Demagog.SK overil diskusiu bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka zo strany Smer-SD a poslanca NRSR za OĽaNO Juraja Krúpu. Kaliňák sa ako obvinený a zároveň advokát stíhaných osôb snažil v relácii spochybňovať úlohu kajúcnikov vo vyšetrovacom procese a zľahčovať používanie § 363. Krúpa zase tvrdil, že ho Generálna prokuratúra nadužíva. Kaliňák sa pokúsil zbaviť zodpovednosti za bývalého špeciálneho prokurátora odsúdeného za korupciu, ktorý bol však zvolený aj počas vlády Smeru-SD. Krúpa preháňal pri množstve ľudí, ktorým pomôže prorodinný či protiinflačný balíček.
Jedna lastovička leto nerobí
„Pretože sa preukazuje to, akým spôsobom kajúcnici klamú, ako si niektoré veci vymýšľajú a postupom času tie dôkazy vychádzajú na povrch a rúcajú sa tie kauzy,” povedal v relácii Na telo 12. júna Robert Kaliňák.
Spomedzi kajúcnikov súdy do dnešného dňa uznali vinným zo zločinu krivej výpovede iba jedného, a to Csabu Dömötöra v prípade korupcie Ľudovíta Makóa. V tomto prípade sa však kauza, v ktorej Dömötör vypovedal, nezrútila a pokračovala. Obvinenie kajúcnikov Borisa Beňu a Ľudovíta Makóa košická prokuratúra zrušila ako nedôvodné. S políciou v korupčných kauzách spolupracuje ďalších 24 obvinených, u ktorých nedošlo k spochybneniu ich výpovedí či rúcaní sa káuz. Robert Kaliňák vyvoláva dojem, že sa jedná o viac problematických prípadov kajúcnikov, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.
Jediným kajúcnikom, ktorého súd uznal vinným z krivej výpovede, je Csaba Dömötör. Ku krivej výpovedi sa sám priznal. V auguste 2021 okresný súd v Bratislave potvrdil dohodu o vine a treste medzi Dömötörom a prokurátorom a odsúdil ho na päťročný podmienečný trest.
Csaba Dömötör vypovedal o prípade údajnej korupcie iného kajúcnika Ľudovíta Makóa, avšak určité pasáže jeho výpovede boli prifarbené. Konkrétne tá o obnose 100 tisíc eur, ktoré videl v obálke svojho spolujazdca a kamaráta Mateja Zemana.
Dömötör sa ku krivej výpovedi priznal a súd konštatoval, že ho na ňu naviedol iný svedok korupčných káuz, Peter Petrov.
V ďalšej medializovanej kauze, v ktorej mali kajúcnici Boris Beňa a Ľudovít Makó krivo vypovedať, košická prokuratúra rozhodla o ich nevine a nedôvodnosti obvinenia.
Oboch obvinil prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave zo zločinu krivej výpovede a krivej prísahy v súvislosti s úplatkom pre šéfa SIS Vladimíra Pčolinského od Zoroslava Kollára.
Prípad najskôr riešil bratislavský okresný a krajský súd, pričom oba zamietli požiadavku na väzobné stíhanie obvinených. Následne sa prípad dostal na krajskú prokuratúru v Košiciach, ktorá zrušila obvinenie a označila ho za predčasné a nezákonné.
Portál Aktuality.sk ďalej informuje, že „prokurátor zároveň tým istým uznesením zastavil aj samotné trestné stíhanie vo veci zločinu krivej výpovede a krivej prísahy.“
Obvinených, ktorí sa priznali k účasti v korupčnom systéme, je najmenej 26. Vo všetkých ostatných prípadoch ku spochybneniu ich výpovedí nedošlo.
Zároveň sa žiadna z káuz kvôli krivej výpovedi spolupracujúceho obvineného nezrútila. Aj v prípade Csabu Dömötöra sa jednalo o prikrášlenie výpovede, nie o jej vymyslenie a súvisiace trestné konania pokračovali.
Čo hovoria čísla o nadužívaní sporného paragrafu 363
Juraj Krúpa z poslaneckého klubu OĽaNO si nepravdu pripísal za nasledujúci výrok: „Máme tu jasne nadužívanú 363. Takto využívaná 363 v minulosti ešte nikdy nebola.”
Zo štatistiky poskytnutej od generálnej prokuratúry ohľadom rozhodovania podľa paragrafu 363 vyplýva, že generálny prokurátor vyhovel v roku 2020 zhruba 16 % obvineným, pričom v roku 2021 to bolo približne 14 %. V roku 2019 to bolo viac ako 19 % a v roku predtým zhruba 18 %. Paragraf 363 sa využíva v nižšej miere, ako tomu bolo v predošlých rokoch. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
V roku 2021 prišlo 638 žiadostí podľa paragrafu 363, čo je približne o stovku viac v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka je vo funkcii od decembra 2020.
