Cieľom sankčných opatrení zo strany Európskej únie je oslabenie schopnosti Ruska financovať vojnu. Západné sankcie majú už teraz dokázateľne negatívny vplyv na ruskú ekonomiku. Prvotné predpovede o rýchlom krachu ekonomiky sa nenaplnili, z dlhodobého hľadiska sú však sankcie pre Rusko problematické. Napriek tomu je vo verejnej debate prítomný naratív o tom, že sankcie na Rusko a jeho ekonomiku nemajú vplyv. Ruská ekonomika však aj kvôli západným sankciám zápasí s vysokou infláciou, nedostatkom tovarov či mladej pracovnej sily. Ruský ekonomický rast je ťahaný vojnovou výrobou, ktorá však ide na úkor životnej úrovne bežného obyvateľstva.
Európska Únia uvalila na Rusko už niekoľko balíkov sankčných opatrení. Tie majú väčšinou dlhodobý charakter a následky by sa mali dostaviť až v dlhšom časovom horizonte. Deklarovaným cieľom týchto opatrení je obmedziť schopnosť Ruska nahradiť zničené vojenské vybavenie a financovať vojenskú kampaň.
Najnovšie Únia prijala koncom júna 2024 poradí už 14. balík sankcií. Ten obsahuje nové dôležité energetické opatrenia pre skvapalnený zemný plyn (LNG).
Napriek sankciám sa však ruská ekonomika zatiaľ nezosypala, ako na začiatku niektorí analytici predpokladali.
Kvôli exportným reštrikciám zo strany EÚ a ďalších západných štátov však chýbala podľa mníchovského ekonomického inštitútu Ifo Ruskej federácii začiatkom roka 2024 v zhruba tretina produktov, na ktoré sa sankcie vzťahujú.
Západné sankcie bránia vo výrobe mnohých tovarov v Rusku, účinok sankcií je citeľný napríklad v sektore automobilov, v ktorom sa výroba na jar 2022 prepadla o takmer 90 % v porovnaní s úrovňou pred inváziou, odvtedy sa zotavila len čiastočne. Podobné poklesy výroby zaznamenali aj oblasť výroby elektroniky a strojov. V dôsledku mobilizácie značnej časti produktívneho obyvateľstva je v ruských fabrikách nedostatok pracovníkov.
Podľa Medzinárodného menového fondu (IMF) rastové možnosti Ruska zhoršuje odstrihnutie krajiny od medzinárodného finančného systému, sťažený prístup k technológiám a únik najkvalifikovanejších ľudí do zahraničia. Tieto faktory pravdepodobne zapríčinia, že v budúcnosti bude mať ekonomika v Rusku problémy.
Napriek tomu sa v slovenskom verejnom priestore často objavuje naratív, že sankcie poškodzujú západné štáty viac ako na Rusko, prípadne, že na Rusko nemajú žiaden účinok. Podobné výroky vyslovil napríklad líder eurokandidátky SMK József Berényi, minister zahraničných vecí Juraj Blanár ale aj predseda vlády Robert Fico, ktorý tak urobil pri príležitosti druhého výročia ruskej invázie na Ukrajinu.
Ekonomiku ťahá najmä vojnová výroba
V roku 2022 sa ruská ekonomika zmenšila o 2,1%. V roku 2023 už rástla o 3,6% a na rok 2024 je predpokladaný rast o 2,6%. Tento rast je však do veľkej miery umelý a ťahaný zbrojením a vojnovou produkciou. Oproti tomu v roku 2022 rástla ekonomika EÚ o 3,4%, v roku 2023 podľa odhadov o 0,4% a v roku 2024 je predpokladaný rast na úrovni 1,6 % HDP.
Napriek porovnateľným hodnotám rastu HDP je rozdiel najmä v kvalite oboch ekonomík. Pod rast ruského HDP sa podľa šéfky IMF podpísali najmä štátne zákazky pre vojnou poháňaný zbrojársky priemysel. To však maskuje problémy krajiny, ktoré sa prejavujú v zhoršovaní životnej úrovne obyvateľstva.
Ekonomický rast ťahajú v Rusku do značnej časti výdavky na obranu, ktoré sa podľa agentúry Bloomberg od roku 2021 viac než zdvojnásobili a v budúcnosti by mali tvoriť až 30% výdavkov federálneho rozpočtu, respektíve 6% HDP.
Mnohí ekonomickí pozorovatelia pochybujú o udržateľnosti rastového modelu, ktorý sa vo veľkej miere opiera o štátne investície do armády a zbrojárskeho priemyslu.
Podľa západných ekonómov nie je vývoj ruskej ekonomiky dlhodobo udržateľný a aj ruské nezávislé zdroje hovoria o poklese životnej úrovne bežných ľudí, ktorí trpia vysokou infláciou. Niektorí ekonómovia pôsobiaci v Rusku upozornili na nízku kvalitu hospodárskeho rastu.
