Európsky parlament sa koncom novembra zapojil do diskusie o zmenách fungovania Európskej únie súborom návrhov, medzi ktorými je okrem iného aj zrušenie práva veta členských štátov pri hlasovaniach týkajúcich sa napríklad zahraničnej politiky alebo daní. Predkladatelia tejto zmeny tvrdia, že cieľom je zabezpečiť efektívne fungovanie EÚ aj po jej prípadnom rozšírení. Napriek tomu, že ide len o návrhy a akékoľvek zmeny musia jednotlivo schváliť členské štáty, na sociálnych sieťach sa šíria príspevky, ktoré tvrdia, že EÚ sa po tomto hlasovaní zmení na „vojenskú federáciu“ a že so stratou práva veta strácajú členské štáty suverenitu. Odborníci tvrdia, že toto nie je zámerom reformy a že navrhované zmeny nezmenia EÚ na federáciu. Aj slovenská vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaväzuje presadzovať zachovanie práva veta v otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
V Európskej únii a v členských štátoch sa diskutuje o tom, ako by organizácia vedela fungovať efektívnejšie reagovať na viaceré naraz prebiehajúce krízy, zvyšovať svoj vplyv na geopolitickej scéne a naďalej sa rozširovať. Vyšší počet členov totiž so sebou prináša väčšie riziko blokovania kľúčových rozhodnutí, keďže v súčasnosti má každý člen právo veta v zahraničných, bezpečnostných alebo daňových otázkach.
Menšie štáty sa obávajú, že ak sa pravidlá zmenia, môžu stratiť viac suverenity a v dôležitých otázkach ich môžu prehlasovať väčšie krajiny, najmä Francúzsko a Nemecko. Ďalšou témou je, ako zvýšiť spoluprácu v oblasti zdravotníctva, vzdelávania alebo prisťahovalectva. Tieto témy budú zrejme dôležité aj v kampani pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa v členských štátoch uskutočnia 6. až 9. júna 2024.
Koncom novembra sa do tejto diskusie zapojil Európsky parlament (EP) so svojimi návrhmi na zmenu, v ktorých okrem iného vyzval na zrušenie práva veta v oblasti daňovej, zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
Niektorí politici toto hlasovanie označujú za cestu k európskej federácii a ohrozenie suverenity napriek tomu, že podľa odborníkov by presadenie návrhov k vzniku federácie neviedlo. Akékoľvek zmeny vo fungovaní EÚ musia schváliť členské štáty, a tak ich môže zablokovať každý člen vrátane tých menších, ako je Slovensko.
„ŠIALENÉ!! ODHLASOVANÉ! EÚ sa má zmeniť na VOJENSKÚ FEDERÁCIU bez práva veta pre jednotlivé štáty. A masmédiá sú ticho,“ píše sa pri tomto FB videu europoslanca a predsedu krajne pravicového hnutia Republika Milana Uhríka z 22. novembra 2023, ktoré videlo viac ako 145-tisíc používateľov a viac ako 6,1-tisíc ho zdieľalo ďalej.
Uhrík svoje video zdieľal aj na YouTube, kde malo viac ako 55-tisíc pozretí a viac ako tisíc používateľov ho prezdieľalo na Facebook. Rovnako Uhrík tieto tvrdenia zdieľal aj na svojom kanáli na Telegrame, kde ich videlo viac ako 14,5-tisíc používateľov.
Uhríkovo video bolo zdieľané prostredníctvom viacerých webov, ktoré sme v rámci AFP Fakty opakovane, napríklad na stránke hlavnespravy.sk, slovanskenoviny.sk alebo infovojna.bz.
Video s totožným popisom sa virálne šírilo aj prostredníctvom českej FB stránky RaptorTV.cz, kde získalo viac ako 1,4-tisíc zdieľaní. Zdieľané bolo aj na Telegrame či ruskej sociálnej sieti VKontakte.
Podobných tvrdení sa na sociálnych sieťach objavilo viacero, napríklad v tomto príspevku sa píše, že „Európsky parlament ide zobrať štátom EÚ právo veta a tým pádom Slovensko stratí právo rozhodovať o svojprávnosti“. V tomto príspevku na Telegrame z 22. novembra, ktorý videlo viac ako 1300 používateľov, sa píše, že „Európsky parlament dnes hlasoval za odstránenie národnej suverenity všetkých krajín“.
Podobné tvrdenia sa šíria nielen na Slovensku, ale aj v češtine či francúzštine. Agentúra AFP sa týmto tvrdeniam vo francúzštine už venovala v tomto článku.
