Viac ako 50-tisíc používateľov zdieľalo začiatkom januára 2022 tvrdenia, podľa ktorých mal Ústavný súd „zrušiť rúška, karantény, covid pasy aj režim OP/OTP“. To však nie je pravda. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí označil za protiústavné iba špecifické časti zákona o ochrane verejného zdravia, najmä tie týkajúce sa povinnej štátnej karantény inde ako v domácom prostredí. Niektoré z chýb v zákone, ktoré vytkol Ústavný súd, boli ešte v polovici decembra napravené novelou zákona o ochrane verejného zdravia. Rúšok, respirátorov, covid pasov či režimu OP/OTP sa rozhodnutie Ústavného súdu vôbec netýkalo.
„Ústavný súd definitívne zrušil rúška, karantény, covid pasy aj režim OP/OTP,“ píše sa v texte na webe badatel.net z 9. januára 2022, ktorý zdieľalo viac ako 17,5-tisíc používateľov Facebooku.
Podľa textu mal o tomto „prelomovom verdikte Ústavného súdu“ informovať „vo svojom článku denník Postoj“ ako „jediné médium hlavného prúdu“ a iné médiá hlavného prúdu o ňom vraj neinformovali.
Text Bádateľa odkazuje na tento blog autora s menom „Martin Hrnčiar“ na portáli denníka Postoj z 3. januára 2022. Len tento pôvodný text zdieľalo podľa dát z monitorovacieho nástroja Crowdtangle viac ako 13-tisíc používateľov Facebooku. V každom prípade nejde o redakčný či spravodajský obsah tohto média, ale iba o blogový príspevok súkromného používateľa, čo pre AFP potvrdil šéfredaktor denníka Postoj Martin Hanus.
Podľa Bádateľa sa decembrovým rozhodnutím Ústavného súdu (ÚS) mala rušiť nielen „karanténa (izolácia) inde ako v domácom prostredí“, ale aj „povinné nosenie rúšok a respirátorov, režim OP/OTP, čiže aj covid pasy“. Obdobné tvrdenia sú aj v blogu, v ktorom sa píše: „Takže hra, že vláda sa uznesie, uloží hlavnému hygienikovi a hlavný hygienik vydá vyhlášku (a všetci si umyjú ruky ako rímsky Pilát), ktorú s nami hrali doteraz, by mala skončiť.“
Text z Bádateľa taktiež obsahuje pasáže o tom, že obmedzovanie vstupu do prevádzok na základe režimu OP/OTP je „diskriminácia a apartheid“, a taktiež nabáda čitateľov, aby podávali trestné ohlásenia na policajtov, riaditeľov škôl či na obchodné a iné prevádzky, pokiaľ na nich budú naliehať, aby dodržiavali „pandemické opatrenia obmedzujúce ľudské práva a slobody“. V závere článku sa taktiež tvrdí, že ide o „doposiaľ najdôležitejšie rozhodnutie Ústavného súdu“, a preto má byť „naozaj zarážajúce, akým tichom (ho) prešli médiá a štátne orgány“.
Rovnaké tvrdenia sa objavili aj na iných alternatívnych weboch, ktoré sme v minulosti v rámci AFP Fakty opakovane hodnotili. Weby ako podtatransky-kurier.sk, tadesco.org či slovanskenoviny.sk text z populárnejšieho Bádateľa prosto skopírovali. Iné verzie týchto tvrdení priniesli weby ako cz24.news, eurorespekt.sk, hlavnydennik.sk či infovojna.sk.
Obdobné tvrdenia šíril aj Štefan Harabin, bývalý sudca, predseda Najvyššieho súdu SR a minister spravodlivosti. Vo videu, ktoré zverejnil 11. januára 2022 portál ereport.sk (tu aj na YouTube), Harabin hovorí: „V bode 71 odôvodnenia Ústavný súd jasne vyložil článok 13 odsek 2, kde povedal, že obmedziť základné ľudské práva a slobody možno len zákonom a môže to urobiť len parlament, čiže jasne povedal, že všetky Mikasove vyhlášky, ktoré toto robili už skoro 2 roky, sa ani nenarodili, nevznikli. Čiže zdravý človek nemá právnu povinnosť nosiť rúško, ísť do karantény, robiť antigénové testy či iné testy, preukazovať svoj zdravotný stav, rešpektovať obmedzovania týkajúce sa zhromažďovania, slobody pohybu. Všetko je právne nulitné.“
Obdobné tvrdenia šírila taktiež advokátka Adriana Krajníková, ktorá sa zviditeľnila opakovaným tvrdením, že všetky pandemické opatrenia úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) sú nulitné. Tá vo svojom texte tvrdí: „Rúška, respirátory, izolácie, karantény, testovanie, očkovanie, preukazovanie sa testovaním, očkovaním, prekonaním Covid-19 na základe Mikasových aktov …to všetko je NULITNÉ! Pretože ‘Opatrenia’ ÚVZ ako aj ‘Vyhlášky na nariadenie opatrení’ trpia nedostatkom právnej formy.“ Odvoláva sa pri tom podobne ako Harabin na bod 71 nálezu ÚS.
