Hlavný denník zneužil vyhlásenie gréckeho ministra na spochybňovanie klimatických zmien. Požiare v Grécku síce z väčšej časti mohli byť dôsledkom ľudskej práce, predstavitelia štátu a vedci sa však zhodujú, že globálne otepľovanie prispieva k čoraz častejším a intenzívnejším požiarom.
Hlavný denník zverejnil 31. júla 2023 zavádzajúci článok s názvom „KLIMATICKÉ ZMENY? PODPAĽAČSTVO! Priznáva grécky minister“.
Autorka článku píše o rozsiahlych požiaroch v Grécku, ktoré počas posledných týždňov pustošili krajinu. Čitateľov informuje o slovách gréckeho ministra pre klimatickú krízu a civilnú ochranu Vassilisa Kikiliasa. Ten uviedol, že väčšina požiarov v krajine bola spôsobená podpaľačstvom.
Príspevok na Hlavnom denníku následne zavádzajúco vyhodnotil, že lesné požiare nemajú s klimatickými zmenami nič spoločné. Zároveň obvinil mainstreamové médiá, ktoré požiare s globálnym otepľovaním nejakým spôsobom spojili, z vytvárania nepodložených apokalyptických správ.
Požiare klimatické zmeny zhoršujú
Gréckom sa za posledné týždne prehnala vlna ničivých požiarov, ktoré spálili stovky štvorcových kilometrov územia. Desiatky tisíc domácich aj dovolenkárov uviazlo v núdzi.
Podľa gréckeho ministra pre klimatickú krízu a civilnú ochranu Vassilisa Kikiliasa vypuklo v krajine len v júli 667 požiarov. Tie spálili približne 400 štvorcových kilometrov pôdy, pričom posledný ročný priemer je 500 štvorcových kilometrov. Na tlačovej konferencii ďalej uviedol, že prevažnú väčšinu z nich „spôsobila ľudská ruka“, pričom ide o „požiare (založené) buď z trestnej nedbanlivosti, alebo úmyselne“.
Týchto slov sa okamžite chytili dezinformační aktéri vrátane Hlavného denníka. Využili ich na spochybňovanie klimatickej zmeny. Vo svojich článkoch a príspevkoch však už neuviedli, že grécky minister na rovnakej tlačovej konferencii zároveň zdôraznil, že intenzívne požiare boli do značnej miery umožnené veľmi suchým počasím a extrémnymi horúčavami, ktoré zasiahli celý región Stredozemného mora. Tie priamo spojil s globálnym otepľovaním, keď varoval, že klimatická kríza „nám priniesla túto bezprecedentnú vlnu horúčav“. Teploty v oblasti totiž minulý mesiac prekročili teplotu 45 °C.
Okrem toho už samotná existencia ministerstva pre klimatickú krízu a civilnú ochranu jasne vypovedá o tom, že zmena klímy a jej dôsledky sú v regióne veľkým problémom a miestne autority si to uvedomujú. Grécko vytvorilo tento ministerský post v roku 2021 po ničivých lesných požiaroch a do jeho pôsobnosti patria výlučne dôsledky klimatickej zmeny. „Dôsledky zmeny klímy nás predbehli a my musíme bezodkladne urýchliť zásadné zmeny. Prevencia a pripravenosť na katastrofy je najúčinnejšou zbraňou, ktorú máme,“ povedal Christos Stylianides, prvý grécky minister pre klimatickú krízu a civilnú ochranu.
Podobne ako Kikilias sa tohtoročným požiarom vyjadril aj grécky premiér Kyriakos Mitsotakis, ktorý pred parlamentom povedal: „V nasledujúcich týždňoch musíme byť v neustálej pohotovosti. Sme vo vojne, obnovíme to, čo sme stratili, odškodníme tých, ktorí boli zranení. Klimatická kríza je už tu, prejaví sa všade v Stredomorí väčšími katastrofami.“ Mitsotakis tiež uviedol, že Grécko musí urobiť viac pre zmiernenie vplyvu klimatických zmien.
Zistenia, že za požiare môže podpaľačstvo zároveň nie sú tak prekvapivé ani neobvyklé, ako sa dezinformační aktéri snažia presvedčiť. Lesné požiare často spôsobujú ľudia po celom svete, či už úmyselne alebo neúmyselne.
Inak tomu nie je ani v prípade Grécka. Ako pripomína fact-checkerský portál Logically Facts, pojem podpaľačstvo má v Grécku dve definície: náhodné a úmyselné. V prvom prípade môže nastať napríklad z odhodených cigaretových ohorkov, z vonkajších grilov alebo pri opekaní, pri spaľovaní poľného odpadu, pri činnostiach, pri ktorých sú používané poľnohospodárske stroje alebo elektrické náradie a pod.
V médiách sa však podpaľačstvo často spomína bez bližšej špecifikácie. Z údajov hasičského zboru o zatknutiach v Grécku za požiare v agrolesníctve pritom vyplýva, že v drvivej väčšine prípadov ide o neúmyselné či náhodné podpaľačstvo, ktoré vzniká z nedbalosti či neopatrnosti ľudí.
