Minister poľnohospodárstva Richard Takáč v januári tvrdil, že Slovensko je v rámci výroby elektrickej energie sebestačné. Pravdou je, že Slovensko v súčasnosti vyrobí viac elektriny, než dokáže domácou spotrebou využiť, čo z nás robí čistého vývozcu elektrickej energie. Viac ako 60 % našej produkcie však pochádza z jadrových elektrární, do ktorých musíme jadrové palivo dovážať zo zahraničia, preto je problematické hovoriť o energetickej sebestačnosti. Takáč hovoril aj o tom, že atómová energia je ekologická a lacná. Z hľadiska emisií skleníkových plynov patrí jadrová energia medzi nízkoemisné a klimaticky priaznivé zdroje, jej environmentálne dopady však spočívajú v dlhodobej a technicky náročnej správe rádioaktívneho odpadu. Sporné je aj tvrdenie o nákladovej efektívnosti jadra – najmä pri výstavbe nových jadrových elektrární, ktoré patria medzi finančne najnáročnejšie formy výroby elektriny v porovnaní s veternými či solárnymi elektrárňami, ale aj s niektorými fosílnymi zdrojmi.
Fact Check
V polovici januára 2026 sa na sociálnych médiách šírilo video, na ktorom sa uniformovaný obézny muž počas televízneho rozhovoru sťažuje, že Rusi kradnú potraviny. Tento muž, ktorý tvrdí, že je vedúcim oddelenia potravinových zásob v ukrajinskom regióne Ľvov, však neexistuje. Vizuálne nezrovnalosti aj analýza zvuku naznačujú, že virálne video bolo vytvorené pomocou umelej inteligencie a nezobrazuje skutočného vojenského príslušníka. Regionálna vojenská správa v Ľvove navyše nemá jednotku, ktorá sa vo videu spomína.
Vládna koalícia dlhodobo odsúva návrhy na odvolávanie ministrov. Dohromady otvorila za toto volebné obdobie iba päť odvolávacích schôdzí a od decembra 2024 nebol prerokovaný žiaden takýto návrh . Politológovia sa zhodujú, že posúvanie návrhov je obštrukcia a porušenie parlamentných zvyklostí. Tvrdenie, že schôde neotvárajú vôbec je však zavádzajúce.
Nie je známe ani jedno rozhodnutie súdov, Ústavného súdu alebo Najvyššieho súdu o tom, že by čurillovci konali nezákonne. Skupina policajtov okolo Jána Čurillu je síce obvinená v dvoch prípadoch, ani v jednom však zatiaľ nepadol rozsudok. Čurillovci už v minulosti v niekoľkých prípadoch neuspeli na Najvyššom súde a Ústavnom súde, išlo však najmä o procesné veci a ani jedna z inštitúcií nekonštatovala porušenie zákona zo strany policajtov. Tí majú navyše legitímny status chráneného oznamovateľa, ktorý im udelila špeciálna prokuratúra, kvôli kauze, kde figurujú ako aktéri sporu.
Na internete sa šíri video Venezuelčanov, ktorí strhávajú veľký plagát s podobizňou Nicolása Madura. Je sprevádzané tvrdením, že zachytáva oslavy po zvrhnutí venezuelského vodcu americkými špeciálnymi silami z 3. januára 2026. Tento klip však nemá nič spoločné s americkou vojenskou operáciou, ale pochádza z protestov v roku 2024 po sporných voľbách v tejto juhoamerickej krajine.
Koncom novembra 2025 prišla vláda nečakane s návrhom na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradením za nový úrad. Zmenu koalícia presadila v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní po obmedzení rozpravy. Minister práce Erik Tomáš začiatkom decembra tento proces obhajoval dĺžkou skráteného legislatívneho konania, ktoré trvalo dva týždne. Riadne legislatívne konanie sa od toho skráteného však líši nielen dĺžkou schvaľovania, ale aj tým, že sa k zákonu majú možnosť vyjadriť ministerstvá, samosprávy, odborná verejnosť či občianska spoločnosť v pripomienkovom konaní, čo sa v tomto prípade nestalo.
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti ukladá vláde povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery, ak výška štátneho dlhu prekročí určitú hranicu výšky HDP. Výnimkou sú prvé dva roky od vyslovenia dôvery a schválenia programového vyhlásenia. Hoci výška štátneho dlhu presiahla stanovenú hranicu už podstatne dávnejšie, povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery vznikla vláde až od 22. novembra.
Po voľbách v roku 2023 postavil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok viacerých policajtov so statusom chránených oznamovateľov mimo službu. Policajti namietali postup ministra ako nezákonný a obrátili sa preto na súd. Prvostupňové súdy im v štyroch prípadoch vyhoveli a vydali neodkladné opatrenie, v ostatných prípadoch ich návrhy zamietli. Krajský súd však napokon vo všetkých deviatich odvolaniach rozhodol v prospech ministerstva. Tieto konania sa však týkali výlučne neodkladných opatrení – nie zákonnosti samotného vyradenia policajtov zo služby. O nej rozhoduje Správny súd, ktorý v novembri 2025 konštatoval, že ministerstvo postupovalo nezákonne a policajt Pavol Ďurka sa môže vrátiť do práce.
Pri písaní na oblohu používajú lietadlá na vytvorenie textu alebo obrázkov špeciálny olej. Na jeseň 2025 sa na sociálnych médiách v rôznych jazykoch, vrátane slovenčiny, objavilo video kresby smajlíka spolu s tvrdením, že ide o dôkaz existencie „chemtrails“. Ide o starú konšpiračnú teóriu, podľa ktorej sú stopy za lietadlami vytvárané zlovoľnými aktérmi s pomocou škodlivých chemikálií. Podľa odborníkov a štátnych autorít však neexistujú žiadne dôkazy o existencii takzvaných chemtrails, pričom lietadlá na tvorbu motívov na oblohe používajú biologicky rozložiteľný olej.
Robert Fico začiatkom novembra vyhlásil, že nikto z jeho strany nechce rušiť Špecializovaný trestný súd. Podpredseda Smeru-SD Ľuboš Blaha však ešte septembri 2025 vyhlásil, že Špecializovaný trestný súd by mal byť zrušený. V tvrdení sa stotožňoval s postojom ministra obrany Kaliňáka, ktorý spochybnil „produktívnosť“ súdu a „či vôbec tu má byť“. Obdobne sa Robert Fico vyjadroval aj o Úrade špeciálnej prokuratúry, ktorú neskôr vládna koalícia zrušila.