Robert Fico začiatkom novembra tvrdil, že nikto z jeho strany nehovorí, že chce rušiť Špecializovaný trestný súd. Podpredseda Smeru-SD Ľuboš Blaha však ešte v septembri 2025 vyhlásil, že Špecializovaný trestný súd by mal byť zrušený. Vo vyhlásení sa stotožňoval s postojom ministra obrany Kaliňáka, ktorý spochybnil „produktívnosť“ súdu a to, „či vôbec tu má byť“. Obdobne sa v minulosti Robert Fico vyjadroval aj o Úrade špeciálnej prokuratúry, ktorý neskôr vládna koalícia zrušila.
Robert Fico bol 8. novembra 2025 hosťom politickej diskusie Sobotné dialógy. Fico na otázku ohľadom budúcnosti Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) reagoval odmietavo: „Nikto zo strany Smer-Slovenská sociálna demokracia nehovorí o rušení Špecializovaného trestného súdu. Vážne vás prosím, choďte ďalej, keďže nikto o tom nehovorí, tak zostane,“ reagoval premiér. (v čase od 34:37).
Napriek tomu, že predseda vlády označil otázky o zrušení ŠTS za „klebety“, jeho stranícki kolegovia o tejto možnosti otvorene hovoria.
Europoslanec za Smer-SD Ľuboš Blaha 29. septembra 2025 zverejnil na Facebooku video, v ktorom sa stotožnil s vyjadreniami ministra obrany z predošlého dňa: „Absolútne súhlasím s Robom Kaliňákom, že Špecializovaný trestný súd by mal byť zrušený.“ (v čase od 00:01). Neskôr vo videu Blaha dodal: „Trestné môže byť jedine to, ak niekto priamo vyzýva na násilie, všetko ostatné musí slobodná spoločnosť dekriminalizovať. Prvý krok je zrušenie Špecializovaného trestného súdu.“ (v čase od 00:04).
Blaha odkazoval na tvrdenia ministra obrany za Smer-SD Roberta Kaliňáka z 28. septembra 2025. V súvislosti s väzobným stíhaním Daniela Bombica minister Kaliňák pre médiá povedal: „V tomto prípade platí, že neviem, či pre špecializovaný súd naozaj nie je na čase, že či vôbec tu má byť v tejto zostave našich justičných orgánov.“
„A ja si myslím, že je veľmi dôležité pozrieť sa na to, že ak takto dnes Špecializovaný súd pod tlakom, by som povedal, médií, rozhoduje v prospech ich názoru, no tak potom je treba sa zamyslieť, či je vôbec produktívnou zložkou justičného systému,” uviedol Kaliňák 28. septembra 2025 v relácii Politika 24 v televízii JOJ (v čase od 48:00).
Argumentujú Danielom Bombicom, ktorý je obžalovaný z extrémizmu
Minister obrany reagoval na rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu z 23. septembra 2025 zamietnuť žiadosť Daniela Bombica o prepustenie z väzby. Ten naň následne podal sťažnosť, o ktorej rozhodoval Najvyšší súd SR. Bombica spomínal vo svojom vyjadrení aj Ľuboš Blaha.
Daniel Bombic, známy aj ako Danny Kollár, je obžalovaný za 26 skutkov vrátane zločinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, zločinu rozširovania extrémistického materiálu v súbehu s prečinom prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, aj zločinu rozširovania extrémistického materiálu.
Čelí tiež obžalobe z prečinu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti, aj z prečinu pokračovacieho nebezpečného elektronického obťažovania jednotlivcov pre ich domnelú príslušnosť k národu alebo náboženstvu či sexuálnej orientácii.
Obžalovaný je aj z pokračovacieho prečinu nebezpečného elektronického obťažovania v súbehu s prečinom prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.
Na Bombica boli v minulosti vydané tri medzinárodné zatykače, v januári 2025 bol vládnym špeciálom prevezený z Veľkej Británie na Slovensko.
Bombica zastupuje David Lindtner z advokátskej kancelárie Kallan Legal, ktorú minister Kaliňák zakladal a dodnes ju spoluvlastní.
Slovenská polícia vydala prvý európsky zatýkací rozkaz na Bombica v júli 2022 predovšetkým v súvislosti s extrémizmom. Európsky zatykač bol vydaný s cieľom zabezpečiť jeho prítomnosť na trestnom konaní, Bombica v tom čase žil v Londýne. V novembri 2022 naňho vydal druhý európsky zatykač pre šírenie extrémistického materiálu Špecializovaný trestný súd. Vo februári 2023 naňho slovenská polícia vydala tretí európsky zatykač pre neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi. 24. apríla britský súd rozhodol o jeho vydaní na Slovensko.
Fico pôvodne „nechcel“ rušiť ani špeciálnu prokuratúru
Podobnú argumentáciu volil predseda strany Smer-SD pred aj voľbami v roku 2023, keď vyhlasoval, že Smer nechce rušiť Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), Fico túto možnosť vtedy opakovane vylúčil.
Rušenie ÚŠP Fico poprel v rozhovore pre denník Postoj v septembri 2023. Na komentár moderátora o tom, že Smer hovorí o rušení špecializovaných inštitúcií, Fico priamo reagoval, že to nie je pravda. Pri konfrontácii so stanoviskom strany Smer-SD pre RTVS Fico povedal: „Nehovoríme o rušení týchto inštitúcií, ale o okamžitom personálnom zásahu na čele prokuratúry, pretože tam nemôže sedieť podvodník.“
To, že by mal Smer v úmysle rušiť ÚŠP, vylúčil Fico aj na tlačovej konferencii krátko po voľbách. „Nepamätám si, že by niekto zo Smeru-SD hovoril o rušení Špecializovaného trestného súdu a ÚŠP,“ reagoval Fico na otázky o zmenách v štruktúre OČTK. Fico dokonca vyhlásil, že bol prekvapený z vyjadrení strany Hlas-SD, ktorá avizovala možnú reformu týchto orgánov. „My sme pripravení na výmenu ľudí,“ dodal Fico. (v čase od 38:17).
Že by mal byť ÚŠP zrušený, hovorila strana Smer len v predvolebnej ankete RTVS, kde zároveň uviedla, že by ich agenda mala byť spolu so Špecializovaným trestným súdom presunutá do štandardného systému súdov a prokuratúry. Tieto ambície však neskôr Fico poprel vyššie spomenutými vyjadreniami.
Napriek tomu už krátko po voľbách v decembri 2023 odhlasovala koalícia na zasadnutí vlády zrušenie ÚŠP. Parlament návrh schválil vo februári 2024 a úrad oficiálne zanikol v marci toho istého roka. Novelu parlament prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré nepodlieha inak povinnému pripomienkovaniu zo strany orgánov verejnej moci či verejnosti.
