Na sociálnych sieťach sa šírili príspevky naznačujúce, že ruský útok na centrum mesta Sumy 13. apríla 2025, pri ktorom zahynulo minimálne 31 civilistov vrátane dvoch detí, bol legitímny, pretože mal cieliť na ceremóniu odovzdávania vojenských vyznamenaní na Sumskej univerzite. Tieto príspevky však neberú do úvahy medzinárodné humanitárne právo, podľa ktorého sa civilný objekt môže stať legitímnym vojenským cieľom len za prísnych podmienok. Opomínajú aj princíp proporcionality, podľa ktorého musí útočiaca strana urobiť všetko pre minimalizáciu strát na životoch civilistov vrátane včasného varovania protistrany. Rusko na centrum mesta zaútočilo dvomi balistickými strelami, ktoré zničili najmenej dvadsať civilných objektov, čo poukazuje na možnú disproporčnosť útoku. Útok odsúdili aj predstavitelia Organizácie spojených národov a Rusko vyzvali k dodržiavaniu medzinárodného humanitárneho práva. Autori príspevkov naznačujú, že médiá zámerne zamlčali informácie o vojenskej ceremónii, avšak ukrajinské aj slovenské médiá o udalosti informovali.
Na Facebooku šíria zavádzajúce informácie o ruskom útoku na ukrajinské mesto Sumy z 13. apríla 2025 a nepravdivé tvrdenia, že útok nebol cielený na civilistov, ale na armádnu ceremóniu. Slobodný vysielač obvinil generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho zo šírenia propagandy, pretože neuviedol, že ruský útok bol mierený na vojenský cieľ: slávnostné stretnutie vojakov v meste Sumy. Podľa príspevku profilu Slovanský výbor išlo pri útoku o trestuhodnú mieru nezodpovednosti ukrajinských orgánov, ktoré zorganizovali vojenské zhromaždenie v centre mesta. Príspevok ďalej uvádza, že médiá úmyselne zamlčali informácie, ktoré by poukázali na skutočného vinníka civilných strát.
Viaceré príspevky sa odkazujú na poslankyňu ukrajinského parlamentu Marianu Bezuhlu (tu, tu a tu), ktorá informovala o tom, že v meste sa v čase útoku odohrávala ceremónia za účasti vojenského personálu a kritizovala tento postup ukrajinských úradov. Portál Infovojna taktiež informoval o zhromaždení vojakov v centre Sumy a doplnil, že „ruská armáda dostala vojenský cieľ ako na tácke a zaútočila.” Iný príspevok uvádza, že pri útoku zomrelo viac ako 60 ukrajinských militantov a cituje ruské ministerstvo obrany, podľa ktorého Ukrajina využíva obyvateľstvo ako ľudské štíty.
Pri ruskom útoku zomrelo minimálne 31 civilistov vrátane dvoch detí
Pri ruskom útoku na ukrajinské mesto Sumy v nedeľu 13. apríla 2025 podľa Ukrajiny zahynulo 35 ľudí, z čoho väčšinu tvorili civilisti. Zastúpenie Organizácie spojených národov (OSN) na Ukrajine potvrdilo, že pri útoku zomrelo minimálne 31 civilistov. Ďalších vyše 129 ľudí utrpelo zranenia. Medzi obeťami boli aj dve deti a ďalších 15 detí utrpelo zranenia. V rámci konfliktu na Ukrajine išlo o útok s najvyšším počtom obetí v tomto roku.
Ruská armáda odpálila na centrum mesta dve balistické riadené strely typu Iskander-M, ktoré vybuchli v okolí Sumskej univerzity a jej kongresovej haly. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského jedna strela zasiahla budovu univerzity a druhá vybuchla nad jednou z ulíc. Prvý výbuch nastal o 10:15 a druhá strela vybuchla o dve minúty potom, čo spôsobilo, že prítomní nemali čas ukryť sa pred druhým náletom. Civilistov okrem samotného výbuchu zabíjali aj úlomky, ktoré dopadli v okolí výbuchu. Strely v centre mesta podľa vyjadrenia ukrajinských úradov zničili najmenej dvadsať budov, desať áut a električiek, kaviarne, obchody a päť bytových domov.
