Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti ukladá vláde povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery, ak výška štátneho dlhu prekročí určitú hranicu HDP. Výnimkou sú prvé dva roky od vyslovenia dôvery a schválenia programového vyhlásenia. Hoci výška štátneho dlhu presiahla stanovenú hranicu podstatne skôr, povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery vznikla vláde až od 22. novembra 2025.
Zákon o rozpočtovej zodpovednosti na Slovensku definuje päť sankčných pásiem podľa výšky štátneho dlhu. Horná hranica dlhu bola stanovená podľa dohody medzi členmi eurozóny na 60 % HDP, pričom od roku 2018 každoročne klesá o 1 %, až kým v roku 2027 nedosiahne hornú hranicu 50 %. Pre rok 2025 predstavuje horná hranica výšku 53 % HDP.
Tohtoročné uplatňovanie sankcií sa určuje na základe nasledovných sankčných pásiem, pričom jednotlivé sankcie sa kumulujú:
- 43 – 46 % HDP: ministerstvo financií (MF SR) zasiela Národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie,
- 46 – 48 % HDP: vláda predloží na rokovanie NR SR návrh opatrení, ktorými by sa malo zabezpečiť zníženie dlhu a znížia sa platy členov vlády na úroveň predchádzajúceho roka,
- 48 – 50 % HDP: ministerstvo financií viaže 3 % výdavkov aktuálneho štátneho rozpočtu, vláda a samosprávy schvaľujú rozpočty na budúci rok bez medziročného nárastu výdavkov,
- 50 – 53 % HDP: vláda nesmie predložiť NR SR rozpočet verejnej správy s deficitom a samosprávy sú povinné schváliť tiež iba vyrovnaný, prípadne prebytkový rozpočet,
- 53 % HDP a viac: vláda SR požiada Národnú radu o vyslovenie dôvery.
Napriek tomu, že slovenský dlh dlhodobo presahuje stanovenú hranicu, sa povinnosť vlády požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery podľa ústavného zákona „nevzťahuje na obdobie 24 mesiacov počnúc prvým dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde“. Vláda teda nemá povinnosť žiadať parlament o vyslovenie dôvery po dobu dvoch rokov odo dňa, keď jej bola vyslovená dôvera a schválené jej programové vyhlásenie.
Poslanci Národnej rady vyslovili dôveru a zároveň schválili programové vyhlásenie súčasnej vlády 21. novembra 2023. Vláda teda napriek tomu, že dlh dlhodobo presahuje spomínanú 53 % hranicu, nemala povinnosť žiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery do 22. novembra tohto roku.
Aj po uplynutí tohto dátumu však nie je jasné, kedy tak vláda o dôveru požiada. Opozícia tvrdí, že by tak mala učiniť čo najsôr, koaliční poslanci avizovali, že návrh síce podajú, presný dátum však zostáva neznámy. Zákon konkrétne nedefinuje lehotu, dokedy tak musí urobiť, čím ešte v októbri 2025 argumentoval aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Premiér zas v decembri 2025 konštatoval, že tak vláda o dôveru požiada, keď „nájde vhodný moment“.
Marián Viskupič zo strany SaS začiatkom decembra tvrdil, že tak vláda mala požiadať o dôveru už v júli 2025: „Vláda dnes porušuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ako povedal pán minister, jednoznačne od 21. júla už mala byť žiadosť o vyslovenie dôvery, mala byť v parlamente a mali sme o tom rokovať,“ povedal v relácii Na telo (v čase od 7:30).
Viskupič vo vyjadrení zo 16. decembra 2025 pre Demagog.sk priznal, že sa vo výroku pomýlil: „Mrzí ma moje zavádzajúce vyjadrenie. O to viac, že sa jednalo len o moju ľudskú chybu, povedal som omylom nesprávny mesiac. Kto sleduje moje vystúpenia, viackrát z mojich úst počul správny dátum skončenia ochrannej doby vlády z pohľadu Zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Správny dátum je samozrejme 21. 11. 2025. Za túto moju chybu sa všetkým divákom ospravedlňujem.“
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatuje, že vláda je povinná o vyslovenie dôvery požiadať bezodkladne po uplynutí výnimky. Aj ústavný právnik Vincent Bujňák tvrdí, že zákon je podľa neho jasný a vláda by v takejto situácii mala požiadať o vyslovenie dôvery pri najbližšej možnej príležitosti, teda na najbližšom rokovaní. Od 22. novembra vláda zasadala trikrát, no parlament o vyslovenie dôvery nepožiadala.
