Robert Fico koncom júla 2025 vyhlásil, že ruská ekonomika je dnes väčšia ako tá nemecká. Nie je jasné, z akých údajov premiér vychádza, pretože väčšina relevantných dát tvrdí presný opak – že nemecká ekonomika je väčšia a silnejšia. Platí to v absolútnych číslach aj v prepočte na jedného obyvateľa a to napriek tomu, že Rusko je oveľa väčšia krajina. Rusko navyše zaostáva za Nemeckom nielen vo veľkosti, ale aj kvalite ekonomiky. Zatiaľ čo Nemecko má ekonomiku vysoko rozvinutú a sústredenú na inovácie a služby, ruská ekonomika stojí najmä na vývoze nerastných surovín. Ekonomický rozdiel je citeľný aj pre bežných obyvateľov – kým priemerná mzda v Rusku je okolo 940 eur, v Nemecku je to viac ako 4,5-tisíc.
Premiér Robert Fico v nedeľu 27. júla 2025 publikoval ďalšie video (archivované tu) z jeho pravidelnej série Čo sa nezmestilo na tlačovku. Vo videu kritizoval západ, opozíciu aj médiá a vyjadroval sa ku konfliktom v Gaze a na Ukrajine.
Okrem iného premiér vo videu povedal, že ruská ekonomika je silnejšia než nemecká: „Chápem, že obrovské územie Ruska a jeho nerastné bohatstvo láka. Chápem, že Západu by vyhovovalo politicky a ekonomicky oslabené Rusko, na ktoré by sa ľahko privatizovalo a porciovalo. Táto stratégia však nevychádza a nech za všetko hovorí údaj, že dnes je ruská ekonomika považovaná za silnejšiu ako nemecká, hoci pred niekoľkými rokmi to bolo opačne,“ povedal Fico vo videu (v čase od 3:40).
Jedným z hlavných ukazovateľov sily ekonomiky je výška HDP. Podľa dát Svetovej banky má v súčasných cenách HDP Nemecka hodnotu vyše 4,66 biliónov USD, zatiaľ čo ruské HDP dosahuje len 2,17 biliónov USD. Nemecká ekonomika je treťou najväčšou na svete po USA a Číne. Rusko je, napriek svojej veľkosti, až na 11. priečke.
O čosi silnejšia je ruská ekonomika v celkovom vyjadrení podľa parity kúpnej sily (PPP). Nemecké HDP podľa parity kúpnej sily predstavuje niečo vyše 6 biliónov USD, ruské približne 6,92 biliónov USD. Ekonóm VÚB banky Michal Lehuta banky vo svojom statuse upozorňuje, že výpočty parity kúpnej sily vďaka nižším cenám a väčšiemu množstvu pracujúcich v Rusku nemusia byť v tomto prípade spoľahlivé.
Nedá sa navyše hovoriť o „dnešnom vývoji“, keďže tento stav platí už od roku 2021, teda v čase pred Ruskou inváziou na Ukrajinu a spustením aktuálnych balíkov sankcií. Ak by sme vo veľkosti ekonomiky hľadeli len na tento údaj, tak podľa rovnakej logiky by napríklad Slovensko ekonomicky predbehli krajiny ako Pobrežie Slonoviny, Omán alebo Demokratická republika Kongo.
Ruská federácia je podstatne väčšia ako Nemecko, má viac ako 144 miliónov obyvateľov, zatiaľ čo Nemecko má 84,5 miliónov. Rozlohou je Rusko navyše takmer 48-krát väčšie. Pri porovnávaní krajín sa preto omnoho častejšie pozerá na údaje na obyvateľa, ktoré lepšie vyjadrujú kvalitu ekonomiky. Pri pohľade na tieto štatistiky Nemecko jasne dominuje.
V porovnaní na hlavu predstavuje nemecké HDP vyše 55-tisíc USD, zatiaľ čo ruské len vyše 14-tisíc USD. Pre porovnanie, Slovensko má niečo viac ako 26-tisíc na hlavu.