Útok sa odohral na Kvetnú nedeľu, keď sa v uliciach nachádzal vyšší počet obyvateľov, keďže množstvo veriacich sa v tom čase presúvalo do chrámov. Mesto Sumy sa nachádza tridsať kilometrov od hraníc s regiónom Kursk a v posledných týždňoch sa stalo častým terčom ruských raketových útokov.
Ruský útok na Sumy odsúdili aj viacerí štátníci. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v spojitosti s útokom pripomenula, že Rusko je agresorom, keďže začatím vojny porušilo medzinárodné právo. Nemecký kancelár Friedrich Merz útok označil za vojnový zločin. Francúzsky prezident Emmanuel Macron útok takisto odsúdil a doplnil, že vojnu začalo Rusko v rozpore s medzinárodným právom.
Ukrajinské médiá nezamlčiavali informáciu o vojenskej ceremónii
Portál Kyiv Independent polhodinu po útoku vydal článok, v ktorom zverejnil vyjadrenia starostu Konotopu, druhého najväčšieho mesta v Sumskej oblasti, Artema Semenišina. Ten vo videu kritizoval vedúceho administratívnej správy Sumskej oblasti Volodymyra Arťucha za poskytnutie zámienky pre ruský útok na centrum mesta usporiadaním vyznamenávania vojakov. Seminišin zároveň uviedol, že pri ruskom útoku neboli zranení vojaci a primárnym cieľom boli podľa neho civilisti a predovšetkým deti. Podľa Seminišina bola ukrajinská armáda pre Rusko sekundárnym cieľom. Vedúci administratívnej správy Sumskej oblasti Arťuch potvrdil, že sa ceremónie zúčastnil, no odmietol, že by ju zorganizoval. Dva dni po útoku ukrajinská vláda Arťucha odvolala z jeho pozície a zároveň vymenovala nového vedúceho správy Sumskej oblasti Oleha Hryhorova.
O ceremónii informovali aj ďalšie veľké ukrajinské médiá, ako verejnoprávny portál Suspilne, internetový spravodajský portál Ukrajinská Pravda, či portál Babel. Slovenské médiá takisto informovali o ceremónii a nezhode medzi Semeničinom a Arťuchom (tu, tu a tu).
O ceremónii na sociálnej sieti X informovala aj poslankyňa ukrajinského parlamentu Mariana Bezuhla, ktorá sa v minulosti opakovane kriticky vyjadrovala na adresu bývalého vrchného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Valerija Zalužneho, ale aj jeho nástupcu Oleksandra Syrského. Pôvodne bola Bezuhla členkou strany Volodymyra Zelenského, no zo strany vystúpila, pretože podľa jej slov strana nebola dostatočne silná. Aj napriek tomu Zelenského naďalej podporuje a verejne obhajuje. V minulosti Bezuhla strávila niekoľko týždňov na fronte, aby podľa vlastných slov zistila, aké sú skutočné potreby ukrajinských vojakov. Spolu s ďalšími poslancami predložila v roku 2022 kontroverzný zákon, podľa ktorého by velitelia mohli popraviť vojakov porušujúcich rozkazy. Zákon neprešiel.
Civilné objekty sú chránené medzinárodným právom
Ruské ministerstvo obrany v súvislosti s útokom uviedlo, že ruská armáda v Sumy útočila na zhromaždenie vysokopostavených ukrajinských armádnych predstaviteľov v centre mesta. Ministerstvo ďalej obvinilo ukrajinskú stranu, že civilistov používa ako ľudské štíty. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na útok reagoval vyjadrením, že ruská armáda útočí výhradne na vojenské a takmer vojenské ciele. Kremeľ tvrdí, že pri útoku zomrelo 60 vojakov, avšak podľa ukrajinských zdrojov sa vojaci v čase útoku nachádzali v kryte.