Podľa výpočtov agentúry AFP tak zdieľalo na Facebooku podobné tvrdenia v januári 2022 viac ako 52-tisíc používateľov.
Návrh verejnej ochrankyne práv a „mainstreamové“ mediálne pokrytie
Verejná ochrankyňa práv SR (ombudsmanka) Mária Patakyová podala 10. februára 2021 Ústavnému súdu (ÚS) návrh, aby preskúmal ústavnosť štátnej karantény, ktorá bola využívaná v prvej vlne pandémie od apríla do júna 2020, kedy príchodzí zo zahraničia museli byť karantenizovaní v štátnych karanténnych centrách. Urobila tak aj preto, že proti týmto zásahom do základných práv sa dané osoby nemohli efektívne súdne brániť (tu o návrhu informovala napríklad RTVS).
ÚS prijal návrh v celom rozsahu a 28. apríla 2021 rozhodol, že ho preskúma a posúdi ústavnosť jednotlivých zásahov (tu o tom informoval napríklad týždenník Trend).
ÚS vo veci rozhodol 8. decembra 2021 a jej návrhu vo veľkej časti vyhovel. K rozhodnutiu vydal aj príslušnú tlačovú správu. Informovali o tom napríklad TASR, SME, Pravda, Denník N, Topky, Markíza.
Samotný nález ÚS bol 31. decembra 2021 len zverejnený v Zbierke zákonov, tj. nadobudol účinnosť.
ÚS v skutočnosti rozhodol o tom, že len niekoľko ustanovení, ktoré upravovali právomoci ministerstva zdravotníctva a ÚVZ SR v oblasti nariaďovania karantény a izolácie, ako aj niektoré vágne ustanovenia zákona 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, neboli v súlade s Ústavou SR. Konkrétne sa jednalo o ustanovenia: § 4 ods. 1 písm. g), § 12, ods. 2 písm. f) niektoré časti § 48 ods. 4 (písm. n), u) a aa)) a § 51 ods. 1 písm. d)
Rúšok, respirátorov či režimu OP/OTP sa rozhodnutie ÚS v skutočnosti nijako netýkalo, keďže tieto opatrenia spadajú pod kompetencie vlády či ÚVZ, ktoré sú definované v iných častiach príslušného zákona 355/2007 Z. z.
Rozhodnutie z 8. decembra 2021 komentovala pre AFP aj hovorkyňa ÚS Martina Ferencová. Pre AFP uviedla 14. januára: „K šíriacim sa informáciám je potrebné uviesť, že v predmetnom konaní Ústavný súd neposudzoval právne otázky týkajúce sa povinného nosenia rúšok a respirátorov, ani fungovania tzv. režimov OP a OTP.“
Z rozhodnutia ÚS však naopak vyplýva, že súd kladie na ochranu verejného zdravia osobitný dôraz. V samotnom úvode nálezu sa uvádza: „Nebezpečné prenosné ochorenia ohrozujú zdravie populácie ako celku. (…) Je v súlade s pozitívnym záväzkom štátu vyplývajúcim z čl. 40 ústavy chrániť z pozície štátu pred týmto stavom celú spoločnosť. Zdravie a jeho ochrana je na jednej strane vecou každého jednotlivca, na druhej strane však verejné zdravie je vecou spoločnosti týkajúcou sa každého jej člena. Niet preto pochýb o potrebe a prospešnosti zákonom upravovať opatrenia a ukladať povinnosti na predchádzanie vzniku a šírenia prenosných ochorení.“
Na sociálnych sieťach získalo predmetné rozhodnutie ÚS širšiu pozornosť až po jeho dezinterpretácií v blogu uverejnenom v blogovej sekcii Postoja a alternatívneho portálu Bádateľ – o tom, čo dezinterpretácia na sieťach spôsobila, taktiež médiá informovali (napríklad tu v reportáži TV JOJ).
