Koncom novembra 2025 prišla vláda nečakane s návrhom na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradením za nový úrad. Zmenu koalícia presadila v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní po obmedzení rozpravy. Minister práce Erik Tomáš začiatkom decembra tento proces obhajoval dĺžkou skráteného legislatívneho konania, ktoré trvalo dva týždne. Riadne legislatívne konanie sa od toho skráteného však líši nielen dĺžkou schvaľovania, ale aj tým, že sa k zákonu majú možnosť vyjadriť ministerstvá, samosprávy, odborná verejnosť či občianska spoločnosť v pripomienkovom konaní, čo sa v tomto prípade nestalo.
Návrh týkajúci sa zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) schválila vláda na sobotnom rokovaní 22. novembra 2025. ÚOO mal podľa návrhu nahradiť nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Návrh na zrušenie a zmenu ÚOO parlament prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní, rozprava o ňom trvala dva týždne. Medzirezortné pripomienkové konanie bolo z procesu vypustené a dotknuté inštitúcie nemali možnosť sa k návrhu riadne vyjadriť.
Rezort vnútra v dôvodovej správe argumentoval ohrozením ľudských práv, minister Šutaj Eštok však na tlačovej besede neuviedol ani jeden konkrétny príklad. Minister obrany Robert Kaliňák vyhlásil, že Úrad na ochranu oznamovateľov ruší vláda aj pre nesúhlas so súčasným vedením. Pridal sa tak k tvrdeniam podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara. Úrad vedie Zuzana Dlugošová, ktorú Smer označuje ako kandidátku opozície. Predseda klubu SNS Roman Michelko zas argumentoval, že k návrhu na zrušenie prišlo pre pokuty, ktoré úrad vymeral ministerstvu vnútra.
V diskusnej relácii Na telo 7. decembra 2025 obhajoval minister práce Erik Tomáš postup vládnej koalície dĺžkou samotného legislatívneho procesu: „To, že sa to rieši v skrátenom legislatívnom konaní (rušenie ÚOO, pozn.), je iná otázka, legitímna, len už to žiadne skrátené legislatívne konanie nie je, pretože sa dva týždne o tom rokuje a je to už historicky asi jeden z najdlhších legislatívnych konaní“ (v čase od 30:45).
8. decembra 2025 predložili Tibor Gašpar a Michal Bartek pozmeňujúci návrh a 9. decembra už návrh koalícia schválila. Opozícia sa mohla k finálnej podobe úradu vyjadriť len obmedzene, keďže koalícia predčasne ukončila rozpravu v druhom aj v treťom čítaní, pričom do debaty bolo prihlásených ešte viac ako 50 rečníkov.
9. decembra 2025 koalícia zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov odhlasovala. Prezident Peter Pellegrini zákon následne vetoval, koalícia však jeho veto prelomila a úrad tak mal zaniknúť k 1. januáru 2026. Opozícia napadla rušenie úradu na Ústavnom súde, upozorňujúc na nesúlad zákona s ústavou a právom Európskej únie.
Ústavný súd prijal návrh opozície na ďalšie konanie a pozastavil aj účinnosť zákona. Verdikt ešte nehovorí, či je alebo nie je novela v súlade s Ústavou, o tom ústavní sudcovia ešte len rozhodnú. V praxi to znamená, že úrad bude naďalej fungovať, až kým Ústavný súd nerozhodne, že jeho zrušenie bolo protiústavné.
Podmienky pre skrátené legislatívne konanie
Rokovací poriadok uvádza, že skrátené legislatívne konanie sa môže využiť za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
V porovnaní s riadnym legislatívnym konaním sa pri skrátenom konaní výrazne skracujú alebo úplne rušia zákonom stanovené lehoty. Odpadá povinná pätnásťdňová lehota medzi prvým a druhým čítaním a parlamentné výbory majú na prerokovanie návrhu len minimálny čas. V dôsledku toho môže byť zákon schválený v priebehu jedného rokovacieho dňa (§ 89).
Skrátené legislatívne konanie zároveň podľa Legislatívnych pravidiel vlády obmedzuje riadnu verejnú a odbornú diskusiu. Medzirezortné pripomienkové konanie sa buď vôbec neuskutoční a návrh sa prerokuje bez možnosti, aby sa k nemu vyjadrili dotknuté inštitúcie, samosprávy, odborná verejnosť či občianska spoločnosť alebo prebehne len v skrátenej lehote (Čl. 15).
Nejde o najdlhšie skrátené konanie
Parlament viedol v tomto volebnom období niekoľko dlhších skrátených legislatívnych konaní, ako tomu bolo pri zákone o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov. Návrh na skrátené legislatívne konanie bol v tomto prípade schválený 25. novembra 2025. Parlament ho v treťom čítaní odhlasoval 9. decembra 2025, teda na 14. deň od schválenia skráteného legislatívneho konania.
V súčasnom volebnom období poslanci odhlasovali zákon aj 40 dní po schválení skráteného legislatívneho konania. Konkrétne sa tak stalo pri zákone o príspevku v civilnom letectve, ktorému bolo schválené skrátené legislatívne konanie 7. decembra 2023. Návrh bol ale schválený v treťom čítaní až 16. januára 2025.
Nadštandardne dlho sa schvaľoval aj zákon o ochrane prírody a krajiny a civilnej ochrane obyvateľstva (32 dní) ako aj zákon o odpadoch (20 dní) či zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (19 dní).
Podobne dlho ako spomínaný zákon o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov sa schvaľovalo ďalších šesť zákonov – dva dlhšie (15 dní), dva rovnako dlho a dva o deň kratšie (13 dní).
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v reakcii pre Demagog.sk z 19. decembra 2025 uviedlo: „Tvrdenie nepovažujeme za zavádzajúce, keďže išlo o vyjadrenie v širšom kontexte a nespochybňovalo samotné zákonné skrátené legislatívne konanie. V diskusii zaznelo, že ide o jedno z najdlhších legislatívnych konaní, čo je z časového hľadiska fakticky správne.“
