Politická situácia na Slovensku sa v poslednom roku výrazne skomplikovala. Vládna koalícia čelí vnútorným nezhodám ohľadom postoja k vojne na Ukrajine. Opozícia vyvíja tlak na predčasné voľby. Objavujú sa obavy z rastúceho vplyvu nepravdivých informácií na politické preferencie obyvatelstva. Za účelom zmapovania dosahu a dôveryhodnosti dezinformačných naratívov šírených v súvislosti s aktuálnym politickým dianím na Slovensku medzi slovenskou aj českou populáciou vydáváme tematickú správu, tzv. CEDMO Special Brief. Správa sa zaoberá aj postojmi verejnosti k súvisiacim otázkam v oboch uvedených krajinách.
Podľa výskumu CEDMO Trends nedôveruje slovenskej vláde a Národnej rade Slovenskej republiky takisto 54 % opýtaných Slovákov a Sloveniek. Veľmi vysoká miera nedôvery bola v rámci zisťovania dôvery v inštitúcie a organizácie zaznamenaná aj u sociálnych sietí (53 %), politických strán (51 %), Slovenskej informačnej služby (50 %) a cirkví (49 %). Naopak, najväčšej dôvere sa medzi slovenskými občanmi teší armáda Slovenskej republiky. V rôznej miere intenzity jej dôveruje 42 % ľudí starších ako 16 rokov. Dôveru prezidentovi Petrovi Pellegrinimu vyjadrilo 36 % respondentov a respodnetiek, nedôveru 45 %.
Dôvera v inštitúcie a organizácie na Slovensku
Podľa necelých dvoch pätín slovenských respondentov (37 %) a viac než tretiny českých respondentov (35 %) presadzuje vláda Roberta Fica autonómnu národnú politiku prospešnú Slovensku. „Všeobecne možno konštatovať, že s rastúcim vekom respondentov stúpa podpora Roberta Fica a jeho súčasnej vlády. Staršie ročníky nad 65 rokov výrazne častejšie schvaľujú kroky Roberta Fica a jeho vlády než najmladšia časť populácie do 24 rokov. Najviac sa ich názory rozchádzajú v otázkach autonómnej národnej politiky. Zatiaľ čo len 11 % mladých ľudí vo veku 16–24 rokov súhlasí, že tento typ politiky je prospešný pre Slovensko, u staršej populácie nad 65 rokov je to až 56 %,“ uvádza Paula Ivanková, sociologička a výskumníčka prieskumnej agentúry IPSOS,, ktorá pre výskum CEDMO Trends realizuje zber dát na Slovensku. Viac než polovica ľudí na Slovensku (54 %) a necelá polovica ľudí v Česku (48 %) naopak súhlasí s tvrdením, že premiér Robert Fico výrokmi o pokuse o štátny prevrat zo strany opozície zakrýva problémy svojho vládnutia.
Podobný podiel slovenských respondentov (53 %) a o necelú desatinu vyšší podiel českých respondentov (56 %) uvádza, že sa Ficova vláda odkláňa od prozápadnej politiky. Predčasné voľby za východisko zo súčasnej situácie na Slovensku označuje 43 % slovenských respondentov. Naproti tomu 42 % Slovákov a Sloveniek a 30 % Čechov a Češiek súhlasí s tvrdením, že sa na Slovensku uskutočňuje štátny prevrat vedený zahraničnými aktérmi napojenými na slovenskú opozíciu[1]. Úlohu prezidenta Pellegriniho v tejto kríze hodnotia ako nestrannú dvaja z piatich slovenských respondentov (40 %). „Pokiaľ ide o otázku súčasnej politickej krízy na Slovensku, len necelá tretina (31 %) populácie nad 65 rokov považuje predčasné voľby za riešenie, pričom medzi najmladšími ročníkmi (16–24 rokov) sa súhlas s predčasnými voľbami pohybuje až na úrovni 60 %,“ vysvetľuje Paula Ivanková a pokračuje: „Pomerne kritický pohľad má najmladšia časť populácie aj na prezidenta Petra Pellegriniho, 62 % z nich si nemyslí, že svoj úrad v súčasnosti vykonáva nestranne. Na druhej strane, 58 % respondentiek a respondentov nad 65 rokov hodnotí nestrannosť prezidenta pozitívne.“
[1] Uvedené hodnoty vychádzajú z otázok výskumu CEDMO Trends zisťujúcich postoje respondentov formou súhlasu alebo nesúhlasu s konkrétnym tvrdením.
