Vládna koalícia dlhodobo odsúva návrhy na odvolávanie ministrov. Dohromady otvorila za toto volebné obdobie iba päť odvolávacích schôdzí a od decembra 2024 nebol prerokovaný žiaden takýto návrh. Politológovia sa zhodujú, že posúvanie návrhov je obštrukcia a porušenie parlamentných zvyklostí. Tvrdenie, že schôdze neotvárajú vôbec, je však zavádzajúce.
Michal Šimečka diskutoval 30. novembra 2025 v relácii Na telo s Robertom Kaliňákom. Predseda PS ministrovi obrany vyčítal prax vládnej koalície neotvárať schôdze na odvolanie ministrov. Šimečka tvrdil, že vládna väčšina nerešpektuje ústavnú zvyklosť otvoriť schôdze na odvolávanie členov vlády: „Pretože táto vládna väčšina neotvára žiadne schôdze na odvolávanie ministrov, čo mimochodom tiež nie je úplne ústavná prax, ale my sme si zvykli, že vy absolútne kašlete (v čase od 30:56).“
Nie je však pravdou, že by súčasná koalícia neotvorila žiadnu takúto schôdzu. V priebehu štvrtej vlády Roberta Fica (od októbra 2023) podala opozícia niekoľko návrhov na parlamentné hlasovanie o vyslovení nedôvery členom vlády. Z nich bolo ešte v roku 2023 a 2024 otvorených päť schôdzí na odvolávanie štyroch ministrov. Hlasovalo sa o vyslovení nedôvery Matúšovi Šutajovi Eštokovi, Martine Šimkovičovej, Zuzane Dolinkovej, Borisovi Suskovi a opäť Martine Šimkovičovej.
Od decembra 2024 návrhy na odvolávanie ministrov prerokovávané nie sú, pretože v parlamente sa buď neprezentuje dostatočné množstvo poslancov potrebné k jeho uznášaniaschopnosti alebo je bod programu presunutý na ďalšiu schôdzu.
Najstarší takto podaný a odkladaný návrh sa týka opätovného odvolávania Matúša Šutaja Eštoka. Do parlamentu bol doručený 3. decembra 2024, malo sa o ňom rokovať 9. decembra, no bol presunutý a hlasovanie o ňom dodnes neprebehlo.
V januári 2025 opozícia podala dva návrhy na vyslovenie nedôvery celej vláde. Prvý bol doručený 15. januára a stiahnutý v deň začiatku schôdze 21. januára potom, ako koalícia trvala na neverejnom rokovaní. Druhý návrh bol doručený 22. januára, no prerokovaný stále nebol.
Doposiaľ neprerokované zostali aj ďalšie návrhy na odvolanie ministrov podané v roku 2025 – Tomáša Tarabu, Martiny Šimkovičovej, Roberta Kaliňáka, Kamila Šaška, Samuela Migaľa a Jozefa Ráža.
Politológovia Malová a Marušiak sa podľa agentúry TASR zhodujú, že posúvanie návrhov je obštrukcia zo strany koalície a porušujú sa tým parlamentné zvyky.
Odvolávanie členov vlády je pritom nástroj, ktorým môže opozícia kontrolovať vládnu väčšinu. Ústavný právnik Bujňák hovorí, že ak by sa našlo minimálne 30 poslancov, mohli by apelovať na Ústavný súd prostredníctvom konania o výklade ústavy. V rámci neho majú možnosť navrhnúť súdu, aby podal výklad ústavy v zmysle, že takáto schôdza sa uskutočniť musí, a to aj s príslušnou diskusiou (video, 00:01:55). Podľa Malovej však ani Ústavný súd nemá právomoc vynútiť konanie takejto schôdze.
