Politici súčasnej vládnej koalície opakovane pripisujú zodpovednosť za úmrtia vo väzbe v období 2020 až 2023 vtedajšej ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej. Často spomínanými sú v tejto súvislosti najmä úmrtia obvinených Ľubomíra Krivočenka a Milana Lučanského. Krivočenko, ktorý bol väzobne stíhaný v kauze Dobytkár pre legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, vo väzbe ochorel na covid-19. Po zhoršení jeho zdravotného stavu bol prevezený do nemocnice v Trenčíne, kde po šiestich dňoch chorobe podľahol. Všetky trestné oznámenia aj podnety v tejto veci boli zamietnuté s odôvodnením, že poskytovaná zdravotná starostlivosť bola správna a nebola zanedbaná. V prípade samovraždy Milana Lučanského prokuratúra vylúčila cudzie zavinenie a konštatovala, že dozorcovia nepochybili.
Podpredseda Smeru Tibor Gašpar 19. októbra 2025 diskutoval v relácii s Alojzom Hlinom. Politik SaS Gašparovi vyčítal nomináciu jeho syna na post šéfa Slovenskej informačnej služby, na čo Gašpar reagoval útokom na bývalú ministerku za stranu SaS Máriu Kolíkovú: „Zaoberajte sa tým, prečo pani bývalá ministerka spravodlivosti Kolíková neposkytla pomoc zomierajúcej osobe vo väzbe, prečo zomreli tak exponované osoby, ako bol pán bývalý policajný prezident Lučanský“, povedal Gašpar (v čase od 59:38).
Advokát Krivočenko zomrel na covid
Ľubomír Krivočenko bol väzobne stíhaný od apríla 2020, kvôli obvineniu v kauze Dobytkár pre legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Na jeho účet sa mali pripisovať úplatky od žiadateľov, ktorí si prostredníctvom korupčného systému zabezpečovali úspešné schválenie eurofondových projektov.
Krivočenko vo väzbe ochorel na covid-19. Po zhoršení jeho zdravotného stavu v Ústave na výkon väzby v Bratislave lekári uskutočnili vyšetrenia a následne bol prevezený do nemocnice pre obvinených a odsúdených do Trenčína. Nemocnica však v tom čase nedisponovala voľnou pľúcnou ventiláciou.
Po šiestich dňoch v nemocnici, 28. februára 2021, chorobe podľahol. Vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, uviedla, že hneď po zistení pozitívneho testu bola v ústave Krivočenkovi poskytnutá ambulantná starostlivosť. Napriek snahám sa pre advokáta nepodarilo zabezpečiť lôžko s pľúcnou ventiláciou.
V tom čase bol nedostatok ventilácií
V období úmrtia Krivočenka v marci 2021 hlásili nemocnice najväčší nápor pacientov v súvislosti s ochorením covid-19. Počet voľných lôžok aj kapacita pľúcnych ventilácií boli na mnohých miestach vyčerpané. Najhoršie z pohľadu kapacity pľúcnych ventilácií bol na tom práve Trenčiansky kraj. Počet hospitalizovaných bol v tom čase najvyšší od prepuknutia pandémie na Slovensku. Len za 4 dni vtedy pribudlo takmer 200 hospitalizovaných a dokopy ich bolo už 4 042. Viaceré nemocnice hlásili stopercentnú naplnenosť. Celkový počet úmrtí na ochorenie covid-19 sa v tom čase blížil k číslu 7 400.
Krivočenkova rodina o jeho zdravotnom stave nevedela, pretože im údajne chýbalo splnomocnenie overené notárom. Jeho manželku o smrti informovali po týždni od úmrtia. Bezprostredne po smrti podala trestné oznámenia a podnety s cieľom preveriť, či jej manžel nezomrel v dôsledku nedostatočnej alebo oneskorenej lekárskej starostlivosti a či štátne orgány nezodpovedajú za jeho úmrtie. Všetky trestné oznámenia aj podnety boli zamietnuté s odôvodnením, že poskytovaná zdravotná starostlivosť bola správna a nebola zanedbaná.
