Saharský prach, ktorý zo severnej Afriky prináša vietor do Európy, ovplyvňuje nielen krajiny okolo Stredozemného mora, ale pravidelne sa dostáva aj nad územie Slovenska. Napriek tomu, že ide o prírodný jav, podľa mnohých používateľov sociálnych sietí má tento prach sadať na zemský povrch v dôsledku zámerne rozprašovaných toxických látok, ktoré vraj mnohonásobne prevyšujú povolené limity. Používatelia pritom používajú údaje pochádzajúce z bosnianskeho laboratória z roku 2022, odkedy boli opakovane uvedené na pravú mieru; predmetnú analýzu si totiž neobjednalo laboratórium samotné, ale bosniansky právnik a politik, ktorý sám uviedol, že pred vyvodením jednoznačných záverov z výsledkov budú potrebné ďalšie testy. Experti pre AFP uviedli, že metodológia experimentu je pochybná a že výsledky analýzy v žiadnom prípade nemožno považovať za dôkaz takzvaných „chemtrails“, ktoré podľa odborníkov a vedcov neexistujú.
„Chemický ústav analyzoval piesok padajúc z neba našli hliník, nikel bárium a arzén (kovy, ktoré v Saharskej púšti neexistujú!!) v množstvách presahujúcich prípustné limity až 700-krát; arzén 44 krát, bárium 660 krát, nikel 2500 krát, zinok 64 krát a železo 23 krát viac. Okrem toho sa zistilo, že vzorky obshaujú v tomto saharskom piesku 14,2 mg / kg hliníka a ‘piesok’ obsahoval 10 342 mg / kg, teda 728-krát viac hliníka,“ uvádza sa v texte, ktorý bol 30. júna 2024 zdieľaný vo forme obrázku na Facebooku(uvádzame v pôvodnom znení, pozn. red.).
Autor tohto príspevku k obrázku doplnil ešte svoj vlastný popis: „Chemttrels každý deň to na nás sypú a z toho sú tie respiračné choroby.A nie čo vám povedia v telke Saharský piesok.“ Predmetný príspevok zdieľalo viac ako 8800 používateľov Facebooku.
V obdobnom duchu sa niesli aj mnohé ďalšie virálne príspevky v slovenčine aj češtine. Niektoré príspevky sa pritom odvolávajú na text publikovaný v roku 2022 na webe „aeronet.news“, ktorý často šíri dezinformácie ohľadne tzv. „chemtrails“ a ktorého obsah sme opakovane v rámci AFP hodnotili (napríklad tu, tu či tu). Aeronet.news aj priamo v článku uvádza snímky analýzy istého bosnianskeho inštitútu, z ktorej predmetné údaje a čísla pochádzajú.
Rovnaké tvrdenia sa šírili aj v rumunčine, francúzštine či holandčine.
Všetky príspevky majú spoločné to, že používajú tie isté čísla a údaje o nameraných úrovniach chemických látok, ktoré majú vraj mnohonásobne prevyšovať bezpečné limity a ktoré pochádzajú z bosnianskeho výskumného inštitútu v Tuzle. Tento inštitút však pre AFP ešte v apríli 2024 objasnil, že v tomto prípade testoval výlučne materiál poskytnutý zákazníkom vrátane vzorky údajne pochádzajúcej zo Sahary a nemá možnosť potvrdiť pôvod materiálu.
Experti oslovení agentúrou AFP varovali pred unáhlenými závermi a uviedli, že okolo metodiky tohto experimentu existujú otázky a pochybnosti. SHMÚ pre AFP potvrdil, že pri pravidelnom monitoringu nenameral v ovzduší zvýšené množstvo ťažkých kovov či toxických látok.
Pôvod laboratórnych výsledkov
Obrázok s výsledkami spomínanej chemickej analýzy cirkuluje na internete od júna 2022, ako dokladajú články bosnianskych webov z tej doby. Na obrázku vidíme, že bol objednaný subjektom „Národné krízové centrum“ – to však nie je oficiálna bosnianska štátna inštitúcia.