Týždeň po útoku sa k udalosti vyjadril aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorý priznal, že Rusko opakovane útočilo na civilné ciele na Ukrajine. Putin potvrdil, že kongresové centrum Sumskej univerzity je podľa neho civilný objekt. Ďalej však uviedol, že Rusko na Sumy zaútočilo, pretože Ukrajina podľa neho využila civilný objekt na ceremóniu pre vojakov, ktorých Rusko považuje za zločincov.
Aktivity zúčastnených strán v ozbrojených konfliktoch upravuje medzinárodné humanitárne právo, ktoré je súčasťou medzinárodného práva. Jadro medzinárodného humanitárneho práva tvoria takzvané Ženevské dohovory a ich dodatkové protokoly, ktoré majú za úlohu zabezpečiť lepšiu ochranu civilistov, ranených, zajatcov a humanitárnych pracovníkov. Ukrajina aj Rusko sú zmluvnými stranami Ženevských dohovorov aj Prvého dodatkového protokolu.
Prvý dodatkový protokol k Ženevským dohovorom zakazuje útočiť na civilné objekty, akými sú napríklad školy alebo nemocnice (.pdf, s. 20). Podľa Medzinárodnej komisie Červeného kríža (ICRC) sa tieto objekty môžu stať legitímnym vojenským cieľom iba v prípade, že „predstavujú účinný príspevok k vojenským akciám a ktorých celkové alebo čiastočné zničenie, obsadzenie alebo neutralizácia poskytuje za daných okolností zjavnú vojenskú výhodu” (.pdf, s. 20). Predtým, než zúčastnená strana konfliktu na takýto objekt zaútočí, však podľa ICRC musí protistrane dať varovanie s časovým limitom a konať len v prípade, že protistrana toto varovanie odignoruje. Pokiaľ existuje akákoľvek pochybnosť, že daný objekt neprispieva k vojenským operáciám nepriateľa a jeho zničenie teda nepredstavuje výhodu, podľa ICRC nemá byť cieľom útoku.
Okrem toho, že útočiť je možné len na legitímny vojenský cieľ podľa vyššie uvedených kritérií, musí byť podľa medzinárodného humanitárneho práva pri útoku dodržaná aj proporcionalita. Takzvaný princíp proporcionality v medzinárodnom humanitárnom práve zakazuje vykonávať nerozlišujúce útoky, teda útoky, ktoré nerozlišujú civilné a vojenské ciele. Ďalej môžu byť za nerozlišujúce útoky považované aj také, pri ktorých sa dá očakávať veľká strata civilných životov prevyšujúca výhodu získanú pri útoku (.pdf, s. 20).
Aj napriek tomu, že pri niektorých útokoch sú neúmyselné straty na životoch civilistov nevyhnutné, medzinárodné humanitárne právo pozná aj princíp opatrnosti, ktorý hovorí, že pri útoku je potrebné urobiť všetko pre minimalizovanie negatívnych dopadov na civilné obyvateľstvo. Medzinárodné právo preto stanovuje hranice prípustného neúmyselného poškodenia tým, že určuje, ako sa musí vyvážiť vojenská nevyhnutnosť s humanitárnymi hľadiskami v takýchto situáciách. Podľa medzinárodného práva nesmú osoby plánujúce útok začať operáciu, pri ktorej sa dá predpokladať, že spôsobí „náhodné straty na životoch civilných osôb, zranenie civilných osôb, poškodenie objektov civilného rázu alebo kombináciu týchto prípadov, ktoré by prevyšovali predpokladanú konkrétnu a priamu vojenskú výhodu” (.pdf, s. 22).
