Genocída na východe Ukrajiny sa nikdy nepotvrdila. Nespozorovali ju početné pozorovateľské misie, Rusko ju nepredložilo dôkazmi, šírilo sa o nej však viacero dezinformácií. Štefan Harabin a Pavol Slota používajú oficiálny počet obetí vojny na Donbase, podľa ich slov 15-tisíc alebo 13-tisíc, ako množstvo vyvraždených civilistov ukrajinskou armádou. V číslach, ktoré spomínajú, sú však zahrnuté obete na obidvoch stranách konfliktu, pričom civilné obete tvoria približne štvrtinu (3 404).
Údajná genocída rusky hovoriaceho obyvateľstva na východe Ukrajiny je častým odôvodnením ruskej agresie. Používajú ho nielen politici ako Štefan Harabin, Pavol Slota a Andrej Danko (status medzičasom odstránený), ale aj Vladimir Putin. Vo viacerých statusoch vraždenie Rusov na Donbase spomínal aj Ľuboš Blaha, volil však opatrenejšie slová.
Genocídu definuje Dohovor OSN o genocíde, ktorý podpísalo aj Rusko, ako „činy spáchané s úmyslom úplne alebo čiastočne zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú”.
Od vypuknutia konfliktu sledujú na Donbase ľudskoprávnu situáciu nezávislé pozorovateľské misie a medzinárodné organizácie: Monitorovacia misia OSN, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Červený kríž, Human Rights Watch, Amnesty International, ale aj slovenský Človek v ohrození. Napriek kritike porušovania ľudských práv žiadna z týchto organizácií na východe Ukrajiny nespozorovala genocídu.
Od roku 2014 sa objavilo viacero „dôkazov” genocídy, ktoré boli neskôr vyvrátené ako hoaxy a dezinformácie.
Príkladom je nesprávne interpretovaný report OBSE o ostreľovaní bytových domov alebo ostreľovanie škôlky, ktoré prokremeľská propaganda dávala ako príklad útoku na civilistov zo strany ukrajinskej armády. Nakoniec sa ukázalo, že škôlka bola na ukrajinskom území a ostreľovala ju armáda separatistov.
Ruský veľvyslanec v USA ako dôkaz genocídy uviedol „masové hroby s takmer 300 civilistami neďaleko Luhanska, ktorí zomreli len preto, že považovali ruštinu za svoj materinský jazyk”.
Médiá o týchto hroboch informovali už v roku 2014, kedy v danej oblasti prebiehali tvrdé boje. Do týchto hrobov pochovávali obete vojny, teda civilistov, ale aj neidentifikovaných vojakov, nie obete organizovaného masakru, čo potvrdzujú aj očití svedkovia.
Pred februárovým zasadnutím OSN dodalo Rusko dokument, v ktorom Ukrajinskú armádu obviňuje z genocídy rusky hovoriacich obyvateľov Donbasu. Okrem už spomínaných masových hrobov však neuviedli žiaden dôkaz.
Štefan Harabin vo svojom vyjadrení ide ešte ďalej a hovorí o presnom čísle – 15 000 genocídne zavraždených civilistov. Podobným údajom, „13 000 etnických Rusov”, argumentoval vo svojom videu na Facebooku aj Pavol Slota (4:00). Je to syn bývalého predsedu SNS Jána Slotu, v súčasnosti zbiera podpisy na vlastnú stranu.
Obaja zrejme vychádzajú z oficiálneho počtu obetí vojny na Donbase, ktorý priebežne zverejňuje OSN. Starší report z januára 2019 hovorí o 13-tisíc obetiach konfliktu, novší z februára 2022 o 14 200 až 14 400 obetiach.
Ide o obete na oboch stranách konfliktu, pričom civilné obete OSN odhaduje na 3 404. Obaja politici však tieto čísla zavádzajúco prezentujú akoby išlo výhradne o rusky hovoriacich civilistov vyvraždených ukrajinskou armádou.