Ako vysvetlil miestny politik a advokát Mirnes Ajanovič vo videu zverejnenom 8. júna 2022 na YouTube kanáli Ajanovičovej strany, experiment, do ktorého bol podľa vlastných slov sám zapojený, pozostával z porovnania vzorky piesku odobratej zo Sahary v Tunisku s inou vzorkou piesku odobratou 7. apríla 2022 po „nebezpečnom špinavom daždi“ v bosnianskej dedine Dobošnica Donja pri meste Lukavac.
Obe vzorky boli odovzdané Inštitútu chemického inžinierstva v Tuzle, ktorý vyhotovil predmetnú analýzu (dokument s výsledkami v plnom rozlíšení si môžete prezrieť tu). Inštitút 11. apríla 2024 e-mailom agentúre AFP oznámil, že vykonal testy na dvoch vzorkách, ale že mu ich poskytla tretia strana, a preto nemá ako vedieť, za akých okolností boli vzorky odobraté.
V stĺpci tabuľky označenom „Saharski pijesak“ vidíme výsledky pre vzorku, ktorá mala byť podľa Ajanoviča odobratá v Tunisku, vo vedľajšom stĺpci vidíme výsledky vzorky z Bosny.
Z porovnania vyplýva, že druhá vzorka vykazuje vyššie hodnoty hliníka, arzénu, bária, niklu, zinku a železa v porovnaní s údajnou vzorkou z Tuniska. Inštitút vo svojej správe uvádza, že na základe nariadenia o určení povolených množstiev škodlivých a nebezpečných látok v pôde pre Federáciu Bosny a Hercegoviny vzorka z Bosny obsahuje niekoľko chemických prvkov v množstvách nad povoleným limitom. Podľa nariadenia (článok 1) sú tieto limity stanovené pre poľnohospodársku pôdu.
Vo videu z 8. júna 2022 Ajanovič tieto výsledky, ako aj závery, ku ktorým laboratórium dospelo, čítal. Sám však tiež uviedol, že pre vysvetlenie zloženia bosnianskej vzorky budú potrebné ďalšie testy a analýzy, a vyzval oficiálne orgány, aby sa tým zaoberali.
Ako v roku 2021 uviedla miestna organizácia pre overovanie faktov Istinomjer, Ajanovič v minulosti zverejňoval nepravdivé tvrdenia o vakcínach proti ochoreniu Covid-19.
Otázna metodológia
Franco Marenco, docent v Centre pre výskum klímy a atmosféry Cyperského inštitútu (CARE-C) a odborník na aerosóly a diaľkový prieskum zeme, vyjadril pochybnosti nad tým, že z tejto analýzy možno vyvodiť jasné závery. V e-maile 16. apríla 2024 pre AFP povedal, že neverí, že by bol „tento experiment riadne zdokumentovaný, aby dokázal akúkoľvek teóriu“.
Uviedol, že na základe dostupných informácií o analýze „neboli poskytnuté žiadne informácie o tom, kde boli vzorky odobraté, aká bola použitá metóda odberu, ani o spôsobe, akým sa so vzorkami zaobchádzalo alebo ako boli uskladnené medzi odberom a analýzou“.
Marenco zdôraznil, že pri vykonávaní takejto štúdie je dôležité zabezpečiť, aby sa na oboch miestach použila rovnaká metóda zberu a „overiť, či preprava vzduchovej hmoty medzi oboma miestami zodpovedá skutočnej ‚ceste‘ vzorky atmosférou“. Aby sa zabránilo lokálnej kontaminácii, navrhol odoberať vzorky vo veľkých výškach. Dôvodom je, že „v rámci hraničnej vrstvy sa očakáva, že sa bude miešať s miestnymi zdrojmi,“ povedal. Hraničná vrstva je meteorologický termín pre najnižšiu časť zemskej atmosféry.
Prof. Konrad Kandler, vedúci výskumnej skupiny Atmospheric Aerosol na Inštitúte aplikovaných geovied v Nemecku, v e-maile zaslanom agentúre AFP 18. apríla 2024 poukázal aj na skutočnosť, že „nie je jasné, aký typ extrakcie bol použitý, čo bude mať vplyv na interpretáciu výsledkov“.
