Pri debatách o verejnom dlhu sa politické strany často navzájom obviňujú zo zodpovednosti za jeho výšku. Súčasná vládna koalícia viní zo stavu verejných financií najmä Matovičovu a Hegerovu vládu. Predstavitelia opozície zas tvrdia, že za verejné financie zodpovedá najmä Robert Fico, keďže bol pri moci najdlhšie. Aj v tomto prípade však ide o zavádzajúcu skratku. Prvá vláda Roberta Fica zdedila po svojich predchodcoch dlh verejnej správy na úrovni 31,5 % HDP. Fico ho následne v roku 2010 odovzdával Ivete Radičovej vo výške 40,65 % a preberal od nej v roku 2012 vo výške 51,6 %. Následne v roku 2019, keď končila Pellegriniho vláda, dosahoval dlh výšku 48,01 % HDP. Ak sa splnia predpoklady Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, za prvé dva roky súčasnej Ficovej vlády, stúpne dlh o približne 6,2 % HDP.
Na konci septembra 2025 boli hosťami relácie Na telo predsedovia strán SNS a SaS. Diskusia sa venovala aj stavu verejných financií. Z ich negatívneho vývoja obvinil Branislav Gröhling predsedu strany Smer: „Dlh tejto krajiny vytvoril Robert Fico za 12 rokov, pretože bol na úrovni 50 % v roku 2020. Áno, Igor Matovič to potlačil na 57 %, ale gro dlhu vytvoril Robert Fico a tak, ako vytvoril dlh, tak ho vytvára aj teraz, aj zadlžuje krajinu,“ povedal Gröhling v televíznej relácii (v čase od 38:08).
Prvá vláda Roberta Fica nastúpila v júli 2006 a vládla do júla 2010. V roku 2006 bola zadlženosť Slovenska na úrovni 31,5 % HDP, v roku 2007 klesla na 30,4 % HDP, rovnako potom klesla aj v roku 2008, a to na 28,6 % HDP. V roku 2009 stúpla na 36,4 % HDP. Za rok 2010 dlh Slovenska dosiahol 40,7 % HDP.
Ekonomickí analytici citovaní Hospodárskymi novinami uviedli, že prvá vláda Roberta Fica nevyužila dobré ekonomické roky 2006-2008, po ktorých Slovensko postihla hospodárska kríza zodpovedná za zhoršenie životnej úrovne obyvateľstva. Od roku 2006 do roku 2010 štátny dlh narástol o 9,2 % HDP.
Pred Ficom vládol od roku 1998 Mikuláš Dzurinda, ktorý zdedil verejný dlh vo výške 33,8 % HDP. Následne v ďalšom roku stúpol na 47,13 % a v roku 2000 bol na úrovni 50,6 %. V roku 2001 opäť stúpol na 51,4 % a následne začal postupne klesať v roku 2002 na 45,6 %, v roku 2003 na 43,6 % HDP, v roku 2004 na 42 % HDP a v roku 2005 na 35 % HDP. Mikuláš Dzurinda vtedy odovzdal novému premiérovi Robertovi Ficovi ekonomiku s verejným dlhom, ktorý patril medzi najnižšie v Európskej únii a bol výrazne pod jej priemerom, ktorý v tej dobe predstavoval viac ako 60 %.
Od júla 2010 vládu Roberta Fica vystriedala vláda Ivety Radičovej. V roku 2011 dlh vzrástol na 43,3 % HDP a za rok 2012 sa skokovo zvýšil na 51,7 % HDP.
Od apríla 2012 vládol Robert Fico opäť ako premiér. V roku 2013 sa zvýšil na 54,6 % HDP, v roku 2014 mierne klesol na 53,4 % HDP a v roku 2015 bol na úrovni 51,6 % HDP. Tieto roky boli charakteristické najmä rozšírením sociálnych balíčkov.