V marci 2021, Krajská prokuratúra Bratislava vykonala v Ústave na výkon väzby v Bratislave mimoriadnu previerku. Jej výsledok ukázal, že ústav v prípade úmrtia nepochybil. „V rámci vykonanej previerky nebolo v postupe a rozhodnutiach ústavu na výkon väzby (ÚVV) a výkon trestu Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Bratislava v súvislosti s infikovaním obvineného JUDr. Ľubomíra K. ochorením COVID-19 zistené žiadne pochybenie alebo rozpor so zákonom č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby,“ uviedol prokurátor a zastupujúci hovorca bratislavskej krajskej prokuratúry Patrik Hujsa. Vyhlásil tiež, že sa nezistilo pochybenie alebo rozpor ani s aplikáciou vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR o izolácii osôb pozitívnych na ochorenie covid-19 a ani s rozkazom generálneho riaditeľa ZVJS.
V roku 2024 Krivočenkovej rodine vláda Robert Fica schválila odškodnenie za nemajetkovú ujmu vo výške 90-tisíc eur.
Lučanský spáchal samovraždu
Viacerí politici súčasnej vládnej koalície v minulosti opakovane nepravdivo pripisovali Márii Kolíkovej aj zodpovednosť za samovraždu Milana Lučanského.
Lučanský bol policajným prezidentom od júna 2018 do augusta 2020. V decembri 2020 ho poslal Špecializovaný trestný súd v Pezinku na základe zistení Národnej kriminálnej agentúry do väzby. Obvinený bol z prijímania úplatku a z ohrozovania dôvernej a vyhradenej skutočnosti.
29. decembra 2020 sa exprezident policajného zboru v cele pokúsil o samovraždu, o deň na to na následky tohto pokusu zomrel.
O smrti Milana Lučanského sa aj po takmer piatich rokoch šíri veľké množstvo dezinformácií, ku ktorým prispievajú aj politici. Dezinformácie najčastejšie spochybňujú oficiálnu verziu, že si Lučanský siahol na život sám.
Na sociálnych sieťach sa nedávno šírilo aj krátke video, ktoré spochybňovalo okolnosti úmrtia bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. Autor zavádzajúco naznačoval, že Lučanský bol v cele monitorovaný kamerovým systémom, ktorý však zlyhal práve v čase, keď spáchal samovraždu. Na videu sa na krátky moment objaví aj Mária Kolíková.
Komisia neodhalila nezrovnalosti v kamerovom zázname
Krátko po incidente iniciovala Mária Kolíková vytvorenie špecializovanej komisie pre vyšetrovanie smrti Milana Lučanského. V komisii bolo 17 členov, medzi nimi zástupcovia koaličných aj opozičných strán.
Komisia nezistila skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s informáciou, že si Lučanský siahol na život sám. Jej zistenia korešpondovali s výsledkami policajného vyšetrovania a teda že smrť generála Lučanského bola samovraždou.
V správe komisia uviedla, že „nekonštatuje ani žiadne také zistenia a závery, ktoré by poukazovali na akúkoľvek aktívnu účasť inej osoby na udalosti v Lučanského cele v čase jeho úmrtia (.pdf, s. 11).
Komisia skúmala aj kamerové záznamy z chodby pred celou či elektronické záznamy o otvorení ciel, pričom nezistila žiadne nezrovnalosti či iné významné okolnosti, ktoré by spochybňovali verziu úmyselného sebapoškodenia Milana Lučanského.
Dozorca Lučanského celu kontroloval o 16:30, na čo mal Lučanský ešte reagovať zdvihnutím hlavy. O 9 minút neskôr, potom, čo si Lučanský neprevzal večeru, bola cela otvorená za účelom preverenia jeho stavu a následného poskytnutia neodkladných život zachraňujúcich úkonov (.pdf, str. 9). Lučanský si siahol na život práve v tomto deväťminútovom časovom okne.
„Z kamerových záznamov vyplýva, že vizuálna kontrola cez priehľadový otvor cely (bez jej otvorenia) bola vykonaná v čase o 16:30, pričom z následného kamerového záznamu nevyplynulo, že by do cely až do času 16:39 vstúpila nejaká osoba,“ píše sa v správe komisie (.pdf, str. 20).
To, že kamerový záznam z cely neexistuje a ani existovať nemôže, potvrdilo aj ministerstvo spravodlivosti.
Správa uvádza, že kamerový záznam bol v čase od 16:30 do času 16:39 krátko prerušený na približne 2 minúty. Dôvodom bolo, že kamery sa automaticky aktivujú senzorom pohybu a vypnú sa, ak žiaden pohyb nedetegujú.
