Demagog.SK sa pozrel faktické vyjadrenia bývalého premiéra Igora Matoviča v relácii V politike z 1. mája 2022, kde diskutoval bez oponenta. Okrem dvoch neoveriteľných výrokov poplietol aktérov v korupčných kauzách a pripísal Monike Jankovskej, bývalej štátnej tajomníčke na ministerstve spravodlivosti za Smer-SD, výmenu rozsudkov za kabelku. Mohol si Jankovskú pomýliť so sudkyňou Bartalskou, ktorá od Kočnera prostredníctvom sudcu Sklenku dostala úplatok práve v podobe kabelky. Podľa Matoviča tiež povedala prezidentka, že zníženie DPH neznižuje príjmy štátneho rozpočtu. Takýto výrok sme však nenašli. Prezidentka sa vyjadrovala k adresnosti opatrení a tiež sa postavila za gastro sektor a jeho požiadavku znížiť DPH v tejto oblasti.
Z relácie V politike na TA3 z 1. mája 2022 sme overili celkovo 15 faktických výrokov, ktoré Igor Matovič použil. 11 z nich bolo pravdivých, dva neoveriteľné a dva nepravdivé.
Kto vymieňal kabelky za rozsudky
O Monike Jankovskej Matovič povedal: „Ich štátna tajomníčka poslankyňa Smeru kolegyňa Pellegriniho aj Fica predávala rozsudky za kabelku.”
Bývalá štátna tajomníčka Smeru-SD Monika Jankovská čelí viacerým obvineniam z podplácania aj brania úplatkov. Avšak v žiadnej kauze sa nehovorí o tom, že by Jankovská za vopred dohodnutý rozsudok mala prijať kabelku. Je možné, že Matovič mal na mysli sudkyňu Katarínu Bartalskú, ktorá od Kočnera cez sudcu Vladimíra Sklenku prijala za zamietavý rozsudok v neprospech Medzinárodnej investičnej banky úplatok vo forme kabelky. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Prvé obvinenie z korupcie sa viaže ešte na obdobie, kedy Jankovská pôsobila ako sudkyňa na Okresnom súde v Trenčíne. V roku 2002 si za rozsudok v prípade reštaurácie Fatima mala vypýtať úplatok vo výške tri milióny korún od mafiána Čongrádyho, ktorý sa reštaurácie chcel zmocniť.
Jankovská bola ďalej v akcii Búrka obvinená z podplácania a prijímania úplatkov, keď mala v kauze televíznych zmeniek ovplyvňovať sudkyňu Okresného súdu Bratislava V tak, aby rozhodla v prospech Mariána Kočnera. Nie je známe, koľko Jankovská dostala za svoje služby od Kočnera.
V kauze Maják nádeje mala Jankovská odovzdať úplatok v podobe parfémov a kytice sudkyni Gabriele Buľubášovej. Okrem týchto menších úplatkov jej Kočner mal odovzdať 10-tisíc eur, čím si chcel zaistiť rozsudok, ktorým by získal budovu neziskovky Maják nádeje. Buľubášová napokon aj tak rozhodla v neprospech Kočnera.
O výroku prezidentky
Minister financií sa vyjadril aj ku prezdentke Zuzane Čaputovej: „Minule asi 2 týždne dozadu, to bolo, mala vystúpenie a hovorila o tom, že zníženie DPH neznižuje príjmy štátneho rozpočtu.”
Nenašli sme však žiaden výrok prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorý by sa blížil k tomu, čo hovorí Matovič. Vyzývala k adresnejším opatreniam vlády na pomoc chudobným rodinám, pričom spomenula, že znižovanie DPH môže zapríčiniť súvisiace zvýšenie inflácie. O vplyve zníženia DPH na príjmy štátneho rozpočtu sa však nezmienila. Preto hodnotíme Matovičov výrok ako nepravdivý.
Zuzana Čaputová dlhodobo vyzýva vládu na prijatie opatrení, ktoré by zabránili zhoršeniu úrovne života najviac zraniteľných skupín obyvateľstva. Prezidentka podporuje zavedenie opakovanej adresnej dávky – príspevku na bývanie.
