5. novembra 2024 privítala Karlova univerzita viac ako 100 odborníkov a odborníčok z oblasti médií, digitálnych technológií a regulácie na medzinárodnej výročnej konferencii CEDMO. Podujatie dokazuje odhodlanie univerzity podporovať dialóg o kritických otázkach, ktoré formujú naše digitálne prostredie.
Slávnostné otvorenie, ktoré viedla Jana Magdoňová z Českého rozhlasu, udalo formálny a zároveň pútavý tón celého dňa. Pri predstavovaní hlavných rečníkov konferencie miestnosť zaplavil pocit očakávania.
Prvý hlavný rečník, Václav Moravec, hlavný koordinátor Stredoeurópskeho observatória digitálnych médií, srdečne privítal všetkých účastníkov a účastníčky. Upozornil na symbolický význam miesta konania, Vlasteneckej sieni, historickej univerzitnej knižnice, a jej spojenie s tohtoročnou témou inšpirovanou knihou Raya Bradburyho “Fahrenheit 451”.
Moderátorka následne privítala na pódiu Věru Jourovú, podpredsedníčku Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť. Věra Jourová vo svojom prejave vyzdvihla význam tzv. supervolebného roka, pričom ako prípadovú štúdiu zahraničného zasahovania použila moldavské prezidentské voľby. Podrobne opísala mnohostrannú povahu kampane, ktorá zahŕňala dezinformácie riadené umelou inteligenciou (AI), kybernetické útoky a priamu manipuláciu s voličmi a voličkami. Jourová tiež vyzdvihla legislatívne úsilie Európskej komisie, ako sú Akt o digitálnych službách (DSA), Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií (Code of Practice Against Disinformation), Akt o umelej inteligencii, Európsky akt o slobode médií, a ocenila proaktívne opatrenia prijaté technologickými spoločnosťami na boj proti škodlivému obsahu vytvoreného umelou inteligenciou. Podpredsedníčka na záver zdôraznila kľúčovú úlohu CEDMO a EDMO pri poskytovaní spoľahlivých údajov o dezinformačných trendoch, ktoré označila za neoceniteľné pre prijímanie informovaných politických rozhodnutí.
Po nej vystúpil na pódium Paolo Cesarini, programový riaditeľ siete EDMO. Táto sieť pozostáva zo 14 centier v celej Európe vrátane CEDMO, ktoré pokrýva región strednej Európy. Hovoril o významných úspechoch siete EDMO. Vyzdvihol denné bulletiny, ktoré sledovali dezinformačné naratívy v celej Európe pred voľbami do Európskeho parlamentu, a upozornil na ich predpovednú silu. Paolo Cesarini načrtol tri budúce úlohy pre EDMO: integrácia fact-checkingu, výskumu a mediálnej gramotnosti; prechod od monitorovania k poradenským úlohám a zavedenie štrukturálnych indexov na meranie skutočného vplyvu dezinformačných kampaní.
Silvio Waisbord, profesor na Univerzite Georgea Washingtona, sa síce nemohol zúčastniť konferencie osobne, ale prispel vopred nahratým videoposolstvom. Vo svojom príhovore sa Waisbord venoval zložitým problémom „post-pravdivej éry“ a zdôraznil, že je robustná mediálna gramotnosť a fact-checking sú mimoriadne dôležité. Vysvetlil, že „post-pravdu“ charakterizuje spoločenský rozkol, pokiaľ ide o to, čo predstavuje legitímne poznatky a pravdu, pričom tento rozkol sa prehĺbil v digitálnom veku, keď fakty a dôkazy často zatieňujú osobné presvedčenia, rozprávania a emócie. Waisbord zdôraznil výzvy, ktoré to predstavuje pre demokraciu a vedecký konsenzus, a poznamenal, že bez spoločného chápania reality je ťažké riešiť globálne problémy, ako je zmena klímy a verejné zdravie. Zdôraznil, že v tomto prostredí nedôvery sa darí dezinformáciám, ktoré využívajú existujúcu nedôveru voči inštitúciám a odborníkom/odborníčkam. Pri riešení otázky, či je možné prekonať rozdelenie „post-pravdivej éry“, Waisbord uznal, že je ťažké dosiahnuť konsenzus, ale vyzval na preskúmanie účinných taktík, ako je overovanie faktov a mediálna gramotnosť. Zdôraznil, že je dôležité pokračovať v hľadaní spoločného základu a stratégií na boj proti dezinformáciám a budovanie spoločného chápania reality.