Príspevky vyvolávajú dojem, že EP schválil zmeny vo fungovaní Európskej únie (EÚ), pričom odborníci potvrdzujú, že EP tieto právomoci ani nemá. Dokument schválený 22. novembra 2023 je tak najmä politickým vyhlásením a výzvou na ďalšiu diskusiu o pravidlách fungovania EÚ.
Očakáva sa napríklad, že viaceré členské štáty odmietnu obmedzenie práva veta, čo si do svojho programového vyhlásenia napísala aj nová slovenská vláda premiéra Roberta Fica. Práve členské štáty majú pri rozhodovaní o možných zmenách posledné slovo.
Iba politické vyhlásenie
Poslanci Európskeho parlamentu schválili 22. novembra 2023 návrhy na zmeny (archívny odkaz) Zmlúv Európskej únie.
Zmluvy EÚ sú záväzné dohody medzi členskými krajinami EÚ. Stanovujú ciele EÚ, pravidlá pre inštitúcie, spôsob prijímania rozhodnutí a vzťahy medzi Úniou a jej členskými štátmi. Každá činnosť EÚ sa zakladá na zmluvách, únijné inštitúcie nemôžu konať inak, ako im tieto zmluvy umožňujú.
V súčasnosti sú platné štyri takéto zmluvy, nájdete ich na tomto odkaze (archívny odkaz).
Diskusie o zmenách týchto zmlúv prebiehajú už desaťročia, ale v súčasnosti je hlavnou otázkou, ako zabezpečiť efektívne fungovanie Európskej únie po prípadnom vstupe ďalších členských štátov. Európska únia má v súčasnosti 27 členov, ale v rôznych fázach prístupových rokovaní je ďalších osem štátov (archívny odkaz), ktoré majú oficiálny štatút kandidátskych krajín.
Do diskusie vstúpil Európsky parlament prijatím uznesenia, za ktoré hlasovalo 291 poslancov, 274 bolo proti a 44 sa pri hlasovaní zdržalo.
„Poslanci požadujú viac právomocí pre EÚ v otázkach životného prostredia, ako aj spoločné právomoci EÚ v týchto oblastiach, ktoré v súčasnosti patria do výlučnej právomoci členských štátov: verejné zdravie (najmä cezhraničné ohrozenia zdravia vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv), civilná ochrana, priemysel a vzdelávanie,“ uviedol Európsky parlament v tlačovej správe z 22. novembra 2023.
Toto stanovisko EP je však len politickým vyhlásením, pretože europoslanci nemajú právomoc meniť Zmluvy EÚ, zdôraznila Christine Verger (archívny odkaz), podpredsedníčka Inštitútu Jacquesa Delorsa v telefonickom rozhovore s agentúrou AFP 28. novembra 2023.
„Je to len názor parlamentu na to, ako vidí budúcnosť európskych inštitúcií. Nie je to však nič nové. Nielen Európsky parlament ale aj mnohé iné orgány v poslednom čase vydávajú stanoviská o tejto téme, najmä v súvislosti s rozšírením Európskej únie o nové krajiny,“ povedala.
„Táto otázka sa v intelektuálnych, akademických a politických diskusiách objavuje už niekoľko rokov. Môžeme v prípade prijatia nových členských štátov – hovoríme najmä o štátoch Balkánu a možno aj o Ukrajine či Moldavsku – naďalej fungovať s inštitúciami v dnešnej podobe? Túto otázku si už niekoľko rokov kladú takmer všade. Môžeme fungovať s 35 európskymi komisármi?“
Kľúčovou pre pochopenie toho, čo sa odhlasovalo v Európskom parlamente, je skutočnosť, že o zmenách Zmlúv EÚ nerozhodujú europoslanci. „Zmluvu musia vypracovať členské štáty na medzivládnej konferencii a následne ju ratifikovať v súlade so svojimi ústavnými pravidlami,“ uviedla 29. novembra 2023 v telefonickom rozhovore pre agentúru AFP Hélène Gaudin, profesorka na univerzite Toulouse-Capitole a riaditeľka Inštitútu pre výskum európskeho, medzinárodného a porovnávacieho práva.
Európsky parlament vyzval Európsku radu, aby sa návrhom zmien zaoberala. Môže sa tak stať na prípadnom konvente, o ktorého zvolaní rozhodne Európska rada na svojom decembrovom zasadnutí. Na zvolanie konventu stačí jednoduchá väčšina členských štátov. V súčasnosti nie je jasné ani to, či sa touto otázkou budú lídri zaoberať.
