peter McCullough.
Cieľom sankčných opatrení zo strany Európskej únie je oslabenie schopnosti Ruska financovať vojnu. Západné sankcie majú už teraz dokázateľne negatívny vplyv na ruskú ekonomiku. Prvotné predpovede o rýchlom krachu ekonomiky sa nenaplnili, z dlhodobého hľadiska sú však sankcie pre Rusko problematické. Napriek tomu je vo verejnej debate prítomný naratív o tom, že sankcie na Rusko a jeho ekonomiku nemajú vplyv. Ruská ekonomika však aj kvôli západným sankciám zápasí s vysokou infláciou, nedostatkom tovarov či mladej pracovnej sily. Ruský ekonomický rast je ťahaný vojnovou výrobou, ktorá však ide na úkor životnej úrovne bežného obyvateľstva.
Európska únia prijala v marci 2023 balík opatrení Fit for 55, ktorého cieľom je spolu s ďalšími opatreniami znížiť čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Súčasťou tohto balíka je aj nariadenie o emisiách z nových osobných automobilov, ktoré má motivovať automobilový priemysel k prechodu na mobilitu s nulovými emisiami. V praxi to znamená, že novovyrobené automobily so spaľovacími motormi budú za každý kilogram CO2 nad limit sankcionované, kvôli čomu sa stanú ekonomicky nevýhodnou alternatívou. Ľudia však budú môcť naďalej vlastniť a používať automobily so spaľovacím motorom aj po roku 2035, pretože nové pravidlá sa nebudú týkať už existujúcich áut.
Jana Bittó Cigániková tvrdila, že zatiaľčo v minulosti vyprodukovala európska ekonomika každé štvrté euro, dnes je to len každé ôsme. Pokles podielu EÚ na svetovom HDP na 12,5 % sa však nepredpokladá ani v roku 2028, EÚ momentálne tvorí 14,7 % svetovej ekonomiky.
„WEF vyhlásilo vojnu káve: ‚Nie viac ako 2 či 3 šálky ročne!‘“ píše sa v nadpise textov na stránkach badatel.net či cz24.news, ktoré na Facebooku zdieľali desiatky či stovky používateľov.
„Toto je batéria Tesla. Na jej výrobu potrebujete 12 ton kameňa pre lítium, 5 ton minerálov kobaltu, 3 tony nerastu na nikel, 12 ton medenej rudy,“ píše sa v príspevku z 5. februára 2024 uverejneného na slovenskom profile na Facebooku. „Napokon získate auto s ‚nulovými emisiami‘,“ stojí v príspevku, ktorý sa končí slovami o tom, že elektromobily sú „najväčší podvod zarábania peňazí v histórii.“
„Lekár nukleárnej medicíny a onkológie (…): Nikdy som nevidel, že by sa rakovina správala takto. U mladých dvadsiatnikov, tridsiatnikov a štyridsiatnikov sa vyvinú agresívne, rýchlo rastúce ‚turborakoviny‘,“ píše sa v popise tohto videa na Facebooku. Video bolo zverejnené začiatkom februára 2024 a odvtedy dosiahlo viac ako 10 000 zdieľaní a viac ako 330 000 videní.
Prezident Peter Pellegrini obhajoval rozhodnutie vlády zdaniť firmy s vyšším obratom aj tvrdením, že 5090 z 5100 firiem s príjmami nad 5 miliónov eur je zahranične vlastnených. Zvýšená daň z príjmu vo výške 24 % bude týkať približne 5400 podnikov. Podľa údajov dátového portálu FinStat, ktorý vychádza z dát Štatistického úradu SR, má zahraničné vlastníctvo len približne 45 % takýchto spoločností, nie 99 %, ako tvdí Pellegrini.
Minister školstva za stranu Hlas Tomáš Drucker v televíznej diskusii hovoril o šibeniciach na protestoch organizovaných súčasnou opozíciou. O dva týždne neskôr Tomáš Valášek zo strany Progresívne Slovensko naopak tvrdil, že šibenice sa vyskytovali na protestoch „dnešných koaličných strán, či iných opozičných”. Ani jeden z týchto výrokov nie je podložený dôkazmi, šibenicu priniesli protestujúci na demonštráciu proti kauze Gorila v roku 2012.
Médiá informujú o situácii na Ukrajine objektívne, nepíšu, že sa Kyjev blíži k víťaznému koncu vojny
Na jeseň 2024 zaznamenala ruská armáda na Ukrajine viaceré vojenské úspechy, o ktorých informovali aj slovenské médiá, vrátane tých označovaných súčasnou vládou za „protivládne“. Tieto správy často vychádzali aj zo zdrojov na ruskej strane. V podobnom duchu informujú aj viaceré európske médiá. Napriek tomu premiér Fico v ruskej televízii tvrdil, že médiá v súčasnosti píšu iba o tom, že Rusko prehráva vojnu a Ukrajina sa blíži k víťaznému koncu.