K útoku sa vyjadrili aj viacerí predstavitelia medzinárodnej komunity, ktorí v jeho kontexte Rusko vyzvali na dodržiavanie medzinárodného práva. Napríklad generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres na sociálnej sieti X vyjadril ohľadom útoku znepokojenie, pripomenul, že útoky na civilistov sú zakázané medzinárodným právom, a vyzval Rusko na ich ukončenie. Podobne sa vyjadril aj zástupca Detského fondu OSN (UNICEF) pre Ukrajinu Munir Mammadzade, ktorý taktiež pripomenul, že medzinárodné právo zakazuje útoky na civilistov a civilné objekty. Zástupca organizácie UNICEF ďalej pripomenul, že pri útoku zomreli dve deti, ktoré majú byť vo vojne vždy chránené. Mammadzade tiež uviedol, že neexistuje žiadne ospravedlnenie pre zabitie či zranenie detí uprostred civilnej oblasti. Riaditeľ Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí na Ukrajine Matthias Schmale takisto odsúdil útok na Sumy. Samotný Úrad pripomenul, že medzinárodné humanitárne právo zakazuje útoky na civilistov.
Útočiaca strana musí použiť primeranú zbraň pre zabránenie strát na životoch civilistov
Okrem povinnosti rozlišovať civilné a vojenské ciele a zohľadniť princíp proporcionality a opatrnosti musí útočiaca strana podľa medzinárodného humanitárneho práva zvoliť aj adekvátny typ zbrane. Medzinárodné právo totiž zakazuje vykonávať nerozlišujúce „útoky, pri ktorých sa používajú bojové spôsoby alebo prostriedky, ktoré nemôžu byť zamerané na konkrétne vojenské objekty, alebo útoky, pri ktorých sa používajú bojové spôsoby alebo prostriedky, ktorých účinky sa nemôžu obmedziť,” čo znamená, že „zasahujú vojenské objekty aj civilné osoby alebo objekty civilného rázu bez rozdielu” (.pdf, s. 20).
V prvom rade tí, ktorí útok plánujú, musia urobiť „všetko možné, aby si overili, že cieľom útoku nie sú civilné osoby, ani objekty civilného rázu, ani predmety osobitnej ochrany, ale že sú to vojenské objekty” (.pdf, s. 22). Ďalej musia vykonať „všetky možné preventívne opatrenia pri voľbe prostriedkov a spôsobov útokov s cieľom zabrániť, a v každom prípade maximálne obmedziť náhodné straty na životoch civilných osôb, na počte zranených civilných osôb a poškodenie objektov civilného rázu” (.pdf, s. 22). Dodatkový protokol Ženevských dohôd „zakazuje sa používať zbrane, muníciu, materiál a spôsoby vedenia vojny, ktoré by svojou povahou spôsobovali nadmerné zranenia alebo zbytočné útrapy” (.pdf, s. 15).
Rusko pri útoku na Sumy 13. apríla 2025 použilo dve balistické strely typu Iskander-M. Medzinárodná komisia Červeného kríža opakovane vyzvala všetky krajiny, aby sa vyhli používaniu výbušných zbraní, ako napríklad veľkotonážnych bômb a striel, v mestách a zaľudnených oblastiach z dôvodu potenciálnych vysokých strát na životoch civilného obyvateľstva. Podľa dát Červeného kríža sú tieto zbrane nepresné a majú účinky s rozsiahlym dosahom, preto je pri ich použití vyššie riziko toho, že útok bude nerozlišujúci a disproporčný. Nerozlišujúce a disproporčné útoky sú pritom podľa medzinárodného práva zakázané.
Rusko v priebehu súčasnej vojny opakovane použilo balistické strely na útoky na civilné ciele. Začiatkom apríla 2025 Rusko balistickými strelami typu Iskander-M zaútočilo na sídlisko obývané civilistami v ukrajinskom meste Kryvyj Rih, ktoré sa nachádza 70 kilometrov od frontovej línie. Pri útoku zomrelo 18 civilistov. Strely dopadli na sídlisko blízko detského ihriska, preto bolo medzi obeťami aj deväť detí, pričom najmladšie z nich malo tri roky. Rusko na civilné objekty zaútočilo aj v noci 24. apríla 2025 v Kyjeve. Ruská armáda zaútočila na sídlisko dronmi a balistickými strelami. Išlo o najväčší útok na hlavné mesto od leta 2024, pri ktorom zomrelo 12 ľudí a viac než 80 bolo zranených. Medzi zranenými boli aj deti.