Výsledky konventu by sa potom prerokovali na medzivládnej konferencii, kde sa rozhodnutia prijímajú jednomyseľne. Výsledky potom musia ešte na domácej pôde schváliť všetky členské štáty, takže na zablokovanie procesu stačí jednoduchá väčšina v parlamente ktoréhokoľvek členského štátu. V niektorých členských štátoch by zmeny museli prejsť referendom, na Slovensku stačí podpora poslancov.
„V každom prípade je úloha Európskeho parlamentu z hľadiska rozhodovania nulová. Pokiaľ ide o reformu zmlúv, skutočnú rozhodovaciu právomoc majú národné parlamenty,“ povedala Verger.
Odborníci spochybňujú opis EÚ ako federácie
Tvrdenia v príspevku na sociálnej sieti naznačujú, že zmeny navrhované EP automaticky povedú k zmenám vo fungovaní Európskej únie. Milan Uhrík hneď na začiatku svojho príspevku píše, že „EÚ sa mení na vojenskú federáciu“.
Neexistuje definícia pojmu „vojenská federácia“, uviedol 3. decembra 2023 v e-mailovom rozhovore pre agentúru AFP analytik portálu Euractiv.sk Radovan Geist (archívny odkaz).
„Teoreticky by sa to v kontexte EÚ dalo chápať ako inštitucionálne usporiadanie, v ktorom majú federálne inštitúcie (v tomto prípade európske) výlučnú právomoc konať vo vymedzených oblastiach (v tomto prípade obrana) a majú na to vlastné kapacity (v tomto prípade ‚európska armáda‘ financovaná z ‚európskych peňazí‘). O tom sa však v EÚ nehovorí a nespomína sa to ani v prijatom stanovisku EP,“ upozorňuje.
Z politologického hľadiska je federácia užším združením štátov ako únia. Federácia predpokladá spojenie štátnych celkov, ktoré uznávajú nadradenosť spoločnej vlády. Táto definícia však nie je všeobecne platná.
Česko-slovenská federatívna republika bola až do rozdelenia federáciou, ktorá mala národné parlamenty aj centrálne federálne orgány. Dnes je federáciou napríklad Nemecko.
Politická únia je spojenie dvoch alebo viacerých samostatných častí, ktoré však nemusia nevyhnutne vytvárať nadradenú organizačnú štruktúru. Túto formu má napríklad Zväzový štát Ruska a Bieloruska. Takáto spolupráca môže mať rôznu podobu a intenzitu.
Hoci má Európska únia v súčasnosti mnoho prvkov, ktoré odborníci (napríklad tu) označujú za znaky federácie, nemožno ju označiť za federáciu, hovorí Geist.
To by si podľa neho vyžadovalo napríklad posilnenie právomocí EP vo vzťahu k Európskej komisii. Rada Európskej únie, v ktorej sú zastúpené vlády členských štátov, by musela stratiť svoje nadradené postavenie voči EP, poslanci EP by museli získať legislatívne právomoci, musela by sa úplne zrušiť zásada jednomyseľnosti pri všetkých rozhodnutiach, alebo by sa musel výrazne zvýšiť spoločný rozpočet.
„O ničom takom sa v EÚ nediskutuje, dokonca ani v prijatom stanovisku EP. To vyzýva na posilnenie ‚obrannej únie‘, čo je súhrnný názov používaný na posilnenie obranných kapacít EÚ,“ povedal Geist.
V súčasnosti poslanci Európskeho parlamentu nemajú právomoc navrhovať zákony, túto právomoc má Európska komisia. Poslanci Európskeho parlamentu zákony „len“ spolu s Radou EÚ schvaľujú.
Vladislava Gubalova z Centra pre globálnu Európu think-tanku GLOBSEC s Geistom súhlasí. „Cieľom návrhu na zmeny zmlúv nie je vytvorenie európskej federácie. Vyzýva na reformu právomocí Komisie a niektoré inštitucionálne reformy s cieľom zvýšiť účinnosť politík EÚ a spoluprácu medzi inštitúciami,“ uviedla v e-maile pre agentúru AFP 1. decembra 2023.
„Prechod k federácii by znamenal úplné prepracovanie zmlúv tak, aby Komisia mala výlučné právomoci najmä v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Navyše, pri rozhodovaní by museli získať väčší vplyv nadnárodné európske inštitúcie,“ tvrdí.