Podpaľačstvo v akejkoľvek podobe netreba zľahčovať, ale zavádzať voči nemu účinné opatrenia. Nejde však o nový alebo nezvyčajný fenomén. Tiež platí, že bez ohľadu na to, či je lesný požiar zapálený človekom alebo bleskom, zmena klímy vytvára podmienky na to, aby boli požiare oveľa ničivejšie. Údaje OSN jasne ukazujú, že doba horenia požiarov, plocha, ktorú ničia, a ich závažnosť sa zvyšujú.
Klimatické zmeny sú „tichým zabijakom“
Úlohu klimatických zmien pri zvyšovaní rizika lesných požiarov nemožno ignorovať. Svet je v priemere o 1,2 °C teplejší ako v predindustriálnom období a toto dodatočné teplo prináša častejšie vlny horúčav a sucha. Situácia sa navyše stále zhoršuje. Takéto počasie zvyšuje náchylnosť prostredia na požiare a ich čoraz častejší výskyt vystavuje už aj tak náchylné regióny väčšiemu riziku katastrofy.
Ak sa v dohľadnej dobe neznížia emisie skleníkových plynov, počet dní s extrémnym požiarnym počasím sa do roku 2100 zvýši. Program OSN pre životné prostredie (UNEP) predpovedá, že v dôsledku zmien globálnej klímy sa do roku 2030 zvýši počet extrémnych požiarov až o 14 % a do roku 2100 o 50 %.
Pri hľadaní príčin vzniku lesných požiarov je dôležité rozlišovať medzi faktormi, ktoré spôsobujú vznietenie požiaru, a tými, ktoré spôsobujú, že oblasť je taká suchá, že je pripravená okamžite sa rozhorieť. Samotná zmena klímy nespôsobuje požiar, na to je potrebná iskra. Táto iskra sa však omnoho jednoduchšie transformuje na rozsiahly požiar, ak je v okolí suchá biomasa vytvorená dlhotrvajúcimi suchami a vysokými teplotami. To už je dôsledkom klimatickej zmeny.
Podľa profesora Adama Pellegriniho, odborníka na lesné ekosystémy a klimatické zmeny z Univerzity v Cambridge, je jedným z najlepších dôkazov, že človekom spôsobené klimatické zmeny prispievajú k požiarom, štúdia z roku 2016. Vedci skúmali plochu, ktorá bola spálená za rok v západných lesoch v USA, ako aj stav počasia a sucha. Výskumníci využili model, ktorý simuloval klímu s a bez skleníkových plynov.
Zistili, že „existuje vysoká pravdepodobnosť, že bez zmeny klímy by sme nevideli požiare, ktoré vidíme teraz“, uviedol Pellegrini. Podľa výsledkov bolo v rokoch 1984 – 2015 na západe USA požiarom postihnutých dvojnásobne viac plôch, ako by tomu bolo, ak by k nim neprispievala zmena klímy spôsobená človekom.
Vedci zároveň pripomínajú, že extrémne horúčavy vedú k rôznym neblahým fenoménom, nielen k požiarom. Odborníkmi sú napríklad označované za „tichého zabijaka“, ktorý postihuje najmä chudobných, starších ľudí a osoby so zdravotnými problémami. Vo výskume uverejnenom v júli 2023 sa uvádza, že následkom horúčav mohlo minulé leto zomrieť v Európe až 61-tisíc ľudí.
Problém sa pritom netýka len Grécka. V posledných týždňoch vypukli následkom horúčav ničivé lesné požiare vo viacerých častiach Európy a severnej Afrriky vrátane Švajčiarska, Talianska, Turecka, Chorvátska, Španielska či Alžírska. Podľa Európskeho informačného systému o lesných požiaroch bolo tento rok spálených viac ako 500 km2 pôdy, čo je viac ako dvojnásobok ročného objemu v roku 2022.
Hlavný denník šíri dezinformácie a prokremeľskú propagandu
Portál Hlavný denník bol na základe hodnotenia nezávislej komisie v rámci projektu Konšpirátori.sk zaradený na zoznam stránok so sporným obsahom. Stránka podľa odborníkov šíri dezinformácie, prokremeľskú propagandu a zdravotnícke nezmysly.
Hlavný denník sa zároveň dostal aj na zoznam zdrojov analytickej spoločnosti Gerulata Technologies, ktoré na Slovensku šíria kremeľskú propagandu a predstavujú veľkú hrozbu pre spoločnosť v informačnom priestore.
Stránka má nejasné finančné pozadie s potenciálom získavať vysoké príjmy z reklám. Portál je zároveň prepojený na politickú stranu Národná koalícia, ktorej predstavitelia šíria často problematický obsah.
Národný bezpečnostný úrad zablokoval po ruskej invázii na Ukrajinu začiatkom roka 2022 Hlavný denník spolu s ďalšími tromi dezinformačnými stránkami pre šírenie ruskej propagandy. Po pár mesiacoch bol však portál znova spustený a v šírení dezinformácií a propagandy pokračuje aj naďalej.