Tvrdenia z uvedených príspevkov a článkov z alternatívnych zdrojov ako aj tvrdenia Harabina ohľadne neústavnosti viacerých pandemických opatrení sú nepravdivé. Vyvrátila ich verejná ochrankyňa práv, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo vnútra, úrad verejného zdravotníctva aj Polícia SR.
Na pôvodné tvrdenia z blogu na portáli postoj.sk sme sa opýtali aj šéfredaktora denníka Postoj Martina Hanusa. „Ako je z kontextu zjavné, v prípade toho textu išlo o blog, teda o mimoredakčný obsah. Ak teda portál Bádateľ napísal, že ide o článok Postoja, tak autor portálu buď nerozumie, aký je rozdiel medzi textami redaktorov Postoja a blogmi desiatok prispievateľov, alebo úmyselne zavádza,“ uviedol pre AFP Hanus 18. januára 2022.
Ústavný súd SR: Povinná štátna karanténa bola protiústavná
K celej veci vydal ÚVZ 11. januára 2022 širšie stanovisko. V ňom vysvetľuje, že ÚS vo svojom rozhodnutí konštatoval, že „pokiaľ je izolácia osoby realizovaná v domácom prostredí, čo zákon o ochrane verejného zdravia explicitne umožňuje, nejde o pozbavenie osobnej slobody, v dôsledku čoho nariadená izolácia v domácom prostredí je v súlade s ústavnými normami. Pokiaľ však ide o izoláciu mimo domáceho prostredia (v zdravotníckom zariadení alebo inom určenom zariadení), tu Ústavný súd konštatoval, že ide o pozbavenie osobnej slobody.“
Podľa ÚS teda zákon nedostatočne definoval pojem „karanténa“ a „izolácia“. To však parlament ešte 14. decembra vyriešil ešte pred nadobudnutím účinnosti rozhodnutia ÚS prijatím novely č. 533/2021 Z. z., ktorá tieto pojmy nanovo definovala. V súčasnosti je tak na základe rozhodnutia a novely zákona možné nariadiť povinnú karanténu len v domácom prostredí; ÚVZ však túto prax dodržiaval už od júna 2020.
Za zmienku taktiež stojí, že repatriantom boli v prvých mesiacoch pandémie za pobyt v štátnych karanténnych centrách vystavené faktúry, ktoré niektorí stále nezaplatili, a so štátom sa tak ďalej sporia.
V tlačovej správe ÚS taktiež stojí, že na základe rozhodnutia ÚS si repatrianti nemôžu nárokovať náhrady či ujmy v dôsledku nariadených opatrení: „Strata účinnosti neústavných ustanovení má právne účinky ex nunc (do budúcnosti). Preto nezakladá náhradové nároky v dôsledku nariadených opatrení majúcich základ v neústavných ustanoveniach a uplatnených voči ich adresátom v období, keď nesúlad týchto ustanovení ešte nebol vyslovený ústavným súdom.“
„Ďalšie opatrenia“: O rúškach a OTP Ústavný súd vôbec nerozhodoval
Viaceré alternatívne zdroje spomínané v úvode, ako aj Štefan Harabin či Adriana Krajníková, sa odvolávajú na bod 71 z nálezu ÚS, v ktorom sa spomína čl. 13 ústavy a kde je okrem iného uvedené, že: „… medze základných práv a slobôd môže upraviť iba zákonodarca“.