Kandler uviedol, že porovnávanie vzorky pôdy, akou je napríklad vzorka saharského piesku, so vzorkou prachu vo vzduchu „vo všeobecnosti nemá zmysel“, pretože väčšina častíc pôdy je príliš veľká na to, aby boli prenášané vzduchom na veľké vzdialenosti.
György Varga, vedúci vedecký pracovník Maďarského centra pre astronómiu a vedy o Zemi, ktorý sa zaoberá výskumom a štúdiom prachových búrok, taktiež súhlasil. „Piesok s väčšími časticami zvyčajne vetrom nie je prenášaný na veľké vzdialenosti, na rozdiel od prachu, ktorý sa skladá z menších častíc,“ uviedol 12. apríla v e-maile pre agentúru AFP.
Známe zdroje znečistenia v Tuzle
Elizabet Paunovič, odborníčka na životné prostredie a zdravie pri práci a bývalá vedúca Európskeho centra WHO pre životné prostredie a zdravie, 18. apríla 2024 pre agentúru AFP vysvetlila, že ak je vzorka pravá a bola odobratá niekde v okolí mesta Tuzla, potom sa pri posudzovaní analýzy musí brať do úvahy dobre známa minulosť Tuzly ako priemyselnej oblasti s dlhodobo znečisteným ovzduším (viac tu, tu alebo tu). Emisie z takýchto zariadení sa môžu šíriť stovky kilometrov v závislosti od meteorologických podmienok, uviedla. Dobošnica Donja je od Tuzly vzdialená približne 18 km.
„V prípade Tuzly, ktorá má dobre zdokumentované silné znečistenie ovzdušia trvajúce celé desaťročia, sa zdá byť naozaj nezmyselné, že by niekto namiesto toho rozprašoval znečisťujúce látky z lietadiel, keďže je v oblasti dostatok silných a dobre známych znečisťovateľov,“ uzavrela.
Dokonca aj v prípade prachu, ktorý sa šíri zo Sahary alebo odinakiaľ , treba mať na pamäti, že „prach môže počas cesty meniť svoje zloženie a áno, cestou môže zachytiť a preniesť iné znečistenie (napríklad z miest, priemyslu, vojnových oblastí atď.),“ uviedol Marenco pre agentúru AFP.
Podľa Kandlera sa druhá vzorka podobá typickému znečistenému prachu, ktorý je možné identifikovať pri odbere vzoriek z mesta alebo husto obývanej oblasti. „Prvky bežne antropogénneho pôvodu (pochádzajúce z ľudskej činnosti alebo ňou ovplyvnené – pozn. red.) sú identifikovateľné často. Môžu pochádzať z rôznych zdrojov, väčšinou priemyselných, ako je metalurgické spracovanie, spaľovanie uhlia, ťažkých olejov, áut atď,“ povedal.
Kandler tiež upozornil, že zloženie prachu sa môže zmeniť, ak letel znečistenou oblasťou. „Samotná vzdialenosť od priemyselného zdroja v skutočnosti nevypovedá o miestnej kontaminácii,“ tvrdí Kandler, ktorý poukázal na to, že v regióne, kde sa nachádza analytické laboratórium, je zrejme značná miestna kontaminácia ťažkými kovmi.
„Nezabúdajte, že väčšina tvrdení o chemtrails sa v minulosti ukázala ako nepodložená, a preto ich väčšina skutočných vedcov považuje za konšpiračné teórie,“ povedal Marenco z CARE-C pre agentúru AFP.
Žiadne vedecké dôkazy o existencii „chemtrails“
Podľa konšpiračnej teórie o chemtrails majú byť tzv. „contrails“, teda biele pruhy skondenzovanej vodnej pary za lietadlami, „zámerne rozprašované chemikálie používané na tajné a nekalé účely“ (archív).
Tieto predstavy sú populárne na celom svete vrátane Slovenska, AFP Fakty obdobné tvrdenia vyvrátili v minulosti opakovane napríklad tu, tu, tu či tu.