Časy otvárania cely bolo možné spätne preveriť aj z ďalšieho systému, ktorý elektronicky zaznamenáva každé otvorenie dverí a mreží cely. Komisia v záznamoch nezistila nezhody a konštatovala, že „vo výpise z uvedeného systému nenašla taký záznam, ktorý by identifikoval otvorenie cely v časovom intervale od 16:30 do 16:39“ (.pdf, str. 20).
So záverom správy komisie sa stotožnilo 14 členov. Marian Kotleba a Denisa Saková hlasovali proti a poslanec strany Smer-SD Marián Saloň sa hlasovania zdržal. Predseda komisie priblížil, že týmto poslancom sa „nezdal podklad dostatočný“.
Členmi komisie boli ďalej zástupcovia Ministerstva spravodlivosti SR, súdny znalec, zástupca úradu verejného ochrancu práv, zástupcovia médií, zástupca prezidentskej kancelárie, zástupca odborového zväzu Zboru väzenskej a justičnej stráže, zástupkyňa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a bývalá členka Výboru Rady Európy na zabránenie mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu (.pdf, str. 2).
Viacnásobné vyšetrovanie opakovane potvrdilo, že išlo o samovraždu
V prípade smrti Milana Lučanského podal splnomocnenec rodiny Lučanských Miroslav Radačovský ešte v roku 2021 trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví. Vyšetrovanie bolo ukončené v júni 2022, vyšetrovateľ trestné stíhanie zastavil.
Aj krajská prokuratúra v Prešove v novembri 2022 konštatovala, že Milan Lučanský zomrel na následky obesenia s tým, že cudzie zavinenie vylúčila. Na priebeh vyšetrovania dozeral sám Generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý sa v januári 2022 osobne zúčastnil rekonštrukcie udalostí v Prešove.
Prokurátor ešte v marci 2023 nariadil doplnenie dôkazov, pričom vyšetrovanie sa sústredilo už len na to, či príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže primerane reagovali na zdravotný stav Milana Lučanského a či mohli samovražde zabrániť.
Aj po doplnení dôkazov vyšetrovateľ opätovne zastavil stíhanie v septembri 2023. Proti tomuto rozhodnutiu podal splnomocnenec rodiny Radačovský sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol ako nedôvodnú. Rozhodnutie potvrdila aj generálna prokuratúra.
Radačovský podal sťažnosť aj na Ústavný súd a následne aj žiadosť o prešetrenie zákonnosti rozhodnutia na generálnu prokuratúru.
Ani podľa záverov z júla 2024, s ktorými sa stotožnil dozorujúci prokurátor aj prokurátor generálnej prokuratúry, dozorcovia nepochybili. „Prokurátor Generálnej prokuratúry SR predmetnú žiadosť o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vyšetrovateľa a prokurátora preskúmal, pričom neboli zistené pochybenia v rozhodnutí príslušnej krajskej prokuratúry ani vyšetrovateľa ÚIS,“ informovala hovorkyňa generálnej prokuratúry Zuzana Drobová a uviedla, že prípad úmrtia Lučanského je tak definitívne uzavretý.
Úrad inšpekčnej služby (ÚIS) na základe trestného oznámenia splnomocnenca poškodených Radačovského začal v novembri 2024 nové trestné konanie vo veci úmrtia Lučanského pre „podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa“ aj napriek tomu, že vyšetrovateľ ÚIS už v minulosti trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa zastavil. Podľa Radačovského sa malo podanie opierať o nové skutočnosti.
Vyšetrovateľ policajnej inšpekcie aj toto trestné oznámenie v apríli 2025 odmietol. Radačovský proti rozhodnutiu podal sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol.
Hovorca krajskej prokuratúry v Prešove už v apríli 2024 uviedol, že ani pri zranení oka, ani pri samovražde generálna prokuratúra nezistila „cudzie zavinenie inej osoby na vzniku týchto zranení“.
Dvomi sťažnosťami Adama Lučanského, ktoré sa týkajú podmienok väzby, zaobchádzania počas nej a okolností smrti Milana Lučanského, sa momentálne zaoberá Európsky súd pre ľudské práva.
