Minister zahraničia Ivan Korčok a predseda strany Smer-SD Robert Fico diskutovali 16. januára 2022 v relácii O 5 minút 12 o dohode o obrannej spolupráci s USA (DCA), ktorú v schválila vláda SR a na februárovej schôdzi ju má prejednať parlament. Spolu so stupňujúcim sa napätím na Ukrajine sa okolo tejto dohody opakuje niekoľko dezinformácií, zavádzaní a nepravdivých interpretácií, ktoré ilustruje aj táto politická diskusia. Témy DCA sa dotkli aj nasledujúce diskusie, ktoré tím Demagog.SK overoval, s Richardom Rašim (Hlas) a ministrom školstva za stranu SaS Branislavom Grohlingom, ako aj o týždeň Borisom Kollárom zo Sme Rodina a Jurajom Blanárom zo Smeru-SD.
Fico napríklad otvára otázku jurisdikcie nad príslušníkmi Ozbrojených síl USA na Slovensku: „A vy garantujete Ozbrojeným silám Spojených štátov v podstate totálnu výlučnú amnestiu na všetky trestné činy do troch rokov.” Americkí vojaci na našom území podľa zmluvy spadajú pod jurisdikciu USA, Slovensko sa však na požiadanie môže do hocijakého prípadu zapojiť. Všetky trestné činy musia Slovensku nahlásiť, s výnimkou tých so sadzbou nižšou ako 3 roky. Zmluva ďalej hovorí, že ak je “príslušník ozbrojených síl USA alebo závislá osoba stíhaná slovenskými orgánmi, trestnú právomoc vykonávajú slovenské všeobecné súdy.” Nejedná sa teda o amnestiu.
Ficov výrok sa snaží zveličene pomenovať 2. odsek 12. článku obrannej zmluvy, v ktorom sa však o žiadnych amnestiách – rovnako ako v celej zmluve – nehovorí. Ozbrojené sily USA nemusia slovenskej strane ohlasovať trestné činy vlastných príslušníkov armády, za ktoré hrozí pokuta alebo trest odňatia slobody do troch rokov. Takéto prípady bude vyšetrovať americká strana. Ak by bol poškodený slovenský občan alebo majetok, do prípadu by sa na požiadanie mohla zapojiť aj slovenská polícia. Ak sa slovenský občan obráti na slovenské úrady, prípad riešia tie. Nedá sa teda hovoriť o amnestiách, zmluva hovorí len o výnimke ohlasovania trestného činu.
Fico dodal aj: „Pokiaľ ide o dohodu, pán minister, vy ste v podstate v plnom rešpektovali návrh, ktorý ste dostali z americkej strany.” Jeho výrok je však nepravdivý, keďže finálnu verziu zmluvy môžeme porovnať s uniknutým prvotným návrhom zmluvy z konca roku 2017, odkedy prešla zásadnými rokovaniami a zmenami, o čom svedčí aj rozdielnosť jednotlivých zmlúv, ktoré majú podpísané niektoré štáty NATO.
Obrannú dohoda so Spojenými štátmi začala pripravovať ešte minulá vláda, ako opakovane poznamenáva Keď sa v roku 2019 prvýkrát začalo výraznejšie diskutovať o tejto zmluve, zverejnili niektoré konšpiračné médiá na svojich stránkach údajnú podobu, ktorú by zmluva mala mať.
Zverejnený text bol prvým návrhom dohody, ktorý poslali USA slovenskému ministerstvu zahraničia v novembri 2017. Denník N, ktorý sa odvoláva na ľudí, ktorí sa mali zúčastňovať rokovaniach o tomto texte, napísal: „Slovenskí vyjednávači už po krátkom čase viaceré pasáže odmietli a začali s americkou stranou rokovať o novej verzii, ktorá má byť oproti pôvodnému návrhu dosť odlišná. Tento návrh mal slúžiť len ako východiskový bod na ďalšie rokovania.” Odlišnosť medzi uniknutým prvým návrhom a súčasnou verziou jasne svedčí o tom, že o zmluve prebiehali intenzívne rokovania.