Keďže sa naša konferencia konala v čase prezidentských volieb v USA, ďalší hlavný rečník, Michal Kormaňák, vedúci oddelenia pre verejné záležitosti v IPSOS, prezentoval údaje, podľa ktorých sa 64 % republikánskych voličov/voličiek obáva falšovania volieb, čo ovplyvňujú napríklad tvrdenia, ktoré často vyslovuje zvolený prezident USA Donald Trump. Rok 2024 tiež označil za pravdepodobne najväčší politický experiment v dejinách ľudstva, v rámci ktorého pôjdu k voľbám približne štyri miliardy ľudí vo viac ako 70 krajinách. V súvislosti s tým Michal Kormaňák upozornil na globálne šírenie populizmu, pričom sa odvolal na štúdiu realizovanú v 28 krajinách. Podľa tejto štúdie sa dve tretiny ľudí domnievajú, že hlavná priepasť v spoločnosti je medzi bežnými občanmi/občiankami a politickou a ekonomickou elitou, a cítia, že ich krajina potrebuje silného lídra, ktorý ju získa späť od bohatých a mocných, čo podporuje nárast populizmu. Okrem toho predstavil údaje z výskumu realizovaného v spolupráci s CEDMO, ktorý sa týkal Českej republiky, Slovenska a Poľska, o dosahu a dôveryhodnosti konkrétnych dezinformačných naratívov, ktoré v poslednom čase kolujú v krajinách strednej Európy. V závere zdôraznil potrebu opatrnosti v čase rastúcich populistických hnutí a dôležitosť väčšieho zamerania sa na riešenie a zmierňovanie dezinformácií.
Péter Krekó, vedúci Maďarského observatória digitálnych médií (HDMO), predstavil výsledky výskumu, ktorý sa uskutočnil v spolupráci s CEDMO a Bulharsko-rumunským observatóriom digitálnych médií (BROD). Pripomenul, že pôvodná myšlienka tejto spoločnej štúdie vznikla presne pred rokom na výročnej konferencii CEDMO. Porovnávací prieskum zahŕňal reprezentatívne údaje z Bulharska, Česka, Maďarska a Slovenska o konšpiračných presvedčeniach, šírení dezinformácií a faktografickom relativizme a uskutočnil sa tesne pred voľbami do Európskeho parlamentu na jar 2024. Hlavnou otázkou, na ktorú mal prieskum odpovedať, bolo, nakoľko je obyvateľstvo stredoeurópskych krajín vnímavé voči dezinformáciám. Péter Krekó poskytol aj pohľad na zistenia EDMO, ktorá pravidelne zostavuje zoznam dezinformačných naratívov šíriacich sa vo všetkých európskych krajinách. Upozornil na nový trend: hoci dezinformácie majú stále regionálne rozdiely, stávajú sa čoraz viac celoeurópskymi a šíria podobné naratívy na celom kontinente. Ako maďarský občan s poľutovaním konštatoval, že Maďarsko je v porovnaní s ostatnými tromi krajinami najviac náchylné na konšpiračnú mentalitu a teórie. Bulharsko predstavuje “strednú cestu”, ale je pomerne blízko Maďarsku, zatiaľ čo Česko a Slovensko sú imúnnejšie.
Zdôraznil tiež, že Maďarsko sa stalo veľmi vnímavým voči ruským dezinformačným naratívom, napriek negatívnej histórii so Sovietskym zväzom, a kultúrnej, jazykovej alebo náboženskej odlišnosti. Podľa Pétera Krekóa je táto vnímavosť spôsobená politikou priateľskou voči Rusku v kombinácii s vysoko centralizovaným mediálnym prostredím, ktoré šíri dezinformácie.
Obrázok: Hlavná rečníčka Milena KrálíčkováPredpoludňajšiu časť konferencie ukončila rektorka Karlovej univerzity Milena Králíčková. Pani rektorka zdôraznila, že dezinformácie a boj za demokraciu sú reálne a naliehavé problémy. Vyjadrila hrdosť a česť, že projekt Stredoeurópske observatórium digitálnych médií sídli práve na Karlovej univerzite, a potešenie, že konferencia sa už po tretíkrát koná vo Vlasteneckej sieni Karlovej univerzity. Vyzdvihla tiež nevyhnutnosť spolupráce odborníkov/odborníčok z rôznych fakúlt, medzi ktorými sú nielen akademickí pracovníci/pracovníčky, ale aj študenti/študentky a neakademickí pracovníci/pracovníčky, ktorí spoločne prinášajú dôkazy a vedu na riešenie skutočných problémov, ktorým Európa v súčasnosti čelí. Pani rektorka osobitne poďakovala Václavovi Moravcovi, vedúcemu hubu, za to, že je srdcom a dušou CEDMO, a celému jeho tímu za organizáciu podujatia. Vyjadrila nádej na ďalšiu podporu a budúci úspech projektu na Karlovej univerzite.
Zhrnutie popoludňajších panelov: Pozoruhodné diskusie o digitálnej transformácii a regulácii
Na konferencii sa počas pozoruhodného popoludnia stretli významní/é odborníci/odborníčky z rôznych krajín, aby sa zaoberali naliehavými otázkami našej digitálnej éry. Podujatie sa nieslo v znamení troch pútavých panelov, z ktorých každý vrhol svetlo na rôzne aspekty digitálnej transformácie, regulácie a mediálnej gramotnosti.
