V digitálnom mediálnom prostredí sa zvyšuje podiel obsahu vytvoreného generatívnou umelou inteligenciou. Masová prezentácia obsahu generovaného umelou inteligenciou, najmä v sociálnych médiách, vytvára dojem, že väčšina populácie si uvedomuje tieto relatívne nové možnosti. Náš najnovší prieskum však ukazuje, že len 43 % Slovákov a 38 % Čechov má aspoň občasné praktické skúsenosti s reálnym používaním nástrojov generatívnej umelej inteligencie, a to najmä mladší respondenti, ktorí ešte nedokončili stredoškolské vzdelanie.
Denne používa 11 % Slovákov a 7 % Čechov nástroje ako ChatGPT, Microsoft Copilot, Google Gemini, Canva AI, Midjourney a ďalšie. Raz alebo viackrát týždenne používa tieto nástroje 17 % Slovákov a 14 % Čechov.
Užívanie nástrojov generatívnej umelej inteligencie (AI) si osvojili predovšetkým príslušníci mladšej generácie. Medzi ľuďmi vo vekovom rozpätí od 16 do 24 rokov používa tieto nástroje na dennej báze približne necelá tretina z nich na Slovensku a štvrtina v Česku. Na týždennej báze ide na Slovensku o dvoch z piatich respondentov a v Česku o necelú polovicu v tejto vekovej kategórii. Týka sa to predovšetkým študentov. V oboch krajinách platí, že s rastúcim vekom opýtaných používanie generatívnej AI prudko klesá.
Hoci podiel používateľov generatívnych nástrojov umelej inteligencie v populácii je stále pomerne malý, z longitudinálneho prieskumu CEDMO Trends vyplýva, že v oboch sledovaných populáciách došlo k medziročnému nárastu. Zatiaľ čo v minulom roku 64 % Slovákov a 74 % Čechov deklarovalo, že vôbec nepoužívajú generatívne nástroje AI, v tomto roku podiel tejto skupiny poklesol, na Slovensku o 7 % a v Česku o 12 %.
Používanie generatívnych nástrojov umelej inteligencie
Graf 1: Prieskumná otázka „Ako často v súčasnosti používate generatívne nástroje AI, ako sú ChatGPT, Microsoft Copilot, Google Gemini, Canva AI, Midjourney atď.?“, Zdroj: CEDMO Trends CR (Median) a CEDMO Trends SR (Ipsos)
Dôvera v generatívne reakcie umelej inteligencie
„Väčšina používateľov deklaruje opatrný prístup ku generatívnym nástrojom AI. Tri pätiny (60 %) slovenských používateľov a približne polovica (53 %) českých používateľov tvrdia, že majú tendenciu dôverovať výstupom, ale zároveň si ich overujú z iných informačných zdrojov,“ vysvetľuje výsledky výskumu Ivan Ruta Cuker, sociológ a dátový analytik CEDMO Hub.
Úplne generatívnej AI dôveruje 6 % slovenských a 4 % českých používateľov – vygenerované výstupy ďalej neoverujú. Na druhej strane jej výstupom vôbec nedôverujú 3 % Slovákov a 6 % Čechov.