Slovenské ministerstvo životného prostredia konšpiračnej teórii venovalo celú jednu sekciu na svojej webovej stránke (archív). Uvádza v nej stanovisko docenta Martina Geru z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFI Univerzity Komenského: „Tvorba bielych pruhov za lietadlom je čisto fyzikálny proces, ktorý je veľmi podobný tvorbe oblaku. Vzhľadom na to, že lietadlá sa pohybujú aj vo veľkých výškach, kde teplota vzduchu je aj pod -50 °C a relatívna vlhkosť je blízka 100 %, hoci absolútna vlhkosť je nízka, dochádza za lietadlom k spusteniu reťazovej reakcie tvorby kryštálikov ľadu. Prispieva k tomu uvoľnená vodná para a kondenzačné jadrá. Vodná para v závislosti od okolitej atmosféry desublimuje a tvorí zmes kryštálikov, ktorú vnímame ako biely pás za lietadlom. Pri nízkej vlhkosti, alebo vyššej teplote vzduchu sa dané kryštáliky pomerne rýchlo vyparia a čiara rýchlo zaniká (…) Tento proces teda nijako nesúvisí s vypúšťaním neznámych škodlivých látok do ovzdušia. Ide o fyzikálny a jasne vysvetliteľný jav.“
S tým súhlasia mnohí vedci a inštitúcie, ktoré sa pre AFP v minulosti vyjadrili: napríklad Kráľovská letecká spoločnosť Veľkej Británie v roku 2023, francúzsky klimatológ Olivier Boucher v roku 2018, americká Agentúra na ochranu životného prostredia v roku 2014, desiatky atmosférických chemikov a geochemikov oslovených v roku 2016, Švédsky meteorologický inštitút v roku 2013, ako aj medzinárodná environmentálna mimovládna organizácia Greenpeace. Všetci uvedení vysvetlili, že neexistujú žiadne dôkazy o existencii chemtrails.
Saharský prach vysvetlený
Saharský prach sa dostáva do Európy, keď silný vietor prenáša častice zo saharskej púšte cez Stredozemné more. Hoci sa môže vyskytovať po celý rok, začiatkom jari zvyčajne k tomuto javu v Európe dochádza najčastejšie. Krajiny hraničiace so Stredozemným morom ako Španielsko, Francúzsko či Grécko – ktoré 23. apríla zažili jednu z najhorších epizód koncentrácií saharského prachu a piesku od marca 2018 – často najviac pociťujú jeho následky.
V apríli 2024 zakryl časti Európy „výnimočný“ oblak prachu zo Sahary. O tomto fenoméne informoval 3. apríla 2024 aj Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).
SHMÚ o saharskom prachu nad naším územím informuje pravidelne na svojom webe aj FB stránke. Podľa správy ústavu z februára 2024 sa počet a intenzita výskytov saharského prachu nad Európou v posledných rokoch výrazne zvýšili.
Agentúra AFP oslovila SHMÚ aj s otázkami ohľadne údajného znečistenia. „SHMÚ vykonáva pravidelný monitoring kvality ovzdušia a analyzuje prítomnosť rôznych látok, vrátane kovov, v ovzduší. Limitné ani cieľové hodnoty pre ťažké kovy neboli na území Slovenska prekročené. Analýza zrážok nepreukázala ani iné toxické látky v nebezpečnom množstve,“ uviedol 4. júla 2024 Peter Tonhauzer, riaditeľ úseku Kvality ovzdušia SHMÚ, pre AFP v reakcii na virálne zavádzajúce tvrdenia o údajných nadlimitných množstvách ťažkých kovov.
Predstavuje saharský prach riziko pre zdravie? Závisí od jeho koncentrácie a nadmorskej výšky, vysvetľuje európsky program Copernicus v rámci svojej služby atmosférického monitorovania (CAMS). Zatiaľ čo prach vo veľkých nadmorských výškach má menší vplyv, oblaky v nižších polohách zhoršujú kvalitu ovzdušia a predstavujú riziko pre dýchacie cesty, uvádza organizácia.
Služba CAMS zverejňuje správy o aktuálnych epizódach saharského prachu pravidelne, v roku 2024 informoval o podobných prípadoch prenosu saharského prachu cez Atlantik smerom do kontinentálnej Európy napríklad v júni, apríli či februári.
