Podľa Ústavy SR prezident nemá právomoc jednostranne rozhodovať o vyslaní vojsk do cudzích krajín. Tisíce slovenských užívateľov sociálnych sietí však pred prezidentskými voľbami 6. apríla zdieľali príspevok podľa ktorého práve to urobí Ivan Korčok v prípade svojho zvolenia. Ústavní a bezpečnostní experti pre AFP potvrdili, že o vyslaní vojakov do zahraničia môže rozhodnúť len parlamentná väčšina a v určitých prípadoch vláda.
Viac ako 8 000 používateľov zdieľalo FB príspevok z 24. marca 2024, podľa ktorého Korčok v prípade zvolenia za prezidenta nasadí slovenské jednotky v zahraničí.
„ĽUDIA ZAMYSLITE ČI CHCEŠ ABY TVOJ BRAT OTEC VNUK SYN ŠIEL BOJOVAŤ VOĽBOU TOHOTO ČLOVEKA TO BUDE REALITA PRÍKAZ Z EU NEDOPUSŤ ABY TI MANŽEL SYN ODIŠIEL NA ISTÚ SMRŤ,“ znel popis fotografie Ivana Korčoka, ktorý mal na tvári veľký emoji obrázok prekrížených mečov.
Ivan Korčok je konzistentný v podpore Ukrajiny. Jeho protivník, predseda parlamentu Peter Pellegrini, kandiduje s podporou vládnej garnitúry pod vedením premiéra Roberta Fica, ktorý razí proruskú rétoriku a vyzýva na mier s Ruskom.
Predmetný príspevok je však zavádzajúci, pretože naznačuje, že o vyslaní vojakov do zahraničia rozhoduje len prezident. V skutočnosti toto rozhodnutie prijíma výhradne parlament na návrh vlády alebo vláda samotná.
Ústava a medzinárodné záväzky
Podľa článku 86 ods. l) Ústavy SR môže „vysloviť súhlas s vyslaním ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky“ Národná rada Slovenskej republiky, teda parlament.
Článok 119 ods. o) a p) ďalej ustanovuje, že o vyslaní ozbrojených síl mimo slovenského územia môže rozhodnúť vláda v zbore:
-buď to na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií,
-alebo, ak ide o „plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas 60 dní“. V prípade vyslania na dlhšiu dobu je nutné schválenie parlamentnou väčšinou.
Táto úprava bola prijatá 21. februára 2001 ako súčasť širšej novely ústavy v súvislosti s prípravou vstupu Slovenska do NATO a EÚ. Do platnosti vstúpila 1. júla toho istého roku.
Medzinárodné záväzky by mohli pre Slovensko vyplývať napríklad z článku 5 o kolektívnej obrane NATO, podľa ktorého je útok na jedného člena aliancie útokom na všetkých členov. Spojenci však môžu v reakcii na agresiu poskytnúť aj inú formu pomoci, ktorú považujú za potrebnú na riešenie vzniknutej situácie a znovunastolenie mieru; takáto pomoc teda nemusí byť nevyhnutne vojenská.
„Ide o individuálnu povinnosť každého spojenca a každý spojenec je zodpovedný za určenie toho, čo považuje za daných okolností za potrebné. (…) Je (…) na posúdení každej jednotlivej členskej krajiny, aby určila, akým spôsobom prispeje,“ uvádza sa na dedikovanej stránke NATO.
Slovensko sa stalo členom NATO presne pred 20 rokmi, 29. marca 2004. Medzi najnovších členov aliancie patrí Severné Macedónsko, ktoré pristúpilo v marci 2020, Fínsko, ktoré pristúpilo v apríli 2023, a najnovšie Švédsko, ktoré sa stalo členom 7. marca tohto roka.
Vyslanie vojakov na Ukrajinu ako téma prezidentskej kampane
Podobné nepodložené tvrdenia namierené proti Korčokovi počas prezidentskej kampane razia aj viacerí koaliční politici. Vo facebookovom videu z 26. marca Fico označil Korčoka za „vojnového štváča, ktorý bez zaváhania podporí všetko, čo mu prikáže Západ, vrátane zatiahnutia Slovenska do vojny“. Voličov vyzval, aby si vybrali „umierneného“ Pellegriniho.
