Presne o mesiac budú známe výsledky volieb do Európskeho parlamentu. V súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu uskutočnilo Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (CEDMO) reprezentatívny prieskum v krajinách V4. Okrem otázok týkajúcich sa spokojnosti s fungovaním demokracie či ochoty zúčastniť sa na voľbách respondenti/respondentky odpovedali aj na otázky súvisiace s vnímaním rizika vplyvu zahraničných štátov a medzinárodných inštitúcií. Prieskum pre CEDMO realizovali agentúry IPSOS (zber údajov v Českej republike, na Slovensku a v Maďarsku) a Instytut Badań Pollster (zber údajov v Poľsku).
Viac ako tretina obyvateľov/obyvateliek všetkých krajín V4 vníma pokusy cudzích štátov ovplyvňovať európske voľby ako veľký problém. V Poľsku je to dokonca viac ako polovica obyvateľov/obyvateliek – 55 % (v Českej republike 35 %, na Slovensku 31 % a v Maďarsku 38 %).
Graf 1: Vnímanie vplyvu na voľby do Európskeho parlamentu ako problém
Zatiaľ čo respondenti/respondentky v Českej republike vnímali najväčšiu pravdepodobnosť ovplyvnenia júnových volieb zahraničnými vládami alebo medzinárodnými inštitúciami v poradí: Rusko (44 %), samotná Európska únia (40 %) a Spojené štáty (36 %), respondenti/respondentky na Slovensku vyjadrili svoje očakávania možného ovplyvnenia volieb v poradí: Európska únia (39 %), Spojené štáty (38 %) a Rusko ako tretí aktér po EÚ a USA (36 %). V Maďarsku je Rusko (54 %) vnímané ako najpravdepodobnejší aktér z hľadiska vplyvu na voľby, po ňom nasleduje Európska únia a Spojené štáty (zhodne 49 %) a na treťom mieste je Čína (47 %). V Poľsku najväčší podiel respondentov/respondentiek vyjadril očakávania vplyvu Ruska (63 %), druhý najväčší podiel očakáva vplyv Európskej únie (54 %) a na treťom mieste je Nemecko (47 %).
Graf 2: Pravdepodobnosť ovplyvnenia volieb
Ľudia v Česku a Poľsku vykazujú vyššiu mieru spokojnosti s fungovaním demokracie v porovnaní s ostatnými skúmanými krajinami (takmer tretina je spokojná). Na Slovensku a v Maďarsku je s fungovaním demokracie spokojná len pätina obyvateľov/obyvateliek. Poliaci/Poľky tiež uviedli výrazne nižšiu mieru súhlasu s tvrdením, že väčšina politikov/političiek je skorumpovaná (51 % v porovnaní so 60 % v Českej republike, 67 % na Slovensku a 74 % v Maďarsku), a že bez ohľadu na to, kto vyhrá voľby, sa situácia veľmi nezmení (45 % v porovnaní s 54 % v Českej republike, 50 % na Slovensku a 51 % v Maďarsku).
“Európskemu parlamentu a Európskej komisii dôveruje približne štvrtina českej populácie. Dôvera v české inštitúcie – parlament, vládu a domáce politické strany – je paradoxne nižšia ako v európske,” komentuje niektoré výsledky za Českú republiku Michal Šenk, výskumník z CEDMO Hub: “Takmer tretina (29 %) Čechov vníma Európsku úniu pozitívne, ďalších 34 % ju vníma neutrálne a 37 % negatívne.”
Najväčší záujem o účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu prejavili Poliaci/Poľky. Až 78 % z nich plánuje ísť v júni k voľbám (súčet odpovedí určite áno a skôr áno). Druhý najväčší záujem prejavili Maďari/Maďarky (68 % plánuje ísť voliť). Česi/Češky (61 %) a Slováci/Slovenky (62 %) vyjadrili takmer rovnako najnižší záujem.
Graf 3: Deklarovaná ochota zúčastniť sa volieb do Európskeho parlamentu
Podľa správ fact-checkerov z centra CEDMO sa v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu objavilo viacero nepravdivých správ o Európskej únii. Petr Gongala z platformy Demagog.cz uvádza medzi správami zachytenými v Českej republike v období od januára do apríla 2024 najmä naratívy spochybňujúce Zelenú dohodu (Green Deal), falošné správy o dopadoch migračného paktu a podpore európskych krajín Ukrajine. Slovensko zaznamenalo aj správy o tom, že Európska únia vnucuje svojim členským štátom nové potraviny, ako sú geneticky modifikované organizmy, hmyz alebo švábie mlieko. Zároveň sa objavujú aj dezinformácie o elektromobiloch vrátane rozhodnutia Bruselu úplne zakázať spaľovacie motory po roku 2035, hoci v skutočnosti ide len o spoplatnenie emisií. Slovensko sa stalo aj terčom nepravdivých informácií o eurofondoch v oblasti životného prostredia – najmä správy, že Európska únia dáva milióny eur na pozorovanie sysľov. V Poľsku sa šírili dezinformácie o zákaze domáceho pestovania ovocia a zeleniny, zákaze toaletného papiera alebo o riziku vyvlastnenia domov kvôli smernici o energetickej hospodárnosti budov.
Údaje uvedené v tlačovej správe obsahujú výsledky prieskumu, ktorý pre CEDMO uskutočnili agentúry
- IPSOS na reprezentatívnej vzorke 1006 respondentov/respondentiek v Českej republike, 1006 respondentov/respondentiek na Slovensku a 1002 respondentov/respondentiek v Maďarsku;
- a Instytut Badań Pollster (na reprezentatívnej vzorke 1087 respondentov/respondentiek v Poľsku[1]).
Zber údajov vo všetkých krajinách V4 sa uskutočnil od 28. marca do 3. apríla 2024 medzi respondentmi/respondentkami vo veku 18-65 rokov.
Uvedené dezinformačné naratívy súvisiace s voľbami do Európskeho parlamentu zachytili v prvých štyroch mesiacoch roku 2024 organizácie na overovanie faktov konzorcia CEDMO (AFP, Demagog.cz, Demagog.sk a Infosecurity.sk).
[1] Zber údajov v Poľsku sa uskutočnil v rámci projektu CEDMO, ktorý spolufinancuje Európska únia (číslo zmluvy: 2020-EU-IA-0267).