Graf 2: Otázka v prieskume: „Ako hodnotíte svoju dôveru v odpovede poskytované generatívnou umelou inteligenciou?“ Zdroj: CEDMO Trends CR (Median) a CEDMO Trends SR (Ipsos)
„Ženy (9 %) signifikantne častejšie v porovnaní s populáciou, ale aj s mužmi (4 %) úplne dôverujú odpovediam vygenerovaným umelou inteligenciou. Vyššiu mieru úplnej dôvery je možné pozorovať aj medzi vekovou skupinou 16 až 24 rokov (12 %) a u časti populácie, ktorá je spokojná s fungovaním demokracie na Slovenku (15 %),“ rozširuje pohľad na správanie slovenských používateľov Paula Ivanková, sociologička a výskumníčka agentúry IPSOS, ktorá na Slovensku realizuje zber dát pre prieskum CEDMO Trends, a pokračuje: “ Ľudia vo veku 35 až 44 rokov síce výstupom umelej inteligencie dôverujú, ale častejšie si ich overujú aj z iných zdrojov (68 %). Naopak, staršie ročníky vo veku 55 – 64 rokov (39 %) a ľudia s vysokoškolským vzdelaním (37%) častejšie deklarovali, že výstupom generovaným umelou inteligenciou skôr nedôverujú a používajú ich s rezervou. Aj z hľadiska politickej preferencie sa názory populácie líšia. Najvyššiu mieru nedôvery voči výstupom umelej inteligencie vyjadrili voliči a voličky strany SMER-SD, až 43 % z nich uviedlo, v porovnaní s necelou tretinou populácie, že odpovediam vygenerovaným umelou inteligenciou skôr nedôveruje a berie ich s rezervou.“
Etické aspekty nástrojov umelej inteligencie
Medzi slovenskými a českými respondentmi dominuje požiadavka na bezpečnosť používateľov. Veľká väčšina (76 % Slovákov a 85 % Čechov) tvrdí, že nástroje umelej inteligencie by mali rešpektovať súkromie používateľov. Veľká časť populácie na Slovensku aj v Česku tiež požaduje dôkladné testovanie týchto nových technológií (72 % Slovákov a 81 % Čechov), aby sa zabezpečilo, že budú fungovať podľa očakávaní. Podľa 75 % Slovákov a 80 % Čechov by mali byť používatelia informovaní o účele systému – ako funguje a aké obmedzenia možno očakávať.
Deepfake videá v Českej republike
Približne tretina českých občanov, konkrétne 32-36 %, sleduje na internete deepfake videá už dlhší čas. Nedávno sa na sociálnych sieťach objavili podvodné deepfake videá využívajúce tváre známych lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov. Napríklad portál Demagog.cz upozornil na video upravené umelou inteligenciou, ktoré využívalo tvár chirurga Pavla Pafka na propagáciu „zázračného“ lieku proti vysokému krvnému tlaku. Zmanipulované boli aj zábery, ktoré údajne ukazujú epidemiológa Romana Prymulu v relácii CNN Prima NEWS, ako varuje pred očkovaním proti kovidom-19 a hovorí o doteraz utajovaných nebezpečných následkoch očkovania.
V apríli 2025 sa overovatelia faktov z centier CEDMO, AFP aj Demagog.cz, zaoberali nepravdivou správou, ktorá kolovala na sociálnych sieťach, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kúpil podiel v juhoafrickej ťažobnej firme. Ako však ukázali analýzy overovania faktov, údajná správa juhoafrickej televízie je podvrh, ktorý nesie znaky použitia umelej inteligencie. Žiadna takáto reportáž sa v televízii v skutočnosti neobjavila a Zelenskyj žiadne akcie ťažobnej spoločnosti nekúpil. Subjekty overujúce fakty tiež upozornili, že video je s najväčšou pravdepodobnosťou súčasťou ruskej vplyvovej operácie.
V českom online priestore sa v poslednom čase šíri nový typ podvodných inzerátov, ktoré analyzovali fact-checkeri z Demagog.cz.Tieto príspevky sa zameriavajú najmä na ľudí, ktorí boli v minulosti na internete podvedení a prišli o peniaze. Inzeráty im sľubujú podporu alebo priamo vrátenie stratených peňazí. Podvodníci sa snažia pôsobiť dôveryhodne a často používajú tváre českých politikov, ktorí sa v inzerátoch objavujú na fotografiách aj v deepfake videách. Okrem toho podvodné stránky, na ktoré tieto reklamy odkazujú, používajú tváre známych osobností, logá známych bánk, veľkých spoločností, ministerstiev alebo dokonca polície.
Iné podvodné reklamy lákajú používateľov sociálnych sietí na možnosť stabilného pasívneho príjmu v desiatkach tisíc korún mesačne. Aj v tomto prípade podvodníci využívajú tváre a mená známych českých politikov, ktorí vo fiktívnych rozhovoroch lákajú na „nevyužité peniaze z daní“ a na podvodnú investičnú platformu, ktorá údajne investuje na svetových trhoch pomocou umelej inteligencie.
