Cieľom sankčných opatrení zo strany Európskej únie je oslabenie schopnosti Ruska financovať vojnu. Západné sankcie majú už teraz dokázateľne negatívny vplyv na ruskú ekonomiku. Prvotné predpovede o rýchlom krachu ekonomiky sa nenaplnili, z dlhodobého hľadiska sú však sankcie pre Rusko problematické. Napriek tomu je vo verejnej debate prítomný naratív o tom, že sankcie na Rusko a jeho ekonomiku nemajú vplyv. Ruská ekonomika však aj kvôli západným sankciám zápasí s vysokou infláciou, nedostatkom tovarov či mladej pracovnej sily. Ruský ekonomický rast je ťahaný vojnovou výrobou, ktorá však ide na úkor životnej úrovne bežného obyvateľstva.
„Chemický ústav analyzoval piesok padajúc z neba našli hliník, nikel bárium a arzén (kovy, ktoré v Saharskej púšti neexistujú!!) v množstvách presahujúcich prípustné limity až 700-krát; arzén 44 krát, bárium 660 krát, nikel 2500 krát, zinok 64 krát a železo 23 krát viac. Okrem toho sa zistilo, že vzorky obshaujú v tomto saharskom piesku 14,2 mg / kg hliníka a ‘piesok’ obsahoval 10 342 mg / kg, teda 728-krát viac hliníka,“ uvádza sa v texte, ktorý bol 30. júna 2024 zdieľaný vo forme obrázku na Facebooku(uvádzame v pôvodnom znení, pozn. red.).
Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou sa začal už v roku 2014 anexiou Krymského polostrova a bojmi ruskom podporovaných separatistov na Donbase. Ruské provládne zdroje sa však snažia zodpovednosť za konflikt pripísať ukrajinskej strane. Ako zámienku agresie voči Ukrajine v roku 2014 použila Ruská federácia aj udalosti na východe krajiny, kde malo údajne dochádzať k masakrom ruskej menšiny. Tieto tvrdenia sa však ukázali ako nepravdivé.
Jeden z najkrvavejších incidentov sa odohral 2. mája 2014 v meste Odesa, kde v dôsledku násilných stretov a požiaru zomrelo 48 ľudí. Nezávislé vyšetrovacie skupiny zhodne konštatovali, že nepokoje vedúce k požiaru sa začali útokom proruských aktivistov na pochod futbalových fanúšikov na podporu jednotnej Ukrajiny. Správy sa zhodujú v tom, že vinník požiaru je nejasný a že zápalné fľaše po sebe hádzali obe strany.
Európska únia prijala v marci 2023 balík opatrení Fit for 55, ktorého cieľom je spolu s ďalšími opatreniami znížiť čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Súčasťou tohto balíka je aj nariadenie o emisiách z nových osobných automobilov, ktoré má motivovať automobilový priemysel k prechodu na mobilitu s nulovými emisiami. V praxi to znamená, že novovyrobené automobily so spaľovacími motormi budú za každý kilogram CO2 nad limit sankcionované, kvôli čomu sa stanú ekonomicky nevýhodnou alternatívou. Ľudia však budú môcť naďalej vlastniť a používať automobily so spaľovacím motorom aj po roku 2035, pretože nové pravidlá sa nebudú týkať už existujúcich áut.