„Premýšľali ste niekedy nad tým, keď ste sami a dostanete infarkt. Čo budeš robiť?“, začína sa príspevok na Facebooku z 3. apríla 2025. Opisuje hypotetický scenár, v ktorom osoba príde domov po únavnom dni v práci a začne pociťovať bolesti na hrudi, pričom najbližšia nemocnica je ďaleko. „Ako prežiť infarkt, keď ste sami?” znie otázka pred odpoveďou: „Môžete si pomôcť opakovaným veľmi silným kašľom! Pred každým kašľom sa zhlboka nadýchnite. Kašeľ by sa mal opakovať každú sekundu, kým sa nedostanete do nemocnice, alebo kým vaše srdce nezačne normálne biť.“
Minister Matúš Šutaj Eštok v aprílovej nedeľnej diskusii označil dôchodcov za najohrozenejšiu skupinu z hľadiska prepadu do pásma chudoby. Podľa najnovších údajov Národnej banky Slovenska bola pre domácnosti s jedným dôchodcom v roku 2023 miera ohrozenia chudobou na úrovni 36,8 %. Pre domácnosti s dvoma dospelými a troma a viac závislými deťmi bola miera ohrozenia chudobou na úrovni 37,1 %. Skupinou najviac ohrozenou chudobou boli domácnosti s jednou dospelou osobou a závislým dieťaťom, pri ktorých bolo riziko prepadu do chudoby na úrovni 46,4 %. Ľudia na dôchodku na Slovensku nie sú chudobou najohrozenejšia skupina ani v porovnaní skupín z hľadiska ekonomickej participácie, keďže tou sú v tomto porovnaní nezamestnaní.
Na sociálnych sieťach sa šírili príspevky naznačujúce, že ruský útok na centrum mesta Sumy 13. apríla 2025, pri ktorom zahynulo minimálne 31 civilistov vrátane dvoch detí, bol legitímny, pretože mal cieliť na ceremóniu odovzdávania vojenských vyznamenaní na Sumskej univerzite. Tieto príspevky však neberú do úvahy medzinárodné humanitárne právo, podľa ktorého sa civilný objekt môže stať legitímnym vojenským cieľom len za prísnych podmienok. Opomínajú aj princíp proporcionality, podľa ktorého musí útočiaca strana urobiť všetko pre minimalizáciu strát na životoch civilistov vrátane včasného varovania protistrany. Rusko na centrum mesta zaútočilo dvomi balistickými strelami, ktoré zničili najmenej dvadsať civilných objektov, čo poukazuje na možnú disproporčnosť útoku. Útok odsúdili aj predstavitelia Organizácie spojených národov a Rusko vyzvali k dodržiavaniu medzinárodného humanitárneho práva. Autori príspevkov naznačujú, že médiá zámerne zamlčali informácie o vojenskej ceremónii, avšak ukrajinské aj slovenské médiá o udalosti informovali.
Na začiatku ruskej invázie patrilo Slovensko ku krajinám, ktoré pomohli Ukrajine v pomere k HDP najviac. Po darovaní systému protivzdušnej obrany S-300 v roku 2022 nám ostala časť systému protivzdušnej obrany Kub aj systémy Igla. Hoci Slovensko zostalo bez vlastného protivzdušného systému dlhého dosahu, od roku 2023 jedná s Izraelom o nákupe nového. Medzičasom ochranu vzdušného priestoru zabezpečovala kombinácia spojeneckej pomoci a systémov s krátkym a stredným dosahom, nedá sa preto tvrdiť, že by slovenský vzdušný priestor bol bez ochrany a odkázaný výhradne na pomoc susedov. Podľa vyjadrenia Ministerstva obrany SR by Slovensko bez nákupu nového vybavenie ostalo bez vlastnej ochrany od roku 2027.
Andrej Danko v diskusnej relácii tvrdil, že novela slovenského zákona o mimovládnych organizáciách je podobná, zákonom aké majú napríklad v USA či vo Francúzsku. V USA platí zákon o zahraničnom vplyve, tzv. FARA zákon, od roku 1938, vo Francúzsku bude platiť ním inšpirovaný zákon o zahraničnom vplyve od júla 2025. Tieto zákony však nie sú zamerané na financovanie mimovládnych organizácii, ale ich cieľom je vytvoriť register rôznych druhov právnických osôb, nie len mimovládnych organizácií, ktoré konajú v záujme zahraničných vlád alebo vykonávajú politické aktivity v ich prospech. Francúzsky zákon je zameraný na odhalenie zahraničného vplyvu nedemokratických krajín mimo EÚ, ako sú Rusko alebo Čína. Je tiež pravdou, že USA a Francúzsko majú aj zákony o lobingu, tie sa však nevzťahujú iba na mimovládne organizácie, ako to pôvodne navrhoval pozmeňovací navrh poslanca Lučanského z novembra 2024.