Gubalova upozorňuje, že zmena zmlúv zvyčajne trvá približne päť rokov a často je neúspešná. „Skúsenosti ukazujú, že zmena zmlúv je bolestivý a niekedy neúspešný proces. V súčasnosti nie je v členských štátoch politická vôľa ani chuť zmluvy otvárať,“ povedala.
Zrušenie práva veta bude ťažké
Návrhy europoslancov zahŕňajú zrušenie práva veta v oblasti daní alebo bezpečnostnej a zahraničnej politiky. Krajiny by však naďalej mali právo veta v najdôležitejších otázkach, ako sú budúce zmeny Zmlúv EÚ alebo rozšírenie o nových členov.
Mnohí kritici týchto návrhov to označujú za obmedzovanie práv menších štátov, ktoré sa nebudú môcť brániť tlaku väčších členov Únie.
Tento skeptický postoj sa dostal aj do programového vyhlásenia vlády premiéra Roberta Fica na roky 2023 až 2027.
Podľa neho vláda odmietne „oslabovanie postavenia jednotlivých členských krajín Európskej únie zrušením práva veta pri rozhodnutiach vyžadujúcich súhlas všetkých členov Európskej únie, neodôvodnené presúvanie kompetencií z členských štátov na Európsku úniu, rušenie doterajšieho rozhodovania v inštitúciách a orgánoch Európskej únie, ktoré si vyžaduje súhlas všetkých členov Európskej únie“.
Zrušenie práva veta, najmä v zahraničnej politike, sa dlhodobo spomína ako nástroj na zefektívnenie fungovania Európskej únie. V súčasnosti napríklad maďarský premiér Viktor Orbán pohrozil, že zablokuje všetku pomoc Európskej únie pre Ukrajinu, ako aj budúci vstup krajiny do bloku. Problém môže nastať aj v budúcnosti, keď sa budú schvaľovať ďalšie sankcie voči Rusku.
„Schopnosť Maďarska zablokovať snahu ostatných štátov uvaliť sankcie na Rusko vyvolala pocit, že reforma je nevyhnutná. Je síce pravda, že rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v tejto oblasti možno formálne chápať ako stratu práva veta, ale je z demokratického hľadiska normálne, aby zástupcom 26 štátov bránili v konaní zástupcovia jediného štátu?“ povedal François-Vivien Guiot, docent európskych a medzinárodných štúdií na Univerzite UPPA.
„V praxi je izolovaný štát v rámci Rady vždy vystavený veľmi silnému tlaku, ktorý ho väčšinou vedie k tomu, že sa svojho nesúhlasu vzdá. Štáty vždy rokujú o viacerých otázkach súčasne a rozhodnutia sa prijímajú v balíku. Aj v prípadoch, keď nie je jednomyseľné hlasovanie nutné, dávajú štáty prednosť hľadaniu konsenzu pred pretlačením svojho postoja silou,“ pokračuje.
Okrem Slovenska je proti zrušeniu práva veta v zahraničnej a bezpečnostnej politike alebo v daňovej oblasti viacero krajín vrátane Maďarska a Poľska.
Preto Geist neočakáva, že by to v Európskej rade prešlo, ale „pravdepodobne sa niektoré menej kontroverzné typy rozhodnutí presunú na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou. Na to nie je potrebné meniť zmluvy, mohlo by sa to urobiť jednomyseľným súhlasom členských štátov“.
Kvalifikovaná väčšina (archívny odkaz) je najpoužívanejšou metódou hlasovania v Rade EÚ, pričom týmto postupom sa prijíma približne 80 percent všetkých právnych predpisov EÚ. Rada EÚ je zhromaždenie ministrov vlád členských krajín, ktorí sú zoskupení podľa tém, o ktorých rokujú. Zatiaľ čo Európska rada stanovuje širšie usmernenia pre fungovanie inštitúcií EÚ, Rada EÚ schvaľuje (spolu s parlamentom) konkrétne právne predpisy.
Kvalifikovaná väčšina sa v Rade EÚ používa pri hlasovaní o návrhu Komisie alebo vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Kvalifikovaná väčšina je dosiahnutá, ak za návrh hlasuje 55 percent členských štátov – v praxi to znamená 15 z 27 členských štátov – a ak návrh podporia členské štáty, ktoré predstavujú aspoň 65 percent celkového počtu obyvateľov EÚ.
Návrh môže zastaviť blokujúca menšina najmenej štyroch členov Rady EÚ.