O vývoji rokovaní písal aj Denník Pravda. Neaktuálny text z novembra 2017 mala redakcia tiež k dispozícii, nezverejnila ho však. Zdroje Pravdy z ministerstva zahraničia potvrdili, že sa jedná o neaktuálnu verziu. „Rámcovo to je v podstate totožné s textom, ktorý predložili Maďarsku.“ V článku popisujú jednania a nezhody, ktoré zmluvné strany museli vyriešiť k obojstrannej spokojnosti.
K zmluve mali možnosť vyjadriť sa aj záujmové skupiny pomocou pripomienkového konania, v rámci ktorého bolo doručených 70 pripomienok, pričom 52 z nich označených ako zásadných. 12 pripomienok bolo akceptovaných, aj keď išlo zväčša len o pripomienky technického charakteru.
O tom, že o zmluve prebiehali rokovania, svedčí aj odlišnosť zmlúv, ktoré má USA podpísané s jednotlivými štátmi. (.pdf) Podobnú zmluvu má totižto podpísaných už 23 z 29 krajín NATO a každá sa od seba líši v jednotlivých podmienkach.
Porovnanie s Maďarskom použil aj Richard Raši na Markíze 23. januára: „Táto naša zmluva nehovorí o tom, na rozdiel od maďarskej, že okrem našich dohôd sa budú aj akceptovať platné medzinárodné dohody Slovenska. Toto majú Maďari napísané a my nie.” V preambule slovenskej dohody DCA sa však o akceptovaní medzinárodných záväzkov hovorí: „Takáto spolupráca je založená na plnom rešpektovaní […] a vzájomných záväzkov Strán vyplývajúcich z iných medzinárodných dohôd“, čo znamená akceptáciu slovenských medzinárodných zmlúv (.pdf, str.3). Akceptovanie medzinárodných záväzkov sa spomína aj v tzv. interpretačnej doložke.
Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi USA a Maďarskom, podobne ako aj dohoda zo Slovenskom, obsahuje tento záväzok. Rozdielom však je, že v slovenskej zmluve je toto uvedene v preambule, ale v maďarskej zmluve na začiatkoch článkov III a IV, ktoré sa týkajú prístupu k objektom, územiam či prevážaniu materiálu : „Pri plnom rešpektovaní suverenity a zákonov Maďarska, vrátane jeho medzinárodných právnych záväzkov, a s konzultáciou a zvážením názorov oboch Strán“ (.pdf, s. 10-12).
Aj Juraj Blanár sa 30. januára v relácii V politike odvolával na Nórsko a Maďarsko. “Majú Nóri zadefinované v prvom článku explicitne, že nemôžu byť dovážané žiadne jadrové zbrane, majú Maďari zadefinované v tejto zmluve, že nebudú uplatňovať jurisdikciu tak, ako sa vzdáva táto vláda, že suverenita Slovenskej republiky na území, či už letiska Sliač alebo Kuchyňa bude absolútne zbavená.” Nórska obranná zmluva s USA v prvom článku spomína jadrové zbrane. Píše sa v ňom, že „nič v tejto dohode nemení nórsku politiku týkajúcu sa rozmiestnenia zahraničných síl na nórskom území askladovanie alebo rozmiestnenie jadrových zbraní na nórskom území.” (pdf, s. 5). Maďarsko sa podľa analýzy sudkyne krajského súdu v Bratislave „nevzdalo jurisdikcie týkajúcej sa nárokov nad rámec dohody NATO SOFA – čl. 15 odsek 1, v plnom rozsahu a v takom znení, ako je obsahom dohody SR.” (pdf, s. 23).
Nie je však pravdivé tvrdiť, že Slovensko sa absolútne zbavuje suverenity na letiskách Sliač a Kuchyňa. Článok 2, odsek 6 našej obrannej dohody s USA hovorí, že „pri plnom rešpektovaní tých častí, ktoré si Slovenská republika alebo jeho výkonný zástupca určí na svoje výhradné používanie, budú mať Strany spoločný prístup k dohodnutým zariadeniam a priestorom a budú ich spoločne používať, s výnimkou tých častí, ktoré Strany alebo ich výkonní zástupcovia osobitne vyhradia na výhradný prístup a používanie ozbrojenými silami USA.” (docx, s. 5). To znamená, že Slovensko bude môcť určiť, ktoré priestory bude môcť armáda druhej strany používať, čo v tomto výroku spomenuté nie je.
