Klimatická zmena a jej riešenia
Takmer dve tretiny (65 %) Sloveniek a Slovákov sa prikláňajú k názoru, že je v súčasnosti potrebné zvyšovať povedomie o klimatických zmenách a vzdelávať ľudí v tejto oblasti, pričom približne tretina s týmto tvrdením súhlasí maximálne. V porovnaní so 7. vlnou (február 2024) však neboli zaznamenané významné rozdiely a výsledky sú stabilné. Vzdelávanie o klimatickej zmene spomedzi vekových skupín v najvyššej miere požadujú najmladšie ročníky vo veku 16 až 24 rokov (73 %), ľudia z vyšších miest nad 100 tis. obyvateľov (72 %), skupina ľudí s vysokoškolským vzdelaním (77 %), ale aj časť populácie, ktorá je menej spokojná s fungovaním demokracie na Slovensku (74 %).
Postoj k tejto téme sa líši aj z hľadiska politickej preferencie. Zatiaľ čo voliči a voličky strán SMER-SD (53 %), Sme rodina (56 %), Republika (42 %), SNS (44 %), či Kotlebovci (27 %) vyjadrili nižšiu mieru súhlasu so zvyšovaním povedomia o klimatických zmenách, voličstvo politických strán Progresívne Slovensko (89 %), Demokrati (83 %), hnutie Slovensko (77 %), ale aj Sloboda a Solidarita (74 %) sa častejšie stotožňovalo s myšlienkou vzdelávania slovenskej populácie o klimatických zmenách.
K názoru, že do národných politík by mali byť začlenené opatrenia na boj proti klimatickým zmenám sa prikláňa viac ako polovica populácie (57 %). Aj v tomto prípade sa s týmto tvrdením častejšie stotožňovali mladí ľudia do veku 24 rokov (73 %) a ľudia s vysokoškolským vzdelaním (67 %). Oproti februárovej vlne v roku 2024 sa názory slovenskej populácie na túto tému signifikantne nezmenili a zostali prevažne stabilné.
Spomedzi politických strán vyššiu mieru podpory vyjadrilo najmä voličstvo strany Progresívne Slovensko (83 %), ale aj strany ostatných opozičných politických subjektov ako SaS (66 %), hnutie Slovensko (68 %), KDH (67 %), ale aj skupina ľudí, ktorá deklarovala vyššiu mieru nespokojnosti s fungovaním demokracie na Slovensku (67 %). Na druhej strane, potrebu implementovania týchto opatrení menej často vnímajú voliči a voličky strán SMER-SD (39 %), Sme rodina (43 %), Republika (36 %) alebo SNS (36 %).
Len približne tretina (37 %) opýtaných si však myslí, že ľudstvo môže za pomoci existujúcich či budúcich technológií zastaviť či dokonca zvrátiť klimatickú zmenu, pričom jednoznačne je o tom presvedčených necelých 10 % populácie. Aj tento názor však ostáva v porovnaní s poslednou meranou vlnou (február) takmer nemenný. Približne štvrtina (26 %) nemá na túto tému jasnejšie vyhranený názor a svoj postoj na predloženej škále umiestnila k stredovej hodnote.
O niečo optimistickejší sú muži (42 %) a najmä mladí ľudia vo veku 16 až 24 rokov (52 %), či voličstvo opozičných politických strán PS (61 %) a hnutie Slovensko (56 %). Naopak voliči a voličky súčasnej vládnej koalície sú voči pomoci technológií skeptickejší častejšie sa prikláňali k nesúhlasu.
Spomedzi hodnotených výrokov najmenej respondentiek a respondentov súhlasí s tým, že by slovenská vláda mala investovať do boja proti klimatickým zmenám v menej rozvinutých krajinách, v aktuálnej vlne ide o tretinu opýtaných (34 %). Ani v tejto oblasti však od februára 2024 nepozorujeme významné posuny v názoroch slovenskej populácie.
Najmladšia generácia (16-24 rokov) vyjadrila opäť najvyššiu mieru súhlasu, polovica v tejto skupine sa prikláňa k názoru, že vláda na Slovensku by mala v oblasti ochrany klímy pomáhať menej rozvinutým krajinám (50 %). Vyšší príklon je možné pozorovať aj medzi voličstvom strán PS (51 %), hnutia Slovensko (45 %), či Demokrati (50 %). Približne pätina populácie však deklarovala skôr neutrálny postoj a priklonila sa k stredovej hodnote na škále (22 %).
Vo všeobecnosti sa tiež ukázalo, že ľudia, ktorí sa na politickom spektre prikláňajú viac k pravici než k ľavici a tí, ktorí uviedli, že si prajú, aby sa konflikt na Ukrajine skončil víťazstvom Ukrajiny, častejšie vyjadrili súhlas so skúmanými výrokmi.
*Zber dát pre longitudinálny výskum na Slovensku realizuje agentúra IPSOS. Výskum je financovaný z projektu s názvom MPO 60273/24/21300/21000 CEDMO 2.0 NPO.
