Diskusia Igora Matoviča a Erika Tomáša

towfiqu-barbhuiya-joqWSI9u_XM-unsplash

Author(s): Demagog.sk

19. júna 2022 diskutovali v relácii Na telo minister financií Igor Matovič a poslanec za stranu Hlas Erik Tomáš. Demagog.SK overil ich faktické výroky. Matovič si pripísal nepravdy za tvrdenie, že jeho vláda odškodnila klientov nebankoviek, aj keď sa to zatiaľ nestalo. Preháňal tiež pri opise toho, ako jeho vláda zvládla koronakrízu v porovnaní s ekonomickou krízou v rokoch 2008 a 2009, ktorej čelila prvá Ficova vláda. Tomáš zavádzal napríklad pri porovnaní predčasných volieb, na ktorých sa parlamentné strany dohodli, s vyhlásením predčasných volieb na základe referenda. Za zavádzajúce sme označili aj jeho tvrdenie, že ak vláda zvyšuje platy učiteľov o tri percentá v júli, ročne sa jedná len o zvýšenie o 1,5 percenta – aj v minulosti sa však učiteľské platy zvyšovali uprostred roka.

Matovičova vláda klientov nebankoviek neodškodnila

Igor Matovič vyčítal svojmu spoludiskutérovi, že nesplnili sľub: „Tak, ako ste sľubovali odškodniť ľudí, ktorí boli poškodení v nebankovkách a nič ste im nedali. Ale až my sme to splnili.“ Ani po zmene garnitúr sa však klienti nebankoviek odškodnenia nedočkali.

Je pravdou, že strana Smer-SD a menovite jej predseda Robert Fico a vtedajší minister financií Ján Počiatek sľúbili v období svojej prvej vlády v rokoch 2006 – 2010 odškodniť klientov nebankových subjektov. Približne 300-tisíc ľudí prišlo o svoje peniaze v roku 2002, keď sa zo dňa na deň zavreli nebankové subjekty.

Strana svoj sľub nedodržala, pretože v nasledujúcich rokoch podali politici strany OĽaNO niekoľko návrhov na vyriešenie problému, ale neboli schválené. Dokonca vo februári 2022 žiadali veritelia nebankoviek súčasnú vládu o posun pri ich odškodení.

Strana OĽaNO sa prvýkrát pokúsila predložiť zákon o odškodnení klientov už v roku 2014. Tento návrh vládny Smer-SD nepodporil.

Druhý pokus o predloženie zákona od hnutia OĽaNO-NOVA prebehol v roku 2017. Návrh sa však nedostal ani do druhého čítania v parlamente. 

Ďalší návrh predložilo hnutie OĽaNO-NOVA opäť vo februári 2018. Ani tento pokus však neuspel.

Po vstupe hnutia OĽaNO do vlády v roku 2020 však nie je možné tvrdiť, že by sa vo veci odškodnenia klientov podarilo dosiahnuť nejaký posun. 

Precedens predčasných volieb nerátal s referendom

O prezidentke a referende o predčasných voľbách v relácii Erik Tomáš povedal: „Mala aj druhú možnosť, nemusela sa na Ústavný súd obrátiť, pretože predčasné voľby sa minimálne 2× na Slovensku predtým. “

Prezidentka Zuzana Čaputová sa na Ústavný súd s otázkou ústavnosti  referenda v roku 2021 obrátiť nemusela. Predčasné voľby sa na Slovensku trikrát konali na základe schválenia ústavného zákona o skrátení volebného obdobia tak, ako to navrhovala opozícia. Ani v jednom prípade však nešlo o prijatie zákona na základe výsledkov referenda. Erik Tomáš teda porovnáva dve neporovnateľné situácie – dohodu politických strán o predčasných voľbách s referendom o predčasných voľbách. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.

Podľa Ústavy SR prezident môže podať návrh na Ústavný súd, aby preskúmal ústavnosť referenda, ak má o jeho ústavnosti pochybnosti. Prezidentka tak urobila v máji 2021, teoreticky však referendum vyhlásiť mohla aj bez skúmania ústavnosti referendovej otázky. Ústavný súd dal nakoniec pochybnostiam prezidentky za pravdu a rozhodol o protiústavnosti navrhovanej referendovej otázky.