Pohľad Slovákov a Sloveniek na aktuálne politické dianie
Hlavné dezinformačné naratívy týkajúce sa diania na Slovensku
Podľa fact-checkerov hubu CEDMO (Demagog.cz, Demagog.sk a AFP) sa hlavné dezinformačné naratívy šírené počas posledných týždňov vo vzťahu k politickému dianiu na Slovensku v oboch sledovaných krajinách týkali prevažne Ruska a Ukrajiny v súvislosti s americko-ruskými rokovaniami o vojne na Ukrajine a údajného zahraničného riadenia a financovania protivládnych protestov na Slovensku. Tie nasledovali po návšteve premiéra Roberta Fica v Moskve a vyhláseniach predstaviteľov slovenskej vládnej koalície proti NATO a EÚ[2].
V rámci longitudinálneho výskumu CEDMO Trends, ktorý sa uskutočňuje v čiastkových mesačných vlnách, bývajú pravidelne testované dosahy a dôveryhodnosť vybraných pravdivých a nepravdivých naratívov kolujúcich v digitálnom priestore. „Dlhodobo pozorujeme trend, ktorý poukazuje na súvislosť medzi politickou preferenciou a mierou vystavenia nepravdivým informáciám. Aj v aktuálnej vlne výskumu sa ukazuje, že tá časť populácie, ktorá viac podporuje súčasné vystupovanie Roberta Fica a jeho vlády, častejšie prichádza do kontaktu s nepravdivými informáciami a považuje ich za dôveryhodné,“ uzatvára Paula Ivanková.
[2] Podrobnejšie informácie pozri stranu 2 a 3 dokumentu CEDMO Special Brief – Politické dianie na Slovensku.
Tematická správa je dostupná v nasledujúcich verziách:
· CEDMO Special Brief (dáta Česko, Slovensko) – v slovenčine
· CEDMO Special Brief (dáta Česko, Slovensko) – v češtine
· CEDMO Special Brief (dáta Česko, Slovensko) – v angličtine
*CEDMO Trends ponúka výnimočný vhľad do vývoja správania populácie v oblasti konzumácie rôznych druhov mediálnych obsahov so zameraním na jednotlivé typy informačných porúch, ako sú misinformácie či dezinformácie. Tie nielen oslabujú dôveru verejnosti v inštitúcie nevyhnutné pre fungovanie pluralitnej demokracie, ale tiež môžu zosilňovať jednotlivé infodémie. Pre CEDMO (Stredoeurópsku observatórium digitálnych médií/Central European Digital Media Observatory) ho v Česku realizuje výskumná agentúra Median na reprezentatívnom vzorku 2 700 — 3 000 respondentov starších ako 16 rokov.
*Na Slovensku ho realizuje výskumná agentúra IPSOS na reprezentatívnom vzorku 1 600 — 2 300 respondentov starších ako 16 rokov.
*Výskum CEDMO TRENDS je v Českej republike financovaný v rámci projektu 1.4 CEDMO 1 – Z220312000000 Podpora na zvýšenie dopadu, inovácií a udržateľnosti CEDMO v ČR / Support for increasing the impact, innovation and sustainability of CEDMO in the Czech Republic. Zber dát na Slovensku bol financovaný z Národného plánu obnovy v rámci projektu MPO 60273/24/21300/21000 CEDMO 2.0 NPO.