Od polovice mája bola na Facebooku zdieľaná snímka dokumentu z laboratória, ktorý má údajne dokazovať, že dažďovú vodu v Maďarsku kontaminovali takzvané „chemtrails“, v dôsledku čoho vykazovala vysoký obsah hliníka a bária. V skutočnosti však ide o laboratórnu analýzu „materiálu podobného bahnu“ neznámeho pôvodu, ktorá bola vykonaná v júli 2020 pre súkromného zákazníka. Predmetné laboratórium agentúre AFP oznámilo, že za pôvod materiálu nemôže ručiť a že na základe priloženého dokumentu nemožno v žiadnom prípade vyvodzovať závery o kvalite dažďovej vody. Expert, na ktorého sa AFP obrátila, uviedol, že používatelia sociálnych sietí výsledky vôbec nepochopili a že hliník a bárium sa môžu v daždi vyskytovať prirodzene, napríklad v dôsledku prachu pochádzajúceho zo Sahary.
„Dôkazy o chemtrails sa z neba nedajú vymazať!“ stojí v tomto príspevku z 18. mája 2023 obsahujúcom snímku dokumentu, pričom má vraj podľa popisu ísť o „testovanie dažďovej vody v akreditovanom laboratóriu“ v Maďarsku. Vzorka má podľa textu vykazovať „50 0000-nasobok koncentrácie HLINIKA a 5000-nasobok koncentrácie BARIA nad povolenou hodnotou“.
Takmer identické príspevky zdieľali tisíce užívateľov aj v maďarčine a češtine.
Najstarší podobný FB príspevok obsahujúci rovnakú prílohu a tvrdenia pochádza z júla 2021. Jeho autor o sebe tvrdí, že je pôvodným zdrojom obrázku.
Laboratórium tvrdí, že z dokumentu nemožno vyvodiť žiadne závery o dažďovej vode
Agentúra AFP sa obrátila na Centrálne laboratórium vodární v Debrecíne, ktorej meno zdieľaný dokument obsahuje. Základnou úlohou tohto laboratória je podpora a kontrola výroby a dodávok pitnej vody a technológie čistenia odpadových vôd, ale analyzuje aj vzorky pre firmy a súkromné osoby. Podľa webových stránok laboratória musí zákazník špecifikovať rozsah skúmaných zložiek (tj. čo má laboratórium hľadať) a zaplatiť poplatok, aby mohol obdržať analýzu danej vzorky.
Laboratórium v emaile zaslanom agentúre AFP 16. mája 2023 vysvetlilo, že dokument je síce pravý, ale údaje v ňom uvedené boli nesprávne interpretované.
Podľa neho možno z dokumentu jasne vyčítať, že vzorku im priniesol zákazník a že išlo o „blatistý materiál žltej farby“, nie o dažďovú vodu. Hoci je v dokumente uvedené, že bol odobratý zo „zbernej nádrže“, laboratórium vysvetlilo, že tento údaj poskytuje zákazník, pričom laboratórium „nemá a ani nemôže mať presné informácie“ o zdroji vzorky.
K tomu, či z dokumentu možno vyvodzovať nejaké závery o zložení dažďovej vody, laboratórium uviedlo: „Z tohto dokumentu nemožno vyvodzovať žiadne závery o zložení dažďovej vody, pretože žiadna dažďová voda skúmaná nebola. Ako je uvedené v dokumente, bola predložená vzorka na testovanie. Odber vzorky nebol akreditovaný, takže akýkoľvek záver môže byť chybný.“
„Akreditovaná“ vzorka je odobratá organizáciou na to určenou alebo laboratóriom schváleným maďarským Národným akreditačným úradom (NAH), ktoré uplatňujú normy pre daný typ vzorky. Ako dokazuje tento článok o metódach odberu akreditovaných vzoriek pôdy, ide o zložitú procedúru, pri ktorej je nutné vylúčiť faktory, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok, a odobrať vzorky reprezentatívne pre danú oblasť.
Laboratórium tiež agentúre AFP oznámilo, že v prípade spomínanej vzorky „nešlo o dažďovú vodu, jednalo sa o materiál podobný bahnu, takže porovnávať ho s akýmikoľvek bezpečnostnými hodnotami vody (či už povrchovej, podzemnej alebo dažďovej) nemá zmysel“.
Porovnanie s oficiálnymi bezpečnostnými hodnotami vody je teda zavádzajúce, pretože hodnoty v dokumente sa vzťahujú k suchému materiálu na kilogram. Neznamenajú, že vzorka obsahovala uvedené množstvo hliníka alebo bária.
„Jeden kilogram vysušenej vzorky obsahuje 48,4 mg bária a 4920 mg hliníka…, čo znamená, že celkový obsah bária vo vysušenej vzorke je 0,00484% a celkový obsah hliníka je 0,492%,“ vysvetlilo laboratórium.