Keď Rada EÚ hlasuje o návrhu, ktorý nepredkladá Európska komisia alebo vysoký predstaviteľ, je na jeho prijatie potrebná takzvaná posilnená kvalifikovaná väčšina. Na jej dosiahnutie musí za návrh hlasovať aspoň 72 percent členských štátov – aspoň 20 z 27 členských štátov – a takisto musia zastupovať aspoň 65 percent obyvateľov EÚ.
Rada EÚ musí v súčasnosti hlasovať jednomyseľne o otázkach, ktoré členské štáty považujú za citlivé, napríklad o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, členstve v EÚ, harmonizácii vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti nepriameho zdaňovania, financiách EÚ, harmonizácii vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany.
Parlament chce mať silnejšie postavenie
Uhrík vo svojom článku píše, že Európska komisia má byť nahradená „európskym prezidentom, európskou exekutívou a európskymi exekútormi“. Premenovanie a zmena zloženia Komisie v návrhu skutočne je, ale je zavádzajúce tvrdiť, že by sa vytvárala nová pozícia európskeho prezidenta.
Predsedníčka Európskej komisie – v súčasnosti Ursula von der Leyen – sa v oficiálnych dokumentoch v angličtine označuje ako „president of the European Commission“. V návrhu zmien zmlúv z dielne EP sa síce spomína premenovanie Európskej komisie na Európsku exekutívu a hovorí sa o jej prezidentovi (presnejšie predsedovi), ale neznamená to, že sa vytvára nová funkcia s väčšími právomocami.
Slovo exekútor sa v dokumente nespomína. Píše sa v ňom, že nových členov exekutívy by nemalo byť viac ako 15. Predseda exekutívy by mal mať možnosť vybrať členov podľa svojich politických preferencií, pričom by mal zohľadniť geografickú a demografickú rovnováhu.
Predsedu Komisie v súčasnosti navrhuje Európska rada a túto nomináciu následne schvaľuje EP. Europoslanci by to chceli zmeniť vo svoj prospech, aby oni predsedu navrhovali a lídri členských štátov len schvaľovali ich nomináciu.
V súčasnosti má každý štát vlastného komisára, ktorého nominuje národná vláda. Európsky parlament vyslovuje dôveru Komisii ako celku, europoslanci nemajú priamu možnosť ovplyvniť zloženie tohto orgánu.
Táto zmena by preto posilnila úlohu EP pri vytváraní výkonnej moci, výber predsedu exekutívy by viac zohľadňoval výsledky volieb do Európskeho parlamentu. Samotné návrhy však neznamenajú automatické posilnenie právomocí navrhovanej exekutívy oproti súčasným právomociam Európskej komisie.
Predpokladané vojenské kapacity by nezasahovali na území EÚ
Uhrík v príspevku píše o vytvorení „európskej armády s bruselským velením“. „Pod vedením Von der Leyenovej alebo Bruselu bude robiť poriadok v Európe a možno aj niekde vo svete, kde si to slniečkári zmyslia,“ uvádza vo videu.
V návrhu sa skutočne hovorí o vytvorení obrannej únie s civilnými a vojenskými kapacitami „na pomoc pri plnení zahraničných a bezpečnostných cieľov“. Táto obranná únia by mala zahŕňať vojenské jednotky vrátane stálych kapacít rýchleho nasadenia pod operačným velením EÚ.
V návrhu zmien zmlúv, ktorý schválil Európsky parlament, sa uvádza, že agentúra EÚ by sa už nemala len podieľať na zvyšovaní vojenských kapacít členských štátov, ale mala by v mene bloku aj obstarávať zbrane.
„Ide o koordináciu, spoluprácu, spoločné obstarávanie, lepšie nasadenie misií (vrátane civilných), rozvoj európskeho obranného priemyslu,“ vysvetľuje Gubalova.
Nikde v dokumente sa však neuvádza, že by „armáda“ EÚ zasahovala na území členských štátov. Geist z Euractivu to označuje za „nezmysel“.
„Podobne ako spoločné sily NATO by sa európske obranné kapacity využívali na misie mimo EÚ – čo sa už deje, keďže európske mierové misie pôsobia napríklad na Balkáne – alebo na ochranu napadnutého členského štátu EÚ,“ povedal Geist.
Dodáva, že Únia potrebuje takéto jednotky, „ak chce byť efektívnym zahranično-bezpečnostným aktérom“. Teda ak chce prispievať k riešeniu medzinárodných kríz. „To sa dá dosiahnuť aj posilnením európskeho krídla NATO a jeho lepšou koordináciou s aktivitami EÚ. Oba prístupy majú svoje výhody a limity,“ povedal.