Panel 1: Generatívna AI v ére digitálnej transformácie
Prvý panel vytvoril priestor pre hĺbkový prieskum generatívnej umelej inteligencie (AI) a jej hlbokého vplyvu na digitálnu transformáciu. V diskusii, ktorú moderoval Jakub Šimko z KInIT, odzneli postrehy Petra Jančárika (Seznam.cz), Lukáša Kutila (CEDMO, Univerzita Karlova), Ivana Srbu (KInIT) a Milana Zubíčka (Google).
Rečníci skúmali, ako generatívna umelá inteligencia mení podobu tvorby a šírenia informácií, a zdôraznili inovatívne príležitosti, ako aj významné výzvy, ktoré prináša. Kľúčovým bodom programu bolo šírenie dezinformácií a ich dôsledky pre verejný diskurz. Panelisti zdôraznili význam zodpovedného vývoja a zavádzania umelej inteligencie a diskutovali o regulačných opatreniach, ako je akt Európskej únie o umelej inteligencii a Akt o digitálnych službách. Zasadnutie poskytlo cenné poznatky o využívaní potenciálu AI a zároveň o ochrane integrity informácií v digitálnom veku.
Panel 2: Implementácia Aktu o digitálnych službách: Myšlienky a budúce kroky
Druhý panel, ktorý moderovala Jana Soukupová z CEDMO a Karlovej univerzity, sa zaoberal zložitosťou implementácie európskeho Aktu o digitálnych službách (DSA). O svoj pohľad na tento komplexný regulačný rámec sa podelili vážení/é experti/expertky: Stanislav Matějka (EPRA), Andrea Liebman (Švédska agentúra pre psychologickú ochranu), Kryštof Kučmáš (Český telekomunikačný úrad) a Nicola Frank (Lie Detectors).
Diskusia sa týkala výziev spojených s presadzovaním DSA v rôznych jurisdikciách a jeho očakávaného vplyvu na digitálne služby. Panelisti/panelistky sa zaoberali aj povinnosťami digitálnych platforiem pri monitorovaní obsahu a boji proti dezinformáciám. Panel predstavil praktické aspekty pretavenia regulačných ambícií do konkrétnych výsledkov s cieľom vytvoriť bezpečnejšie a transparentnejšie online prostredie.
Panel 3: Mediálna gramotnosť a fact-checking: Poznatky odborníkov/odborníčok z praxe
V poslednom paneli dňa sa stretli odborníci a odborníčky, ktorí/é diskutovali o mediálnej gramotnosti a fact-checkingu ako základných nástrojoch v boji proti dezinformáciám. V paneli, ktorý moderoval Jochen Spangenberg z Deutsche Welle, vystúpili Aleksandra Monkos (Demagog Association), Dávid Púchovský (Hoaxy a podvody), Gyula Csák (Bellingcat), Jocelyne Zablit (AFP) a Kati Bremme (France Télévisions).
Obrázok: Panelista David Púchovský
Obrázok: Účastníčka panelu Kati Bremme
Panelisti/panelistky sa podelili o praktické skúsenosti a úspešné stratégie vzdelávania verejnosti a fact-checkingu. Vyzdvihli výzvy, ktorým čelia odborníci/odborníčky z praxe v dobe rýchleho šírenia informácií, a zdôraznili význam spolupráce a inovatívnych prístupov. Panel inšpiroval účastníkov/účastníčky účinnými opatreniami na posilnenie odolnosti spoločnosti voči dezinformáciám.
Záverečné poznámky
Konferencia sa skončila s optimizmom a odhodlaním riešiť výzvy digitálneho veku. Pútavé diskusie a rôzne pohľady poskytli účastníkom hlbšie pochopenie zložitosti a príležitostí v oblasti digitálnej transformácie a regulácie.
Na záver Nik Hynek, vedúci výskumu v CEDMO, predniesol pútavý prejav, v ktorom zhrnul kľúčové body dňa a načrtol budúce kroky. Jeho slová podčiarkli význam uskutočnených diskusií a poskytli jasný smer pre pokračujúce úsilie v tejto oblasti. Jeho premyslené závery zanechali v účastníkoch/účastníčkach zmysel pre cieľ a plán do budúcnosti.
Toto stretnutie nielenže zdôraznilo význam spolupráce a proaktívnych opatrení v digitálnej oblasti, ale tiež posilnilo úlohu akademických a odborných komunít pri formovaní odolnej a informovanej spoločnosti.
Obrázok: Organizačný tím konferencie
Fotografie zhotovila Ema Dvořáková a videozáznam vytvorila spoločnosť RTL (Karlova univerzita). Niektoré z fotografií použitých v tomto článku vznikli ako screenshoty z videozáznamu. Vychutnajte si atmosféru zachytenú na fotografiách.
Konferencia sa mohla uskutočniť vďaka finančnej podpore spoločnosti Google.
