Rôzne druhy informačných porúch, na čele s dezinformáciami, sa v 21. storočí stávajú hlavným rizikovým faktorom pre spoločnosť. Uvedený jav súvisí nielen s tendenciou časti európskeho obyvateľstva voliť extrémistických kandidátov, ale aj s poklesom dôvery vo verejné inštitúcie, médiá a voľby. Tento vývoj môže oslabiť schopnosť štátov a ich obyvateľov reagovať na krízové situácie, ako sú pandémie, hospodárske krízy alebo globálne zmeny klímy.
Sociálne platformy dnes zohrávajú významnú úlohu pri formovaní verejnej diskusie a donedávna neboli zodpovedné za obsah, ktorý sa na nich šíri – vrátane dezinformácií. V posledných rokoch však niektoré európske krajiny, ale aj samotná Európska komisia, venujú pozornosť podobným informačným hrozbám.
Táto štúdia skúma, ako jednotlivé krajiny Európskej únie pristupujú k problematike informačných manipulácií. Celkovo 27 prípadových štúdií zhromažďuje zistenia výskumníkov z jednotlivých regionálnych EDMO hubov, pričom v mene CEDMO svoje postrehy ponúkajú výskumníčky Jana Soukupová z Centra práva, technológie a digitalizácie Právnickej fakulty Univerzity Karlovej a Beáta Gavurová z 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej. Ako teda stredoeurópsky región pristupuje k dezinformáciám?
Slovensko
Na Slovensku sú informačné manipulácie vo verejnom priestore prítomné vo vysokej miere. Primárnym zdrojom dezinformácií bývajú samotní politickí predstavitelia krajiny a slovenská verejnosť má vyšší sklon dôverovať konšpiračným teóriám, dezinformáciám a misinformáciám. Slovensko je príkladom krajiny, kde sa úsilie štátu v tomto kontexte zmenilo po nástupe nového vedenia.
V krajine existujú zákonné nástroje na elimináciu šírenia najvážnejších informačných manipulácií – napríklad zákon o mediálnych službách (č. 264/2022). V praxi tento zákon zabezpečuje vypracovanie analytických správ Radou pre mediálne služby. Okrem toho sa na Slovensku trestný zákon proti dezinformáciám nepoužíva.
Česká republika
Významná časť dezinformačných naratívov šírených v Českej republike je založená na rétorike Ruskej federácie, najmä v otázke ruskej agresie voči Ukrajine. Na ich posilňovaní sa v mnohých prípadoch podieľajú politické osobnosti, ako napríklad bývalý prezident Miloš Zeman.
Napriek tomu je česká spoločnosť relatívne odolná. Prispieva k tomu aj existencia aktivít a organizácií zameraných na overovanie faktov, ako je napríklad projekt Českého rozhlasu Ověřovna, výstupy Demagog.cz a spravodajskej agentúry AFP.
Podľa českých zákonov sú vládne opatrenia proti informačným manipuláciám obmedzené. Český normatívny systém nepracuje so žiadnou definíciou dezinformácie a trestný poriadok sa týmto pojmom zaoberá len nepriamo – napríklad v súvislosti so šírením poplašných správ. V roku 2023 Ministerstvo vnútra ČR pripravilo návrh zákona, ktorý by obmedzoval obsah, ktorý by mohol predstavovať hrozbu pre národnú bezpečnosť. Návrh bol však po silnej kritike verejnosti zamietnutý.
Poľsko
Poľsko sa vyznačuje vysokou mierou politickej polarizácie, čo prispieva k šíreniu rôznych druhov informačných manipulácií. Uvedený trend posilňuje nedôvera v spravodajské médiá, napríklad keď v minulosti bývalá vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) využila verejnoprávne médiá na útoky proti opozícii.
V krajine žije aj početná ukrajinská menšina v dôsledku Ruskom vedenej vojny proti Ukrajine, ktorá je terčom značného množstva dezinformačných naratívov. V Správe EEAS o zahraničných informačných manipuláciách sa tak Poľsko umiestnilo na prvom mieste z hľadiska počtu takýchto zahraničných operácií.
Poľsku chýba všeobecná regulácia dezinformácií. V súčasnosti neexistujú ani predpisy, ani usmernenia pre inštitúcie, ako reagovať na takéto situácie. Hoci niektoré zákony by sa teoreticky mohli použiť na boj proti dezinformáciám, žiadny z nich sa nimi konkrétne nezaoberá.
Ak vás toto krátke zhrnutie zaujalo a chcete sa dozvedieť, ako postupujú iné európske krajiny, prečítajte si celú štúdiu v angličtine.
*Článok získal finančnú podporu Európskej únie na základe vypsané výzvy DIGITAL-2023-DEPLOY-04, projekt 101158609.