Podľa prvého bodu sporného Paragrafu 363 Trestného poriadku „generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.”
Najvyšší súd kritizoval postupy prokurátora Žilinku. Podľa neho na základe paragrafu 363 zastavuje stíhania vplyvných ľudí. Generálna prokuratúra zrušila obvinenie z podplácania guvernérovi Národnej banky Slovenska Petrovi Kažimírovi. Obdobný postup nasledovala v prípade exriaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, finančníka Jaroslava Haščáka či podnikateľa Zoroslava Kollára.
Premiér Eduard Heger a ministerka spravodlivosti Mária Kolíková podporujú zmenu paragrafu 363, ktorá by viedla k zúženiu právomocí generálneho prokurátora. Návrh na zmenu opakovane vetovalo hnutie Sme rodina, ktoré Žilinku do tejto funkcie nominovalo.
Juraj Krúpa pre Demagog.SK uviedol: „Čo sa týka samotného nadužívania tohto ustanovenia, mal som na mysli predovšetkým množstvo prípadov pri spoločensky známych osobách.”
Zodpovednosť na odsúdeného špeciálneho prokurátora
Bývalý minister vnútra sa vyjadril aj ku korupcii, snažil sa však zbaviť politickej zodpovednosti svojej vlády za špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý je právoplatne odsúdený za prijatie úplatku: „A nakoniec Kováčika sme nenominovali my, ale bol zvolený za vlády Mikuláša Dzurindu.”
Dušan Kováčik vykonával funkciu špeciálneho prokurátora spolu až trikrát. Prvý raz sa ním stal počas druhej Dzurindovej vlády na návrh vtedajšieho generálneho prokurátora, ktorý bol do funkcie navrhnutý poslancom SDKÚ. Druhýkrát v roku 2009 sa postup opakoval, ale v roku 2014 ho do funkcie nominoval generálny prokurátor Jaromír Čižnár, ktorého do čela Generálnej prokuratúry nominovala strana Smer-SD. Kováčika tak síce zvolili do funkcie špeciálneho prokurátora aj za vlády Mikuláša Dzurindu, ale rovnako tak aj počas vlády Smeru-SD. Preto hodnotíme výrok ako zavádzajúci.
Poslanci NR SR zvolili Kováčika za špeciálneho prokurátora prvý raz v máji 2004 počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Zo 138 prítomných poslancov parlamentu zaňho hlasovalo 118 zákonodarcov.
Kováčika na post nominoval vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Táto skutočnosť budí dojem nestraníckej nominácie do funkcie. Samotného Trnku však na post nominoval poslanec SDKÚ Ivan Šimko, čo spája osobu Kováčika s touto politickou stranou.
Druhýkrát sa stal špeciálnym prokurátorom v roku 2009 za prvej vlády Roberta Fica, kedy získal 117 hlasov z prítomných 139 poslancov, pričom ho do funkcie opäť nominoval Dobroslav Trnka.
Po tretíkrát ho do funkcie zvolili v máji 2014 počas druhej vlády Roberta Fica, kedy za Kováčika hlasovalo 92 zo 118 poslancov. Bývalý špeciálny prokurátor bol nominovaný generálnym prokurátorom Jaromírom Čižnárom, ktorého na pozíciu nominoval SMER-SD.
Cez osobu Jaromíra Čižnára tak nachádzame spojenie medzi stranou Smer-SD a nomináciou Kováčika do čela špeciálnej prokuratúry. Z tohto dôvodu hodnotíme Kaliňákov výrok ako zavádzajúci.
Koľkým ľuďom balíček pomôže
Na nepresnosť sme upozornili aj pri Krúpovom výroku o prorodinnom balíku, ktorého prijímanie posledné týždne otriaslo slovenským parlamentom: „Pozrite sa, čo sa týka tohto balíku, ja to vnímam skôr ako systémové riešenie, je to niečo, čo má v podstate pomôcť trom miliónom ľudí, hej.” Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že balík opatrení sa dotkne 2,5 milióna ľudí, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
Z kvantifikácie vplyvu opatrení, ktorú 15. júna zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, vyplýva, že súbor opatrení, ktorý má pomôcť v boji s rastúcou infláciou, pokrýva 2,5 milióna obyvateľov (.pdf, s. 4) (47 % z populácie). Súbor opatrení sa totiž týka rodín s nezaopatrenými deťmi, tie na Slovensku tvoria približne jednu štvrtinu zo všetkých rodín (.pdf, s.11).
Pre Demagog.SK sa Juraj Krúpa vyjadril nasledovne: „Uviedol som „má v podstate pomôcť 3 miliónom ľudí” – keďže som použil formuláciu „v podstate”, znamená to, že ide o rámcový odhad celkového čísla.”