Deepfake videá na Slovensku
Akékoľvek deepfake videá na internete dlhodobo zaznamenáva približne štyri desatiny slovenských občanov, konkrétne 39–41 %. V apríli 2025 sa rozšírilo krátke video, na ktorom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas návštevy Fínska vystupuje z auta a člen bezpečnostnej služby ho musí podopierať. Demagog.sk však upozornil, že video bolo vygenerované umelou inteligenciou z fotografie - . Umelá inteligencia nesprávne zobrazuje detaily auta, uniformy a poznávacej značky. Navyše, skutočný priebeh Zelenského návštevy je zaznamenaný na fotografiách aj na videu.
Podobné video vytvorené umelou inteligenciou, v ktorom Zelenskyj vystupuje z auta s pomocou ochrankára, sa na Slovensku stalo virálnym v januári 2025, keď dosiahlo dva milióny pozretí. Obe videá šíria dlhodobo nepravdivý príbeh ruskej propagandy, že ukrajinský prezident užíva drogy.
V septembri 2024 sa na sociálnych sieťach objavila fotografia olympijského šampióna v boxe Imána Chalífu, ktorá údajne dokazovala, že športovec je v skutočnosti muž. Obrázok však bol vytvorený umelou inteligenciou, čo naznačovali také veci ako zdeformovaná ruka, koleno alebo nápis a tvár v pozadí. Okrem toho overovatelia faktov z portálu Demagog.sk vystopovali pôvod obrázku na sociálnej sieti X, kde uviedol, že bol vytvorený pomocou nástroja Midjourney.
V slovenskom online priestore sa opakovane objavujú podvodné inzeráty, ktoré lákajú používateľov na investovanie. Platená reklama s obrázkom vytvoreným umelou inteligenciou a šokujúcim titulkom odkazuje na stránku, ktorá veľmi hodnoverne kopíruje vzhľad slovenských médií. V rozhovore čitateľ nájde tip na investičnú platformu, ktorá sľubuje nereálne vysoké výnosy. Demagog.sk túto schému opísal ešte v máji 2024 a odvtedy sa každých pár dní objavilo niekoľko nových inzerátov a webových domén, na ktorých sa falošná stránka nachádza. Na jar 2025 sa kontrolóri faktov stále stretávali s týmito podvodmi.
Tematická správa je k dispozícii v týchto verziách:
- CEDMO Special Brief (údaje Česká republika, Slovensko) – v češtine
- CEDMO Special Brief (údaje Česká republika, Slovensko) – v slovenčine
- CEDMO Special Brief (údaje Česká republika, Slovensko) – v angličtine
CEDMO Trends ponúka výnimočný pohľad na vývoj správania obyvateľstva v oblasti konzumácie rôznych druhov mediálneho obsahu so zameraním na jednotlivé typy informačných porúch, ako sú dezinformácie alebo misinformácie. Tie nielen oslabujú dôveru verejnosti v inštitúcie nevyhnutné pre fungovanie pluralitnej demokracie, ale môžu tiež zosilňovať jednotlivé infodémie. V Českej republike ho realizuje výskumná agentúra Median pre Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (CEDMO) na reprezentatívnej vzorke 2 700 – 3 000 respondentov vo veku od 16 rokov. Na Slovensku ho realizuje výskumná agentúra IPSOS na reprezentatívnej vzorke 1 600 – 2 300 respondentov starších ako 16 rokov.
Výskum CEDMO TRENDS je v Českej republike financovaný z Národného plánu obnovy v rámci projektu 1.4 CEDMO 1 – Z220312000000 Podpora na zvýšenie dopadu, inovácií a udržateľnosti CEDMO v ČR. Zber dát na Slovensku je financovaný z Národného plánu obnovy — projektu s názvom MPO 60273/24/21300/21000 CEDMO 2.0 NPO.
CEDMO Special Brief: Generative AI and Deepfake in a Comparative Czech-Slovak Perspective vznikol v rámci projektu 101158609 spolufinancovaného Európskou úniou v rámci výzvy DIGITAL-2023-DEPLOY-04. Obsah tejto publikácie a tlačovej správy vyjadruje výlučne názory nezávislého konzorcia CEDMO, a preto Európska komisia nemôže niesť zodpovednosť za akékoľvek použitie informácií v nej obsiahnutých.
