Stránka Republikáni na Facebooku zdieľa video navodzujúce dojem, že koncentrácia CO₂ v atmosfére je príliš malá na to, aby sme sa dôsledne zaoberali klimatickými zmenami. Tvrdí, že „maličká“ zmena z koncentrácie 0,03 % na 0,04 % CO₂ v atmosfére je „dôvodom, prečo sme v takom kŕči. Pokiaľ sa dostaneme pod hladinu 0,02 %, rastlinný život na planéte začne umierať.“
Video pochádza z amerického Kongresu, z diskusie o zákone o infraštruktúre
Video pochádza z vypočúvania odborníkov na dopravu v Kongrese USA na tému „preskúmania implementácie zákona o investíciách do infraštruktúry a zamestnanosti“ (od 2:09:05). Vypočúvanie sa uskutočnilo 28. marca 2023.
Záznam z vypočúvania odborníkov na túto tému sa stal zakrátko virálnym. V apríli 2023 ho zdieľal na Facebooku profil Trending Politics, pričom v titulku videa uviedol nepravdivý popis, že išlo o odborníkov na čistú energiu. Video na Facebooku doposiaľ videlo viac ako 1,8 milióna ľudí.
V skutočnosti sa však prejednávaný zákon z novembra 2021 týkal prestavby ciest a mostov, zlepšenia verejnej dopravy, výmeny olovených potrubí, pitnej vody, ale aj na prístupu k vysokorýchlostnému internetu. Otázkou klímy sa zaoberal len okrajovo.
Kongresman sa otázky o klíme pýtal odborníkov na dopravu
Republikánsky kongresman Doug LaMalfa z Kalifornie sa na záberoch pýtal odborníkov na dopravu na koncentráciu CO₂ v atmosfére.
Medzi prítomnými odborníkmi bol Marc D. Williams, člen predsedníctva Americkej asociácie štátnych úradníkov pre diaľnice a dopravu, Dwayne Boyd z Národnej asociácie kameňa, piesku a štrku, Aric Dreher, asistent generálneho manažéra stavebnej spoločnosti Cianbro, a Paula Hammond, vtedajšia predsedníčka Americkej asociácie cestných a dopravných staviteľov.
Experti v odpovediach odhadovali koncentráciu CO₂ v atmosfére v rozpätí od 5 do 8 %. „Odpoveď je 0,04 percenta, ani jedno percento, ani pol percenta, je to 0,04 percenta, za posledných pár desaťročí sa to zvýšilo z 0,03. Toto je to, z čoho sme všetci v takom kŕči, je táto malá zmena v CO₂, ak sa dostaneme pod 0,02 rastlinný život začne vymierať,“ upresnil LaMalfa pri vypočúvaní (od 2:10:35).
Aktuálna úroveň CO₂ je najvyššia za posledných 800-tisíc rokov
Podľa výročnej správy z Globálneho monitorovacieho laboratória NOAA dosiahla globálna priemerná koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére v roku 2023 hodnotu 419,3 ppm, čo predstavuje nový rekord.
Jednotka ppm (parts per million) vyjadruje počet častíc v milióne, podobne ako percento označuje počet častíc v stovke a promile počet v tisícke. Ak je koncentrácia 400 ppm, znamená to, že z milióna molekúl vzduchu je 400 molekúl CO₂, čo zodpovedá 0,4 ‰ alebo 0,04 %.
Koncentrácia CO₂ v ovzduší tak v súčasnosti predstavuje približne 0,04 % a v minulosti dosahovala hodnotu aj 0,03 %, ako uvádza Doug LaMalfa. V atmosfére bol CO₂ na úrovni 0,03 % od začiatku dvadsiateho storočia. Priemerná úroveň 400 ppm, teda 0,04 %, bola prekročená v roku 2015. Medzi rokmi 2022 a 2023 bolo zaznamenané zvýšenie o 2,8 ppm, čo je dvanásty rok po sebe, kedy množstvo oxidu uhličitého v atmosfére vzrástlo o viac ako 2 ppm. Prirodzená zmena o 100 ppm bežne trvá 5 000 až 20 000 rokov. Aktuálne zvýšenie o 100 ppm trvalo len približne 120 rokov.
