Na internete sa šíri video Venezuelčanov, ktorí strhávajú veľký plagát s podobizňou Nicolása Madura. Je sprevádzané tvrdením, že zachytáva oslavy po zvrhnutí venezuelského vodcu americkými špeciálnymi silami z 3. januára 2026. Tento klip však nemá nič spoločné s americkou vojenskou operáciou, ale pochádza z protestov v roku 2024 po sporných voľbách v tejto juhoamerickej krajine.
Politika
Koncom novembra 2025 prišla vláda nečakane s návrhom na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradením za nový úrad. Zmenu koalícia presadila v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní po obmedzení rozpravy. Minister práce Erik Tomáš začiatkom decembra tento proces obhajoval dĺžkou skráteného legislatívneho konania, ktoré trvalo dva týždne. Riadne legislatívne konanie sa od toho skráteného však líši nielen dĺžkou schvaľovania, ale aj tým, že sa k zákonu majú možnosť vyjadriť ministerstvá, samosprávy, odborná verejnosť či občianska spoločnosť v pripomienkovom konaní, čo sa v tomto prípade nestalo.
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti ukladá vláde povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery, ak výška štátneho dlhu prekročí určitú hranicu výšky HDP. Výnimkou sú prvé dva roky od vyslovenia dôvery a schválenia programového vyhlásenia. Hoci výška štátneho dlhu presiahla stanovenú hranicu už podstatne dávnejšie, povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery vznikla vláde až od 22. novembra.
Po voľbách v roku 2023 postavil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok viacerých policajtov so statusom chránených oznamovateľov mimo službu. Policajti namietali postup ministra ako nezákonný a obrátili sa preto na súd. Prvostupňové súdy im v štyroch prípadoch vyhoveli a vydali neodkladné opatrenie, v ostatných prípadoch ich návrhy zamietli. Krajský súd však napokon vo všetkých deviatich odvolaniach rozhodol v prospech ministerstva. Tieto konania sa však týkali výlučne neodkladných opatrení – nie zákonnosti samotného vyradenia policajtov zo služby. O nej rozhoduje Správny súd, ktorý v novembri 2025 konštatoval, že ministerstvo postupovalo nezákonne a policajt Pavol Ďurka sa môže vrátiť do práce.
Robert Fico začiatkom novembra vyhlásil, že nikto z jeho strany nechce rušiť Špecializovaný trestný súd. Podpredseda Smeru-SD Ľuboš Blaha však ešte septembri 2025 vyhlásil, že Špecializovaný trestný súd by mal byť zrušený. V tvrdení sa stotožňoval s postojom ministra obrany Kaliňáka, ktorý spochybnil „produktívnosť“ súdu a „či vôbec tu má byť“. Obdobne sa Robert Fico vyjadroval aj o Úrade špeciálnej prokuratúry, ktorú neskôr vládna koalícia zrušila.
Juraj Blanár v diskusii s Jurajom Krúpom zavádzajúco tvrdil, že tesne po plnoformátovej ruskej invázii na Ukrajinu boli územné zisky Ruska nižšie, než dnes. Krúpa ho opravil a uviedol, že na začiatku vojny okupovalo Rusko 33 percent územia Ukrajiny, zatiaľ čo dnes kontroluje 20 percent. Ani táto informácia však nie je presná. V marci 2022, keď sa viedli rokovania o mieri medzi Ruskom a Ukrajinou, Rusko kontrolovalo podľa rôznych odborných výpočtov maximálne 25 až 27 percent ukrajinského územia. V súčasnosti okupuje približne 19 percent územia.
Úrad špeciálnej prokuratúry je aj viac než rok od svojho zrušenia stále predmetom politických diskusií. Tie sa spájajú najmä s osobou bývalého špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, ktorý do funkcie nastúpil ako bývalý politik. Okrem jeho politickej minulosti bol kritizovaný aj spôsob, akým získal bezpečnostnú previerku potrebnú na kandidatúru do tejto pozície. Pomohol mu ju získať vtedajší minister práce a zároveň jeho dlhoročný spolupracovník Milan Krajniak. Lipšic nakoniec splnil všetky potrebné podmienky a stal sa špeciálnym prokurátorom v súlade so zákonom. To, že Národný bezpečnostný úrad neporušil udelovaní previerky pri zákon, jednohlasne potvrdil aj kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti NBÚ.
Politici súčasnej vládnej koalície opakovane pripisujú zodpovednosť za úmrtia vo väzbe v období 2020 až 2023 vtedajšej ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej. Často spomínanými sú v tejto súvislosti najmä úmrtia obvinených Ľubomíra Krivočenka a Milana Lučanského. Krivočenko, ktorý bol väzobne stíhaný v kauze Dobytkár pre legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, vo väzbe ochorel na covid-19. Po zhoršení jeho zdravotného stavu bol prevezený do nemocnice v Trenčíne, kde po šiestich dňoch chorobe podľahol. Všetky trestné oznámenia aj podnety v tejto veci boli zamietnuté s odôvodnením, že poskytovaná zdravotná starostlivosť bola správna a nebola zanedbaná. V prípade samovraždy Milana Lučanského prokuratúra vylúčila cudzie zavinenie a konštatovalala, že dozorcovia nepochybili.
Na začiatku novembra 2025 bola zrušená plánovaná návšteva premiéra Roberta Fica na popradskej škole po tom, ako sa pred budovou objavili kriedou napísané slogany namierené proti slovenskému premiérovi. Tento incident bol široko medializovaný a viedol k tomu, že sa po celom Slovensku začali na chodníkoch objavovať ďalšie kriedou napísané protivládne nápisy. V tejto súvislosti používatelia sociálnych médií podporujúci vládu zdieľali na internete fotografiu, ktorá mala údajne zobrazovať nápis na chodníku namierený proti matke opozičného lídra Michala Šimečku, ktorú Fico obviňuje z podvodu. Technická a vizuálna analýza agentúry AFP však ukazuje, že táto konkrétna fotografia je dielom umelej inteligencie.
Pri debatách o verejnom dlhu sa politické strany často navzájom obviňujú zo zodpovednosti za jeho výšku. Súčasná vládna koalícia viní zo stavu verejných financií najmä Matovičovu a Hegerovu vládu. Predstavitelia opozície zas tvrdia, že za verejné financie zodpovedá najmä Robert Fico, keďže bol pri moci najdlhšie. Aj v tomto prípade však ide o zavádzajúcu skratku. Prvá vláda Roberta Fica zdedila po svojich predchodcoch dlh verejnej správy na úrovni 31,5 % HDP. Fico ho následne v roku 2010 Ivete Radičovej odovzdával vo výške 40,65 % a preberal od nej v roku 2012 vo výške 51,6 %. Následne v roku 2019, keď končila Pellegriniho vláda, dosahoval dlh výšku 48,01 % HDP. Ak sa splnia predpoklady Rady pre rozpočtovú zodpovednosť za prvé dva roky súčasnej Ficovej vlády stúpne dlh o približne 6,2 % HDP.