19. apríla 2022 prezidentka povedala, že opakovaná adresná dávka je dobrý nástroj, „ktorá by […] súčasne nespustila inflačnú špirálu ako neadresné opatrenia typu znižovanie DPH alebo plošné vyplácanie jednorazových príspevkov.“
Prijatie zníženej DPH naopak podporila pre oblasť gastrosektoru. Súvisí to aj s dôsledkami pandémie, pričom podľa prezidentky je najmä tatranský región konkurenčne znevýhodnený oproti zahraničným destináciám, a to kvôli vysokej DPH na gastro.
„Je evidentné, že žiadne vecné, ekonomické výhrady voči návrhu, zníženiu DPH v tejto oblasti, neexistujú.“
Čaputová však v žiadnom verejne dostupnom vyjadrení nespomínala, že zníženie DPH neznižuje príjmy štátneho rozpočtu.
Čo verejne dostupné zdroje nehovoria
Medzi Matovičovými výrokmi boli aj dva, ktoré Demagog.SK nedokázal z verejne dostupných zdrojov ani vyžiadaných informácii overiť. „Keď dáme rodinám, zoberieme bohatým napríklad a presne takto sme to urobili. Až vtedy, keď bola táto rovnica jedna k jednej, tak až vtedy sme do tohto išli. Áno, tých 1,3 miliardy eur máme plne vykrytých.”
Vláda navrhuje pomôcť rodinám s rastúcou infláciou balíkom za takmer 1,3 miliardy eur. Igor Matovič plánuje dieru v rozpočte vykryť z dvoch zdrojov. Prvým je zefektívnenie riadenia štátu, druhým zdanenie stovky nešpecifikovaných firiem. Detaily rozpočtového krytia balíka pomoci minister financií Matovič zatiaľ nepredstavil. 4. mája 2022 na tlačovej konferencií sľúbil, že tak urobí „budúci týždeň”, do 12. mája tak však neurobil a dodatočné zdaňovanie firiem je predmetom diskusií v koalícii. Upozorňujeme na neoveriteľnosť tohto výroku aj preto, že Matovič zdôraznil, prečo túto informáciu nezverejnil: „Tajomstvom je to preto, lebo nechceme, aby sa niektoré subjekty, ktorých sa zdanenie bude týkať, vopred ‘zariadili’, a tak ochudobnili štátny rozpočet.”
Druhý neoveriteľný výrok sa týka udržateľnosti verejných financií: „Nám Pellegrini odovzdal verejné financie presne podľa tohto, ako teraz hovoríte, že sme druhí najhorší, že nám vtedy odovzdal verejné financie z pohľadu dlhodobej udržateľnosti, takzvaný S2 koeficient, nám odovzdal v najhoršom stave v Európskej únii.”
Je pravdou, že na konci Pellegriniho vlády v marci 2020 bola dlhodobá udržateľnosť slovenských verejných financií jednou z najhorších v EÚ. Pre nedostatok porovnateľných dát však nevieme s istotou povedať, či bolo Slovensko v tomto čase naozaj najhoršie z krajín EÚ.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) dlhodobo sleduje vývoj ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti. Vo februári 2020 (k zmene vlády došlo v marci) bol tento indikátor na úrovni 5,4% HDP, po zarátaní dopadov pandémie ho RRZ zvýšila na rekordných 6,7% HDP. Povolebná rozpočtová politika Matovičovej vlády indikátor znížila o 1,1% HDP (s.67).
Tieto údaje však nevieme porovnať so zvyškom EÚ, keďže Európska komisia meria udržateľnosť verejných financií inak ako RRZ (tzv. indikátorom S2).
V roku 2020 bolo v tomto indikátore Slovensko na druhej priečke (7,7% HDP), hneď za Luxemburskom (10,7% HDP) (s.67). EK však nezverejňuje porovnanie krajín na základe ukazovateľa S2 na mesačnej báze, nevieme teda, na akej priečke bolo Slovensko na konci Pellegriniho vlády.
V súčasnosti má Slovensko druhú najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií z krajín EÚ. Horšie je na tom len Slovinsko.