I keď sa úroveň 0,04 % môže zdať málo, dnešné hladiny oxidu uhličitého sú najvyššie v histórii ľudstva. Vyššia úroveň oxidu uhličitého v atmosfére bola pred približne tromi miliónmi rokov v období pliocénu. Toho času bola globálna povrchová teplota o 2,5 až 4 stupne Celzia vyššia než počas predindustriálnej éry (.pdf, s. 10). Podľa meraní z ľadu sa za posledných 800-tisíc rokov pohybovalo množstvo CO₂ v atmosfére v rozmedzí medzi 160 a 300 ppm.
Posledných desať rokov bolo najteplejších v histórii meraní
V roku 2023 bola priemerná teplota zemského povrchu najvyššia od začiatku meraní v roku 1880. V porovnaní s predindustriálnym obdobím je Zem teplejšia o približne 1,36 °C.
Rok 2023 bol doposiaľ celkovo najteplejším rokom v histórii meraní od roku 1850, s teplotou o 1,18 °C vyššou ako priemer 20. storočia. Zároveň prekonal predchádzajúci rekord z roku 2016 o 0,15 °C. Všetkých posledných desať rokov sa radí medzinajteplejšie v histórií meraní.
22. júl 2024 bol podľa agentúry Copernicus najteplejší v nedávnej histórii, keď denná globálna priemerná teplota dosiahla nový rekord, a to 17,16 °C. Ten presiahol vtedajší rekord len z predchádzajúceho dňa, 21. júla 2024, kedy nameraná teplota dosahovala 17,09 °C, a teplotný rekord zaznamenaný 6. júla 2023 dosahujúci 17,08 °C.
Aktuálne sa Zem otepľuje oveľa rýchlejšie ako je dlhodobý priemer, pričom v niektorých oblastiach sa otepľuje aj o viac ako pol stupňa Celzia za desaťročie. Rozdiely sú najkritickejšie v Arktíde, kde úbytok ľadu a snehu rýchlosť otepľovania ešte zintenzívňuje.
Aj zdanlivo malé množstvo CO₂ má na klímu dôležitý vplyv
Aj keď oxid uhličitý tvorí len 0,04 % atmosféry, jeho vplyv na globálne otepľovanie je výrazný, vysvetľuje Yochanan Kushnir, výskumný profesor z Lamont-Doherty Earth Observatory. Oxid uhličitý spolu s vodnou parou prispieva k tzv. skleníkovému efektu, ktorý zadržiava teplo vyžarované Zemou. Tento proces je v prípustnej miere podstatný pre život na Zemi, pretože bez skleníkového efektu by bola priemerná teplota planéty blízka nule stupňov Fahrenheita, čo je vyše mínus sedemnásť stupňov Celzia.
Hoci viac zastúpeným skleníkovým plynom je vodná para, oxid uhličitý má vlastnosti, ktoré mu umožňujú efektívnejšie zachytávať teplo. Vodná para navyše pôsobí predovšetkým v nižších vrstvách atmosféry a má tzv. „okná“, cez ktoré môže teplo unikať, zatiaľčo oxid uhličitý je rovnomerne rozptýlený až do výšky približne 50 kilometrov. Čím vyššie sa skleníkový plyn nachádza, tým efektívnejšie zachytáva teplo, ktoré by inak uniklo späť do vesmíru, uvádza Kushnir.
Profesor Kushnir vysvetlil, že v súčasnosti sme na ceste k zdvojnásobeniu množstva CO₂ v atmosfére do konca tohto storočia. Vedci tvrdia, že ak sa CO₂ zdvojnásobí, môže to zvýšiť priemernú globálnu teplotu Zeme o dva až päť stupňov Celzia. Globálne otepľovanie má okrem klimatických zmien za následok množstvo zničujúcich účinkov na ekonomiku, ľudské zdravie aj potravinovú produkciu.
„Pokračujúcim spaľovaním fosílnych palív zvyšujeme množstvo CO₂ v atmosfére, dokonca aj v relatívne malom množstve v porovnaní s celou hmotou atmosféry, narúšame celú tepelnú bilanciu planéty,“ dodáva na záver Kushnir.
Podľa údajov amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) už zvýšenie priemernej teploty o 1,5 stupňa Celzia má výrazný dopad na život na Zemi. „Vyššie teplotné hranice nepriaznivo ovplyvnia čoraz väčšie percento života na Zemi s výraznými rozdielmi podľa regiónu, ekosystému a druhu. Pre niektoré druhy to doslova znamená život alebo smrť,“ uvádza agentúra. Vplyv klimatických zmien sa navyše neprejavuje rovnomerne po celej planéte.