Korčok opakovane poprel, že by mal takýto zámer (tu, tu, tu, tu). Na otázku RTVS z 15. marca, či by súhlasil s vyslaním slovenských vojakov na Ukrajinu, odpovedal: „Nevidím na to vôbec žiadny dôvod.“
Pellegrini 18. marca v televíznej debate pred prvým kolom sám potvrdil (archív), že: „Rozhodnutie o vyslaní vojsk v tejto krajine navrhuje vláda a rozhoduje parlament.“ Dodal však, že podľa neho môže prezident vplývať „váhou svojej osobnosti“.
Vo videu z 24. marca Pellegrini povedal, že nechce byť „prezidentom, ktorý pre potľapkanie po pleci v Bruseli či Washingtone zatiahne Slovensko do vojny“.
Odchádzajúca prezidentka Zuzana Čaputová 26. marca uviedla, že je absurdné tvrdiť, že prezident má právomoc sám rozhodovať o vyslaní vojakov do zahraničia.
„Šírenie informácií o tom, že prezident by mohol vyslať vojakov kamkoľvek, je absurdné. Pretože takéto niečo sa deje na návrh vlády a rozhoduje o tom vládna väčšina v Národnej rade Slovenskej republiky,“ povedala. „Prezident takúto právomoc nemá.“
Nepravdivé tvrdenia, ktoré zneužívali obavy zo zatiahnutia krajiny do ruskej vojny proti Ukrajine, šíril pred českými prezidentskými voľbami v roku 2023 aj tábor Andreja Babiša proti jeho protikandidátovi a eventuálnemu víťazovi Petrovi Pavlovi. Agentúra AFP v tom čase informovala o týchto manipuláciách, ktoré zahŕňali napríklad šírenie fotomontáží, falošných tweetov či starých videí šírených bez kontextu.
Experti vysvetľujú
Agentúra AFP oslovila Vincenta Bujňáka, ústavného právnika z Právnickej fakulty Univerzity Komenského, ktorý potvrdil, že prezident nemá právomoc rozhodovať o vyslaní vojakov do zahraničia a že takúto právomoc má parlament a vláda.
„O vyslaní našich vojakov do zahraničia iba z vôle prezidenta sa ústava nezmieňuje. Prezident síce je hlavný veliteľ ozbrojených síl, ale takmer vždy sa zabúda, že je to takzvaná kontrasignovaná právomoc,“ uviedol 28. marca Bujňák.
Znamená to, že prezidentove formálne rozhodnutia ako veliteľa ozbrojených síl sú platné, ak ich podpíše predseda vlády alebo ním poverený minister, povedal Bujňák.
Matej Kandrík, vojenský a bezpečnostný analytik z think-tanku Adapt Institute, taktiež povedal, že tvrdenia šíriace sa na sociálnych sieťach sú nepravdivé. „Neexistuje žiadny ‚príkaz‘ z úrovne NATO alebo EÚ, ktorý by Slovensko alebo iný členský štát zaväzoval nasadiť svoje ozbrojené sily v zahraničí,“ povedal 28. marca pre agentúru AFP s tým, že v takomto prípade ide o najužšiu otázku národnej suverenity a rozhodovania štátu.
„Takto tie organizácie nefungujú a ani fungovať nemôžu, keďže je to proti ich logike a ich základným ustanovujúcim dokumentom,“ povedal. „V známom článku 5 Severoatlantickej zmluvy o vzájomnej pomoci jednotlivých členov sa priamo neuvádza, že by pomoc musela byť v podobe vyslania ozbrojených síl.“
Vyslania vojakov v minulosti
Od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 boli slovenskí vojaci vyslaní do viacerých medzinárodných vojenských alebo mierových misií v zahraničí, napríklad v rámci misie OSN UNPROFOR v bývalej Juhoslávii, operácie EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine alebo misie UNFICYP na Cypre.
Kandrík tiež poukázal na to, ako Ficova prvá vláda v roku 2008 navrhla rozšíriť vojenskú prítomnosť Slovenska v misii ISAF v Afganistane. V rámci štandardného právneho postupu parlament následne schválil navýšenie počtu slovenských vojakov na misii z predchádzajúcich 120 na približne 260.
Podľa parlamentných záznamov o hlasovaní z tej doby hlasovala za rozšírenie slovenskej prítomnosti drvivá väčšina poslancov SMERu vrátane Petra Pellegriniho.