Aj v prepočte na paritu kúpnej sily Rusko výrazne zaostáva. Podľa PPP predstavuje nemecké HDP 72-tisíc USD na obyvateľa, kým ruské len 47-tisíc.
V Rusku je nízka životná úroveň, ekonomika je postavená na nerastných surovinách
Priemerná mzda v Nemecku za rok 2024 predstavuje viac ako 4,5-tisíc eur mesačne, v Rusku to bolo 89-tisíc rubľov, čo v prepočte predstavuje len niečo viac ako 940 eur.
Minimálna mzda v Rusku pre tento rok je 22 440, čo je v prepočte približne 236 eur, v Nemecku to podľa Eurostatu bol takmer desaťnásobok – až 2161 eur.
Ruská centrálna banka navyše musela stanoviť veľmi vysokú základnú úrokovú sadzu – v súčasnosti až 18 %. To v praxi znamená, že požičiavanie peňazí je drahé pre banky, firmy aj bežných ľudí, čo brzdí úvery, investície a spotrebu a spomaľuje ekonomický rast. Ruská centrálna banka k tomuto kroku pristúpila, aby udržala stabilitu rubľa, ktorá sa po zavedení sankcií zo strany EÚ otriasala. Mierne zníženie na 18 % oznámila ruská banka len pred pár dňami – 25. júla 2025. Predtým táto sadzba dosahovala 20 % a do mája 2025 dokonca až 21 %.
Pre porovnanie, Európska centrálna banka, ktorá určuje úrokové sadzby pre všetky krajiny eurozóny vrátane Nemecka, znížila v júni 2025 úrokovú sadzbu na 2 %. ECB navyše svoje úrokové sadzby konštantne znižuje takmer dva roky, zatiaľ čo ruská centrálna banka ich dlhodobo drží na rekordných číslach.
V júni bola v Rusku inflácia 9,4 %, v Nemecku to boli len 2 %. Guvernérka ruskej centrálnej banky pred mesiacom vo svojom príhovore varovala pred turbulentnými časmi pre ruskú ekonomiku.
Okrem čisto ekonomických ukazovateľov Nemecko predbieha Rusko aj v ukazovateľoch, ktoré hovoria o kvalite života. Najčastejšie používaným je Index ľudského rozvoja (HDI), ktorý hodnotí úroveň rozvoja krajiny na základe troch hlavných oblastí: očakávanej dĺžky života, úrovne vzdelania a životnej úrovne a HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily. Vyjadruje sa hodnotou od 0 do 1, pričom vyššia hodnota znamená vyšší ľudský rozvoj. Nemecko sa v poslednom rebríčku tohto indexu umiestnilo na piatomg mieste, zatiaľ čo Rusko skončilo na 63. mieste a predbehli ho krajiny ako Kazachstan, Kostarika či Srbsko.
V rebríčku Global Innovation Index, ktorý skúma, ako dobre krajiny podporujú nové nápady, vynálezy a ich využitie v praxi, sa Nemecko v roku 2024 umiestnilo na 9. mieste, Rusko skončilo 59. (s. 19).
Nemecko je taktiež omnoho významnejšou krajinou aj pre slovenskú ekonomiku. V roku 2024 tam smerovalo až 21 % nášho exportu, kým do Ruska iba 0,21 %.
Celkovo Nemecko predstavuje tretiu najväčšiu exportnú krajinu na svete. Nemecká ekonomika exportuje najmä motorové vozidlá a diely, ako aj chemické výrobky. Sektor služieb sa podieľa na hrubom domácom produkte až 70 %.
Rusko je vo veľkej miere závislé od svojho energetického priemyslu najmä ropy, zemného plynu, uhlia a ocele. Príjmy zo zahraničného predaja energetických komodít významne prispievajú do federálneho rozpočtu Ruska, keďže nerastné produkty tvoria viac ako 60 % celkového vývozu.
