Odborníci aj vedecké štúdie sa zhodujú na tom, že elektromobily síce zaťažujú životné prostredie, ale vo výsledku sú k nemu šetrnejšie ako vozidlá so spaľovacími motormi. Na sociálnych sieťach sa napriek tomu šíria príspevky citujúce štúdiu spoločnosti Volvo, podľa ktorej je pri výrobe konkrétneho modelu na elektrický pohon vytvorených o 70% viac splodín ako pri výrobe modelu vozidla so spaľovacím motorom. Príspevky však už nereflektujú druhú časť štúdie dokazujúcu, že elektromobil počas svojej životnosti zanechá vo výsledku oveľa nižšiu uhlíkovú stopu, takže je k životnému prostrediu predsa len šetrnejší ako auto na fosílne palivá.
„Volvo píše, že výroba elektromobilu škodí prírode o 70% viac ako výroba auta so spaľovacím motorom. Ďalší dôkaz, že Green Deal sa nerovná ochrane prírody. Green Deal treba definitívne zrušiť!“ napísal 12. marca 2024 na svojom FB profile Marián Ďuriš, člen slovenskej ultrapravicovej strany Republika a jej kandidát do júnových eurovolieb. Jeho príspevok zdieľalo viac ako 600 používateľov.
Vôbec najvirálnejším bol v slovenčine však príspevok z 25. februára 2024, ktorý zdieľalo viac ako 7 700 používateľov. Jeho súčasťou bol obrázok s fotografiou vozidla Volvo a titulkom „Výroba elektromobilu škodí prírode až o 70 percent viac ako bežné auto, priznáva Volvo“.
Tieto tvrdenia sú však vytrhnuté z kontextu a zavádzajúco prezentované ako „priznanie automobilky Volvo“, že elektromobily sú pre prírodu vo všeobecnosti škodlivejšie ako autá so spaľovacím motorom.
Priložený obrázok vo virálnom príspevku je snímkou hlavičky zamknutého článku portálu HN Online z decembra 2022; ide pritom o prevzatý článok z portálu topspeed.sk. V týchto textoch sa však uvádza aj širší kontext a zistenia zo štúdie spoločnosti Volvo, ktoré v príspevkoch na sociálnych sieťach chýbajú.
Štúdia porovnávala ekologický dopad elektrického SUV s porovnateľným modelom poháňaným fosílnymi palivami počas celej doby ich životnosti, tzn. nielen množstvo emitovaných splodín pri výrobe.
Chybne interpretovaná štúdia
Štúdia spoločnosti Volvo z roku 2020 porovnáva uhlíkovú stopu elektrického modelu XC40 Recharge (archív) s obdobným modelom so spaľovacím motorom alebo ICE (archív). Jej autori skúmali rôzne fázy života oboch vozidiel a brali do úvahy mnoho premenných.
Pokiaľ ide iba o fázu výroby oboch modelov, štúdia skutočne zistila, že „výroba modelu XC40 Recharge a jeho batéria má za následok zhruba o 70% viac uhlíkových emisií než výroba modelu XC40 ICE“.
Čiastočne sú vysoké emisie spôsobené práve batériou, ktorej výroba podľa štúdie predstavuje až 30% celkovej uhlíkovej stopy elektromobilu.
„Spomínaných 70% sa však týka iba emisií uhlíka od ťažby zdrojov až po bránu továrne – teda predtým, než je vozidlo používané zákazníkom,“ uviedla zástupkyňa spoločnosti Volvo v e-maile zaslanom agentúre AFP 22. marca 2024.
„Najpresnejšie by bolo porovnať emisie spôsobené oboma vozidlami počas celého ich životného cyklu, tj. počnúc ťažbou a rafináciou surovín a končiac ukončením životnosti vozidla,“ dodala hovorkyňa.
Pri zohľadnení celého životného cyklu oboch modelov „má XC40 Recharge nižšiu celkovú uhlíkovú stopu ako XC40 ICE pre všetky analyzované kombinácie zdrojov elektrickej energie,“ uvádza štúdia spoločnosti Volvo.
Spoločnosť zistila, že model XC40 ICE by za celú dobu životnosti vytvoril emisie vo výške 58 ton CO2, zatiaľ čo model XC40 Recharge by vyprodukoval 27 až 54 ton v závislosti od kombinácie zdrojov elektrickej energie v miestach, kde by bol používaný (tj. ak by sa nabíjal v krajine, ktorá stále vyrába elektrinu predovšetkým z uhlia, jeho emisie by boli vyššie ako v krajine s väčším podielom obnoviteľných zdrojov).
Štúdia spoločnosti Volvo ukazuje, že zatiaľ čo vozidlo s ICE začína svoj životný cyklus s nižšou uhlíkovou stopou ako elektromobil, pri určitom počte najazdených kilometrov sa emisie vozidiel vyrovnajú bez ohľadu na energetický mix v krajine, a od toho momentu má elektromobil nižšiu celkovú uhlíkovú stopu.
Podľa štúdie (strana 25) „pri všetkých troch kombináciách energetického mixu dochádza k zlomu pri 47 000, 84 000 a 146 000 km v rámci predpokladaného životného cyklu vozidla (200 000 km)“.
Elektromobily sú z dlhodobého hľadiska ekologickejšie
Čím dlhšie je elektromobil používaný, tým nižšia je jeho uhlíková stopa v porovnaní s vozidlami so spaľovacími motormi, tvrdí Nick Molden, zakladateľ a riaditeľ oxfordskej spoločnosti Emissions Analytics. Uhlíková stopa priemerného elektromobilu je v porovnaní s modernými vozidlami so spaľovacími motormi len polovičná, povedal pre AFP 26. marca 2024.
„Emisie CO2 sa znížia približne o 50%, čo je veľká výhoda elektromobilov,“ povedal. Avšak vzhľadom na to, že sú výrazne drahšie ako vozidlá so spaľovacími motormi, „to stále nie je riešenie pre masový trh“, dodal.
Jedným z veľkých nevýhod elektromobilov pre životné prostredie podľa neho je, že majú výrazne vyššie opotrebenie pneumatík ako vozidlá so spaľovacími motormi, pretože sú kvôli batérii asi o 30% ťažšie. To znamená, že sa im z pneumatík uvoľňujú mikroskopické kúsky gumy, ktoré znečisťujú vzduch, vodu a zabíjajú morské živočíchy.
„Fragmenty pneumatík tvoria vôbec najväčší podiel na mikroplastoch,“ povedal Molden. „Keď máte ťažšie auto produkujúce viacero týchto fragmentov, je to skutočný ekologický problém, pričom výrobcovia elektromobilov nechcú, aby ste to vedeli.“
Elektromobily podľa Moldena „síce rozhodne nie sú dokonalé, ale stále platí, že produkujú o 50% menej emisií“.
Agentúra AFP už vo februári 2024 vyvrátila tvrdenie, podľa ktorého ťažba kovov pre batérie je pre životné prostredie natoľko závažná, že elektromobily sú škodlivejšie ako vozidlá so spaľovacími motormi.
Dopad ťažby kovov potrebných pre batérie do elektromobilov na životné prostredie je síce závažný, ale to nič nemení na tom, že elektromobily sú celkovo menej škodlivé ako vozidlá poháňané fosílnymi palivami, uviedli vtedy odborníci pre AFP.