Ruskí obyvatelia zápasia s vysokou infláciou
V dôsledku západných sankcií začal rubeľ oslabovať a v marci 2022 sa prepadol až na hranicu 144 rubľov za jedno euro. Neskôr v tom istom roku sa vrátil na predvojnovú úroveň, tento rast bol však spôsobený najmä jeho umelým posilňovaním. Pred inváziou na Ukrajinu pritom stálo jedno euro 85,38 ruských rubľov a pred anexiou Krymu sa kurz rubľa voči euru sa dlhodobo držal na úrovni okolo 40 rubľov za euro.
Po krátkej stabilizácii začal rubeľ opäť oslabovať a v auguste roka 2023 sa prepadol na 17-mesačné minimum, keď sa vymieňal pri kurze 110,44 RUB/EUR. Ku dňu 16. 7. 2024 bol výmenný kurz približne na hodnote 96,2 rubľov za 1 euro.
Ruská centrálna banka sa snaží udržiavať kurz rubľa na nižšej úrovni aj za cenu zvyšovania základnej úrokovej miery. Bezprostredne po začiatku invázie centrálna banka základný úrok viac ako zdvojnásobila a zvýšila ho až na 20%, aby zmiernila odliv kapitálu a podporila finančnú stabilitu. Následne centrálna banka základnú úrokovú sadzbu znížila, ale od leta 2023 bola nútená ju opätovne zvyšovať. V decembri 2023 stanovila výšku základnej úrokovej sadzby na hodnotu 16%, na ktorej je dodnes. Vyššia úroková sadzba pritom vo všeobecnosti spomaľuje ekonomický rast. Vysoké základné úrokové miery značne predražujú požičiavanie peňazí pre obyvateľov a firmy, keďže úvery a hypotéky majú vyššie úroky. Pre porovnanie Európska centrálna banka v júni 2024 znížila základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentného bodu na 4,25 %.
V Rusku v decembri 2023 podľa oficiálnych štatistík dosiahla inflácia 7,4 %, podľa moskovského výskumného inštitútu Romir to bolo až 23 %. V štátoch EÚ bola v tomto období miera inflácie na úrovni 2,9%.
Podľa aktuálnych údajov z júna 2024 bola inflácia v Rusku na úrovni 8,6 %, oproti tomu odhadovaná inflácia v štátoch EÚ dosiahla hodnotu 2,5 %.
Rusko čerpá z rezerv
Pred vojnou ešte ruská vláda hospodárila s prebytkom, dnes si pri krytí rastúceho deficitu vypomáha zdrojmi z fondu národného bohatstva. Rusko z tohto fondu vyčerpalolo kvôli vojne už 4 bilióny rubľov, čiže takmer polovicu likvidnej časti fondu.
V EÚ a ďalších krajinách G7 je zablokovaných 300 miliárd EUR rezerv ruskej centrálnej banky. V marci 2024 predložila Európska komisia návrh, aby sa 90 % výnosov z týchto aktív použilo na nákup zbraní pre Ukrajinu prostredníctvom takzvaného Európskeho mierového nástroja. Zvyšných 10 % by malo byť prevedených do rozpočtu EÚ a použitých na rekonštrukciu Ukrajiny. Na prijatí opatrenie sa následne zhodli ministri na Rade EÚ potvrdila, približné ročné výnosy sú zhruba 2,5 až 3 miliardy eur.
Vývoz fosílnych di Európy dokázali rusi nahradiť len čiastočne
Rusko je schopné financovať svoju útočnú vojnu aj vďaka príjmom z fosílnych palív. Kým pred ruskou inváziou na Ukrajinu presahovali tieto príjmy sumu miliardy eur denne, v decembri 2023 klesli na 640 miliónov eur denne. Konštatuje to vládny Inštitút pre stratégie a analýzy na základe dát think tanku Centre for Research on Energy and Clean Air.
Pred inváziou Ruska na Ukrajinu bola EÚ hlavným dovozcom ruských surovín a palív, keď na ňu pripadalo 63 % príjmov z ruského vývozu. Po invázii klesli platby od EÚ na úroveň 13 % príjmov z ruského vývozu.
Pred inváziou vyvážalo Rusko do EÚ približne polovicu exportov ropy, tretinu exportov uhlia a tri štvrtiny exportov zemného plynu . V súčasnosti väčšinu ruskej ropy kupuje Čína (45 %) a India (33 %), na EÚ pripadá len 7 %.
Nielenže dodávky do ázijských krajín plnohodnotne nevykompenzovali dodávky do Európy, cena za tieto dodávky je aj podstatne nižšia. Z dokumentu ruskej vlády, ktorý mala k dispozícii agentúra Reuters, vyplýva, že Rusko očakáva, že bude predávať plyn Číne takmer za polovičnú cenu v porovnaní s Európou. Cena ruského plynu pre Čínu bude v nasledujúcich rokoch, podľa dokumentu, neustále klesať a bude oveľa nižšia v porovnaní s cenou, za ktorú Moskva predáva plyn do Európy.