Cieľom časti opozície, ktorá referendum iniciovala bolo skrátenie volebného obdobia. V takomto scenári by poslanci schválili ústavný zákon, ktorým by jednorázovo skrátili volebné obdobie parlamentu. Ústava s takýmto typom účelového ústavného zákona síce neráta, no v minulosti už bol tento spôsob skrátenia volebného obdobia viackrát využitý. 

V roku 1994, 2006 aj 2011 poslanci schválili návrh ústavného zákona, ktorým si skrátili vlastné volebné obdobie a stanovili dátum predčasných volieb. Vo všetkých prípadoch išlo o dohodu politických strán, nie úspešné referendum s otázkou o skrátení volebného obdobia, tak ako sa o to pokúšala opozícia v roku 2021.

Porovnanie ekonomickej krízy s pandemickou

„Dali sme obrovské, 10 miliárd dokopy, práve v súvislosti s covidom na podporu ekonomiky, aby sme nedopadli tak, ako keď bola ekonomická kríza 2009, keď vládol Fico a spol s Pellegrinim. Dvojnásobne narástla nezamestnanosť, nám narástla nezamestnanosť minimálne, lebo sme platili tie kurzarbeity, aby firmy neprepúšťali ľudí, aby sme zachovali tie pracovné miesta. Stálo to dokopy približne 10 miliárd eur,“ povedal minister financií, tieto údaje však nesedia.

Od vypuknutia prejavov ekonomickej krízy v roku 2008 do konca funkčného obdobia vtedajšej vlády nezamestnanosť nenarástla o dvojnásobok. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny medzi rokmi 2008 a 2009/10 z približne 8 % na 12,5 %, čiže nie dvojnásobne. Počas pandémie koronavírusu narástla z vyše päť na takmer osem percent.

K júlu 2021 vynaložila vláda SR na boj s pandémiou koronavírusu od jej začiatku celkovo okolo 7,8 miliardy eur, informovala SITA na základe údajov rezortu financií. Novšie informácie, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili Matovičovo tvrdenie o 10 miliardách, nie sú verejne dostupné.

Ako počítať zvyšovanie platov v percentách

Erik Tomáš sa dopustil zavádzania, keď sa pokúsil zvýšenie platov učiteľov od júla o 3 percentá rozpočítať: „Počas dvoch vlád Petra Pellegriniho sa učiteľom zvyšovali platy o 10 %, počas prvej vlády Igora Matoviča 0 % a teraz je to 1,5 %, pretože od 1. júla to majú byť 3 percentá, ale na celý rok je to rozpočime, rozpočítame, je to 1,5 %.“ Aj za Pellegriniho vlády sa však platy učiteľom zvyšovali k 1. septembru.

V školskom roku 2019/2020 sa mali nástupné platy učiteľov zvyšovať o 10 % namiesto plánovaných šiestich. Pellegrini vtedy školským odborárom odporúčal zvyšovať nie od septembra, ale až od januára 2020. Nakoniec sa zvyšovali o 10 % aj v septembri 2019, aj v januári 2020. 

V septembri 2019 Pellegrini tvrdil, že zvyšovanie platov učiteľov prestane byť do budúcna témou, lebo platy sa zvyšujú každý rok.

V auguste 2020, teda za vlády Igora Matoviča, sa ministerstvo školstva vyjadrilo, že bude usilovať o zvýšenie platov učiteľom. Časť mala ísť na celoplošné zvýšenie platov a časť riaditeľom škôl na odmeňovanie aktívnych učiteľov. V decembri 2020 taktiež ohlásilo, že by chcelo v roku 2021 vyplácať osobné príplatky učiteľom, to mala byť forma zvyšovania platov.

Od 1. júla 2022 porastú platy učiteľov o 3 %. Školskí odborári žiadajú zvýšenie o 10 % s argumentom, že to nestačí a odvolávajú sa na infláciu.

Fact Checker Logo
Pôvodne uverejnené tu.
Privacy Preferences
When you visit our website, it may store information through your browser from specific services, usually in form of cookies. Here you can change your privacy preferences. Please note that blocking some types of cookies may impact your experience on our website and the services we offer.