Obdobná argumentácia je aj v pôvodnom blogovom príspevku, prípadne v texte Bádateľa, kde sa cituje z bodu 78 z nálezu ÚS: „Zákon nemôže splnomocniť orgán výkonnej moci na vydanie predpisu nižšej právnej sily, ktorý by určoval medze základných práv a slobôd. Ústava zveruje právo určiť medze základných práv a slobôd (z dôvodu zachovania povahy ústavnosti týchto práv a slobôd) len zákonodarnému zboru.“
Na základe týchto formulácií z nálezu ÚS má podľa autora blogu dochádzať k „znásilňovaniu práva a ústavy“. V texte Bádateľa sa uvádza: „Inými slovami, horeuvedený výrok hovorí, že Vláda, Ministerstvo zdravotníctva a Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nemajú právo uzneseniami vlády a vyhláškami ÚVZ obmedzovať základné práva a slobody. To môže len Národná rada SR zákonom. Čo to znamená? To, že všetky opatrenia týchto orgánov, ktoré obmedzujú vaše práva a slobodu, sú (…) neúčinné.“
To však nie je pravda a nič podobné nevyplýva ani z rozhodnutia ÚS. Autori týchto tvrdení sa dopúšťajú chybnej interpretácie. ÚS poukazuje len na to, že podzákonný všeobecne záväzný právny predpis príslušného orgánu štátnej správy – ako napríklad vyhláška ÚVZ – nemôže určovať medze základných práv a slobôd mimo rozsah stanovený zákonom. K tomu síce podľa rozhodnutia súdu mohlo dochádzať napríklad pri § 4 ods. 1 písm. g) a § 48 ods. 4 písm. aa), ktoré ÚS zrušil a ktoré obsahovali pasáže o nedostatočne definovaných „ďalších opatreniach“, nič z toho sa však nevzťahuje na rúška či režim OTP.
To isté vysvetľuje v stanoviske na webe aj ÚVZ: „…(F)ormulácia ‘ďalšie opatrenia’ a ‘ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia’ v oboch napadnutých ustanoveniach neposkytuje potrebné záruky ochrany jednotlivca pred svojvoľnými zásahmi do základných práv a slobôd, a teda ide o príliš širokú a neurčitú formuláciu a zákon nemôže splnomocniť orgán výkonnej moci na vydanie podzákonných predpisov, ktoré by určovali medze základných práv a slobôd.“
ÚVZ má aj naďalej oprávnenie „nariaďovať opatrenia pri ohrození verejného zdravia, ktoré sú presne určené v § 48 ods. 4 písm. a) až z)“, čo znamená, že v príslušných zákonom definovaných prípadoch má možnosť obmedzovať aj základné práva a slobody. V súčasnosti platné opatrenia – ako napríklad obmedzenia pre prevádzky a služby, povinnosť nosiť rúška a respirátory, opatrenia pre vstup zamestnancov na pracovisko či obmedzenia pre hromadné podujatia – sa totiž odvolávajú na iné konkrétne ustanovenia zákona, než tie, ktoré ÚS zrušil.
Pri obdobnom prípade sme v rámci AFP Fakty v minulosti oslovili Mareka Domina, experta na ústavné právo a docent na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý vysvetlil, ako ústava ošetruje ukladanie povinností. Pandemické opatrenia úradu verejného zdravotníctva sú vyhlásené v súlade s čl. 13 ústavy, ktorý potvrdil, že „povinnosti možno ukladať, okrem iného, ‘zákonom’ alebo ‘na základe zákona’. Uvedené znamená, že povinnosti môžu byť uložené buď (a) priamo zákonom prijatým Národnou radou SR alebo (b) iným právnym aktom, ktorý bol vydaný na základe splnomocnenia uvedeného v zákone a v rozsahu zákonného splnomocnenia. Z uvedeného teda nevyplýva, že by uloženie každej povinnosti alebo obmedzenia základných práv a slobôd muselo byť odhlasované poslancami vo forme zákona. Postačuje aj právny akt vydaný na základe všeobecného splnomocnenia uvedeného v zákone.“ Práve medzi také právne akty patria aj vyhlášky ÚVZ: „V prípade týchto opatrení teda ide o právne akty vydané na základe zákona a je teda splnená podmienka, že ide o ukladanie povinnosti ‘na základe zákona’,“ vysvetľuje Domin.
O tom, že ÚVZ vydáva vyhlášky na základe svojej zákonnej kompetencie a v súlade s ústavou Ústavný súd rozhodol na podnet generálneho prokurátora Maroša Žilinku 1. decembra 2021, ktorý právnu úpravu navrhol preskúmať ešte v marci minulého roka.
„Ústavný súd dospel k záveru a vlastne tým len potvrdil svoju doterajšiu judikatúru, že Úrad verejného zdravotníctva SR je súčasťou výkonnej moci, je takýmto presne splnomocneným orgánom štátnej správy, takzvaným dekoncentrovaným orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý je oprávnený vydávať vyhlášky ako všeobecne záväzné právne predpisy,“ vyhlásil predseda ÚS Ivan Fiačan 1. decembra 2021.