Cieľom je zníženie produkcie emisií vytváraných ľudskou činnosťou
Cieľom súčasných snáh v oblasti boja proti klimatickým zmenám je zníženie vypúšťania skleníkových plynov, produkovaných ľudskou činnosťou, ako je spaľovanie fosílnych palív, odlesňovanie a priemyselné procesy, ktoré spôsobujú zvýšené koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Doterajší nárast vedie k už spomínaným negatívnym dopadom na klímu. „Emisie CO₂ vyprodukované ľuďmi vytvorili nerovnováhu v prirodzenom uhlíkovom cykle,“ tvrdí Reto Knutti, profesor klimatickej fyziky na ETH Zurich’s Center for Climate Systems Modelling.
Koncentrácia CO₂ je výsledkom prírodných a ľudských aktivít. Podľa odborníkov, ktorí sa vyjadrili pre Reuters, ľudské aktivity výrazne zvýšili koncentráciu CO₂ v atmosfére, pričom prispievajú približne tretinou súčasnej úrovne. Úrovne CO₂ predtým, ako ľudia začali masovo spaľovať fosílne palivá, boli podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) okolo 278 ppm (.pdf, s. 192). Za 50 % nárast o približne 142 ppm (0,0142 %) sú zodpovedné ľudské aktivity, uvádza Paulo Ceppi, docent v klimatickej vede na Imperial College London, a Simone Alin, Dozorný oceánograf NOAA.
Rastliny prirodzene potrebujú oxid uhličitý na fotosyntézu, čo je kľúčový proces pre ich prežitie. Prirodzené zdroje CO₂, ako sú uvoľňovanie plynov z oceánov, rozklad vegetácie a iných organických materiálov, či sopečná činnosť, sú dostatočné na to, aby udržiavali fotosyntézu v rastlinách, ako tomu bolo aj počas miliónov rokov pred tým, ako človek začal výraznejšie prispievať k emisiám skleníkových plynov. Fotosyntéza prestáva až pri koncentrácii medzi 50 a 100 ppm, ktorú obmedzovaním ľudskej produkcie skleníkových plynov nedosiahneme.
Medzinárodný panel klimatických vedcov (Technical Summary, .pdf, s. 22), modeloval päť scenárov správania sa spoločnosti v nasledujúcich rokoch. Najoptimistickejší z nich (svetlomodrá farba v grafe) povedie k zvýšeniu teploty o 1,5°C v roku 2100, kedy klesne koncentrácia oxidu uhličitého na 400 ppm. V prípade najhoršieho scenára (bordová farba v grafe), ak ľudia nezmenili svoje správanie, môže koncentrácia oxidu uhličitého v roku 2100 stúpnuť až nad 1000 ppm, teda viac ako 1 %.
Aj keby sa podarilo okamžite zastaviť produkciu skleníkových plynov ľudskou činnosťou, trvalo by tisíce rokov, kým by sa koncentrácia CO₂ v atmosfére vôbec vrátila na úroveň predindustriálnej éry, teda pod 0,03 %. Povrchové teploty Zeme by rovnako zostali zvýšené ešte tisícky rokov a hladina mora by sa zvyšovala naďalej po stáročia. Vedci predpokladajú, že globálna teplota by sa v nasledujúcich desaťročiach zvýšila ešte o približne 0,6 °C v dôsledku tzv. tepelnej zotrvačnosti spôsobenej obrovskou tepelnou kapacitou oceánov.
Záver
Kongresman sa na videu pýta otázky o klíme odborníkov na dopravu. Navodzuje pritom dojem, že súčasná koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére je príliš malá na to, aby sa ňou spoločnosť dôrazne zaoberala. V skutočnosti je aktuálna hodnota CO₂ v atmosfére najvyššia za posledných 800-tisíc rokov a stále sa v dôsledku ľudskej činnosti rapídne zvyšuje. Zvyšovanie koncentrácie CO₂ v atmosfére spôsobuje skleníkový efekt a otepľovanie planéty, ktoré má množstvo negatívnych dôsledkov. Súčasné snahy majú za cieľ eliminovať emisie produkované ľudskou činnosťou, nie prírodné zdroje CO₂ nevyhnutné na život na Zemi.