Maďarské zákony stanovujú pre bárium a hliník rôzne bezpečnostné limity; pre bárium je to 700 mikrogramov na liter, zatiaľ čo pre hliník je limit 200 nanogramov na liter podzemných vôd. Ako sme už uviedli vyššie, porovnávať tieto jednotky s jednotkami uvedenými v dokumente nedáva zmysel. Pre bárium existuje aj bezpečnostný limit pre suchý materiál (pôdu), ktorý je 250 miligramov na kilogram. Hodnota uvedená v dokumente je hlboko pod týmto limitom.
Prvky sa môžu prirodzene vyskytovať v prachu zo Sahary zaviateho do Európy
Príspevky zdieľané na Facebooku vinie za prítomnosť spomínaných prvkov vo vzorke tzv. „chemtrails“, teda konšpiračnú teóriu, podľa ktorej sú škodlivé chemikálie tajne rozprašované z lietadiel. AFP o tejto nepravdivej konšpiračnej teórii písala mnohokrát, napríklad tu, tu, tu, tu či tu.
Vzhľadom na to, že vzorka bola z bahnitého materiálu a že okolnosti jej odberu nie sú známe, nemožno jednoznačne určiť príčinu prítomnosti rôznych materiálov v ňom. Existujú však hypotézy o prítomnosti hliníka a bária v pôde, ktoré nemajú s konšpiráciami o chemtrails nič spoločné.
V komentároch pod príspevkom údajného pôvodného autora bol citovaný odborník na prachové búrky doktor György Varga, vedúci vedecký pracovník maďarského Centra pre astronómiu a vedy o Zemi, ktorý sa venuje výskumu a štúdiu prachových búrok a udalostí spojených s prachovým spadom.
Varga agentúre AFP v e-maile 16. mája 2023 oznámil, že si je vedomý príspevkov šíriacich sa na sociálnych sieťach a tvrdenia v nich označil za „nemožné“. Odborník nám potvrdil to, čo sa snažil vysvetliť aj údajnému autorovi pôvodného príspevku: upozornil, že spôsob odberu vzorky ovplyvňuje výsledky. (Napríklad tento text upozorňuje na to, že dažďová voda môže pri zbere zachytiť mnoho kontaminantov.)
Varga ďalej tiež upozornil, že pri takejto analýze laboratórium hľadá určité prvky (ktoré, ako sme už uviedli, musia byť špecifikované zákazníkom). „Elementárne analytické testy na zisťovanie prvkov nemôžu poskytnúť iný výsledok, než koncentráciu jednotlivých prvkov periodickej tabuľky,“ povedal. To znamená, že hliník a bárium laboratórium nezisťovalo náhodne; naopak tieto prvky hľadalo špeciálne na žiadosť odberateľa.
Odborník uviedol, že pokiaľ sa používatelia sociálnych sietí snažia porovnať výsledky s rôznymi hodnotami bezpečnosti vody, vôbec výsledky analýzy nepochopili. „Porovnávali hodnoty sušiny vo vzorkách zrážok z neakreditovaného odberu s výsledkami z úplne iných jednotiek a metód merania,“ uviedol.
Varga ďalej uviedol, že dažďová voda obsahujúca saharský prach môže prirodzene obsahovať hliník a bárium. Nie je nezvyčajné, že sa prach zo Sahary dostane až do Maďarska, kde môže spôsobiť hnedastý dážď zanechávajúci za sebou bahnitú látku. Práve k tomu došlo aj v júli 2020, teda v mesiaci, keď bola vzorka predložená na analýzu. Podľa Európskej služby pre sledovanie atmosféry je púštny prach prirodzeným javom, ktorý zohráva úlohu v globálnom počasí. Frekvencia výskytu púštneho prachu, ktorý sa dostáva do Európy, je ovplyvnená globálnym otepľovaním, uvádza úrad.
„Prečo obsahuje hliník? Pretože je to jeden z najbežnejších prvkov v zemskej kôre!“ uviedol Varga a dodal, že „vzorky odobraté počas saharských prachových búrok tiež obsahujú veľké množstvo živcov a ílovitých minerálov“, ktoré obsahujú hliník. Na Sahare sa podľa neho bežne vyskytujú aj minerály obsahujúce bárium, napríklad kryštály barytu.
Európska služba pre monitorovanie atmosféry vysvetľuje, že púštny prach môže predstavovať zdravotné riziko, nie však kvôli chemickým prvkom. Pevné častice, hrubé aj jemné, obsiahnuté v oblakoch prachu zhoršujú kvalitu ovzdušia a môžu predstavovať respiračné či dokonca kardiovaskulárne riziko. Prachové mračná môžu tiež uľahčiť šírenie patogénov prenášaných vzduchom.