Rusi mohli použiť aj zakázanú muníciu
V súvislosti s rozsiahlymi škodami, ktoré ruský útok v centre Sumy napáchal, uviedla veľvyslankyňa Spojených štátov amerických na Ukrajine Bridget Brink, že reporty z miesta naznačujú použitie kazetovej munície zo strany Ruska.
Kazetová munícia je špecifický typ výbušniny, ktorá obsahuje množstvo menších výbušnín. Pri vystrelení strely s kazetovou muníciou sa nálož rozletí na malé bomby skôr než dopadne, preto zasiahne väčší okruh územia. Takýto typ munície je už zo svojej povahy nerozlišujúci a spôsobuje tak neprimerané straty na civilných životoch. Medzinárodná komunita sa preto snaží výrobu a použitie kazetovej munície obmedzovať a to napríklad Dohovorom o kazetovej munícii z roku 2008. Aj napriek tomu, že Rusko ani Ukrajina daný dohovor nepodpísali, stále sú viazané medzinárodným právom, ktoré nerozlišujúce útoky zakazuje.
Rusko od začiatku plnoformátovej vojenskej invázie na Ukrajinu kazetovú muníciu podľa OSN použilo viac ako 20-krát a to aj na civilné ciele. Ukrajinské úrady v súčasnosti preverujú podozrenia, že Rusko tento typ munície použilo aj pri útoku na Sumy.
Rusko porušilo medzinárodné právo už samotnou inváziou na Ukrajinu
Rusko vojenskou inváziou na Ukrajinu 24. februára 2022 porušilo základný dokument medzinárodného práva, Chartu OSN, ktorá zaväzuje štáty rešpektovať teritoriálnu integritu a politickú nezávislosť iných štátov (Čl. 2, ods. 4). Medzinárodný súdny dvor preto ešte v marci 2022 nariadil Rusku okamžite ukončiť všetky vojenské operácie na Ukrajine. Medzinárodný trestný súd v roku 2023 vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina pre podozrenie z vojnového zločinu neoprávnenej deportácie populácie. Rusko sa podľa súdu malo pod vedením Putina dopustiť tohto zločinu pri neoprávnených deportáciách ukrajinských detí z okupovaných území.
Záver
Pri ruskom útoku na ukrajinské mesto Sumy 13. apríla 2025 zahynulo minimálne 31 civilistov, vrátane dvoch detí. Niektoré príspevky na sociálnych sieťach naznačujú, že išlo o legitímny vojenský cieľ, pretože ruská armáda mala podľa nich cieliť na ceremóniu odovzdávania vojenských vyznamenaní na Sumskej univerzite. Podľa medzinárodného humanitárneho práva môže byť civilný objekt cieľom len za prísnych podmienok, útočiaca strana musí preukázať, že objekt významným spôsobom prispieva k vojenským operáciám protistrany a že jeho zničenie mu prinesie vo vojne výhodu. Medzinárodné humanitárne právo ďalej útočiacej strane ukladá povinnosť minimalizovať civilné obete a zvoliť vhodnú zbraň k dosiahnutiu vytýčeného cieľa. Obrovské straty na životoch civilistov a škody civilných objektov, ktoré ruský útok na Sumy spôsobil, poukazujú na možnú disproporčnosť daného útoku. Ukrajinské aj slovenské médiá o vojenskej ceremónii informovali, čo vyvracia tvrdenia príspevkov, podľa ktorých túto informáciu médiá zámerne zamlčali. Rusko na Sumy zaútočilo v kontexte vojenskej invázie na Ukrajinu, ktorá je podľa medzinárodného práva nelegitímna.