Na sociálnej sieti sa šíri video bývalého poslanca Mariána Kotlebu, ktorý tvrdí, že rýchlostnú cestu R1 v septembri 2024 uzatvorili kvôli presunu zbraňových systémov NATO. V skutočnosti museli cestu uzatvoriť kvôli havarijnému stavu mosta, ktorý ponad ňu viedol.
Poslanec Rudolf Huliak koncom septembra hrubo zaútočil na poslankyňu Progresívneho Slovenska Luciu Plavákovú, keď ju nazval sukou a vyhlásil, že ju nepovažuje za ženu. Huliak svoje slová obhajoval predchádzajúcim vystúpením poslankyne v rozprave, v ktorom Plaváková hovorila, že plod podľa Ústavného súdu SR nie je plod subjektom práva, a preto nemá ani právo na život. Neskôr v diskusnej relácii O 5 minút 12 Huliak spochybňoval, že takýto výrok súdu existuje. Ústavný súd však naozaj v roku 2007 publikoval nález, v ktorom konštatuje, že podľa ústavy nenarodené dieťa, nie je subjektom práva, ktorému patrí základné právo na život podľa čl. 15 ods. 1 prvej vety ústavy. To, že výrok poslankyne Plavákovej bol fakticky správny konštatovali aj ústavný právnici.
Minister vnútra v diskusnej relácii kritizoval svojho predchodcu Romana Mikulca za odchody policajtov, pričom však značne nadhodnocoval počet odchodov počas jeho pôsobenia a zavádzajúco ich porovnával s odchodmi za niekoľko mesiacov tohto roka. Je pravdou, že najviac obchodov v polícii za posledné roky sa udialo počas ministrovania Mikulca, ani vtedy však nedosahovali úroveň 1800 ľudí, ako tvrdil Matúš Šutaj Eštok. Priebežné počty odchádzajúcich policajtov za rok 2024 naznačujú, že odchody budú porovnateľné s tými počas pôsobenia Romana Mikulca.
„Zelenskyj kúpil Hitlerov Mercedes“ čítame na tomto príspevku na Facebooku z 8. októbra 2024 ako aj v tomto príspevku z 9. októbra 2024. „Začiatkom októbra bolo auto spozorované v centre Kyjeva a dorazilo do budovy prezidentskej administratívy Ukrajiny na Bankovej ulici 11. Stalo sa tak krátko po tom, ako sa Zelenskyj vrátil zo svojho amerického turné. Suma, ktorú Zelenskyj zaplatil za Mercedes-Benz 770k nacistického diktátora, nie je známa, no podľa odborníkov sa mohla pohybovať okolo 15 miliónov dolárov,” čítame ďalej. Ide o narážku na Zelenského septembrovú návštevu Washingtonu, počas ktorej americká vláda oznámila novú pomoc Ukrajine vo výške takmer 8 miliárd dolárov (archív). Tvrdenie bolo na Facebooku v slovenčine od 8. októbra 2024 zdieľané dohromady viac ako 12-krát.
Jeden z nepravdivých naratívov o vojne na Ukrajine hovorí o tom, že armáda na východe Ukrajiny zabila 14-tisíc civilistov, čo má potvrdzovať aj správa OSN. V skutočnosti však správa konštatuje, že 14-tisíc zabitých si konflikt vyžiadal dokopy na oboch stranách a väčšinu z toho tvorili vojenské obete.
Cieľom sankčných opatrení zo strany Európskej únie je oslabenie schopnosti Ruska financovať vojnu. Západné sankcie majú už teraz dokázateľne negatívny vplyv na ruskú ekonomiku. Prvotné predpovede o rýchlom krachu ekonomiky sa nenaplnili, z dlhodobého hľadiska sú však sankcie pre Rusko problematické. Napriek tomu je vo verejnej debate prítomný naratív o tom, že sankcie na Rusko a jeho ekonomiku nemajú vplyv. Ruská ekonomika však aj kvôli západným sankciám zápasí s vysokou infláciou, nedostatkom tovarov či mladej pracovnej sily. Ruský ekonomický rast je ťahaný vojnovou výrobou, ktorá však ide na úkor životnej úrovne bežného obyvateľstva.
„Katar hrozí, že v rámci podpory Palestíny spôsobia celosvetový nedostatok plynu. ‚Ak sa bombardovanie Gazy nezastaví, prerušíme dodávky plynu do sveta,‘ povedal Emir Tamim bin Hamad Al Tanil,“ píše sa v príspevku zverejnenom na Facebooku 13. októbra 2023.
Join the CEDMO community!