Od marca 2016 bola pri moci tretia vláda Roberta Fica, ktorého na poste premiéra v roku 2018 vystriedal Peter Pellegrini. V roku 2016 bol deficit na úrovni 52,1 % HDP, v roku 2017 bol na približne rovnakej úrovni 51,4 % HDP, v roku 2018 klesol na 49,3 % HDP. V roku 2019 bola zadlženosť Slovenska na úrovni 48 % HDP. Od roku 2012 do roku 2020 štátny dlh narástol o 8,1 %.
Napriek nízkym deficitom počas Ficovej a Pellegriniho vlády znamenalo toto obdobie pre verejné financie negatívny vývoj. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť považuje za najlepší indikátor vývoja verejných financií ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, ktorý berie do úvahy aktuálnu úroveň deficitu, ale aj očakávaný vývoj príjmov a výdavkov rozpočtu do budúcna. Z hľadiska ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti nastalo v roku 2018 a 2019 výrazné zhoršenie udržateľnosti.
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster v relácii Na telo v septembri 2025 uviedol, že: „Všetky vlády za posledné tri či štyri volebné obdobia nejakým spôsobom prispeli k zhoršovaniu udržateľnosti verejných financií. To úplne najhoršie zhoršenie bolo v predpredminulom volebnom období, čiže to boli vlády Ficove a Pellegriniho v rokoch 2015 až 2019, kedy došlo naozaj k veľmi výraznému zhoršeniu udržateľnosti, najmä cez vážne zmeny v dôchodkovom systéme.” (v čase od 01:43).
Od marca 2020 do mája 2023 vládla na Slovensku vláda vedená Igorom Matovičom, ktorého neskôr vystriedal Eduard Heger. V roku 2020 sa dlh zvýšil na 58,4 % HDP, v roku 2021 na 60,2 % HDP. V roku 2022 štátny dlh Slovenska dosiahol 57,7 % HDP.
Od októbra 2023 na Slovensku vládne štvrtá vláda premiéra Roberta Fica. V roku 2023 bol štátny dlh na úrovni 55,6 % HDP. Podľa dát z Fiškálnej databázy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť narástol dlh verejných financií za obdobie od roku 2023 do 2024 z 55,6 % HDP na 59,3 % HDP. Pre rok 2025 zatiaľ Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uverejnila len odhadovaný štátny dlh na úrovni 61,8 %. Pokiaľ by sme brali do úvahy aj odhadovanú úroveň dlhu na konci roka 2025, tak počas obdobia vládnutia štvrtej vlády Roberta Fica v rokoch 2024 a 2025 narástol štátny dlh o 6,2 % HDP.
Je potrebné doplniť, že nie je správne pripisovať zodpovednosť za stav financií len vláde, ktorá bola v tom období pri moci. Na výšky deficitov často vplývajú externé faktory, ktoré vládna koalícia nemôže ovplyvniť. Takýmito udalosťami bola napríklad finančná kríza za Ficovej vlády v roku 2008 alebo krízy spojené s ochorením covid a vojnou na Ukrajine v rokoch 2020 až 2023.
Ďalší aspekt, ktorý je potrebné zohľadniť, že obdobie vlády spravidla nekopíruje fiškálny rok a k výmene väčšinou dochádza počas neho. Zodpovednosť za deficit v danom roku je väčšinou pripísaná garnitúre, ktorá v daný rok vládla dlhšie a mala väčší vplyv na stav deficitu. Príkladom je rok 2020, kedy síce ešte začiatkom roka vládol Peter Pellegrini, nová vláda sa ujala moci už v marci. Naopak, Ficova vláda sa ujala moci až v októbri 2023, takže zodpovednosť za deficit v tomto roku sa pripisuje ešte predchádzajúcim vládam. Takéto zjednodušenia však môžu byť nepresné. Napríklad Ódorova vláda končila, keď bol deficit vo výške 4,8 %, nová vládna koalícia ho následne do konca roka zvýšila na 5,3 % HDP. Napriek tomu je často celá výška deficitu za rok 2023 pripisovaná najmä Ódorovej vláde.