Dvadsaťdva z 27 členských štátov EÚ vrátane Slovenska je v súčasnosti aj členom NATO.
Rozsah nediskriminácie by sa rozšíril
Uhrík vo svojom príspevku píše, že „z európskych zmlúv sa majú vymazať slová ‚muž‘ a ‚žena‘, a na všetko majú byť rodové kvóty“.
Návrh zmien nahrádza pojmy muž a žena v častiach týkajúcich sa podpory rovnosti a nediskriminácie. Napríklad v súčasnom znení dohody sa spomína podpora rovnosti medzi mužmi a ženami; v zmenenom znení sa hovorí o rodovej rovnosti. „Rozširuje sa tým rozsah nediskriminácie a rovnosti,“ poznamenal Geist.
Slovo „kvóty“ sa v návrhoch na zmenu textu nespomína, ale uvádza sa v nich, že „inštitúcie Únie a jej riadiace a poradné orgány sú vytvárané nediskriminačným spôsobom a odrážajú rodovú rovnosť a rozmanitosť spoločnosti“.
Krajiny by mali v oblasti imigrácie lepšie spolupracovať
Uhrík vo svojom príspevku spomína posilnenie imigračnej politiky. „Má sa posilniť imigračná politika, aby dokázali lepšie vykoreniť našu identitu,“ hovorí vo videu.
Krajná pravica a Uhríkova strana Republika dlhodobo tvrdia, že EÚ podporuje nelegálnu migráciu do Európy. V tomto kontexte môžu Uhríkove slová vzbudzovať dojem, že posilnením imigračnej politiky EP myslí väčšiu podporu príchodu cudzincov na územie EÚ.
O tomto sa však v dokumente nehovorí. V navrhovaných zmenách sa uvádza, že spoločná prisťahovalecká politika by sa mala posilniť prijatím opatrení na „účinné monitorovanie, zabezpečenie a kontrolu vonkajších hraníc Únie a na to, aby migračná politika Únie zohľadňovala hospodársku a sociálnu stabilitu členských štátov a schopnosť uspokojovať dopyt po pracovnej sile na jednotnom trhu“.
Zjednodušene, štáty by mali viac spolupracovať pri ochrane spoločnej schengenskej hranice a zvládaní prípadnej vlny utečencov, a nie podporovať ich v nelegálnom prekračovaní hraníc.
„Keďže EÚ sa nachádza na začiatku extrémnej demografickej krízy s veľkým nedostatkom kvalifikovanej a nekvalifikovanej pracovnej sily, návrh sa snaží hľadať možnosti legálnej migrácie tak, aby hospodárstvo EÚ neutrpelo veľké straty,“ uviedla Gubalova.
„Táto politika sa má posilniť prijatím nových opatrení na zabránenie nelegálnej migrácie,“ uviedla 4. decembra 2023 v e-maile pre agentúru AFP Miroslava Pisklová, analytička Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. „Europoslanec Uhrík teda z celého bodu návrhu jednoducho vyňal prvú časť vety a svojmu publiku ju účelovo nesprávne interpretoval.“
Nikto nenavrhuje výlučné právomoci EÚ v oblasti zdravotníctva a vzdelávania
Uhrík v príspevku a vo videu varuje, že Únia chce prevziať kompetencie v oblasti vzdelávania, aby „mohli vymývať mozgy žiakov a študentov so svojou zvrátenou dúhovou a gender ideológiou“.
Za vzdelávanie sú zodpovedné členské štáty a návrh poslancov Európskeho parlamentu na tom nič nemení. Navrhované zmeny len obsahujú rozšírenie cieľov EÚ v oblasti politík vzdelávania o „rozvoj spoločných cieľov a noriem vzdelávania, ktoré podporuje demokratické hodnoty a právny štát, ako aj digitálnu a ekonomickú gramotnosť“.
V návrhu zmien sa v oblasti zdravotnej politiky uvádza len to, že orgány EÚ by mali pomáhať orgánom členských štátov napríklad pri riešení cezhraničných hrozieb. Uvádza sa v ňom, že orgány EÚ by mali prijať aj „opatrenia na včasné oznamovanie, monitorovanie a riadenie závažných cezhraničných ohrození zdravia, najmä v prípade pandémií“.
V texte sa však výslovne uvádza, že členské štáty prijímajú opatrenia na základe vlastného uváženia. Európska únia by teda neprevzala kontrolu nad zdravotníckymi orgánmi členských štátov.
„Je dôležité spomenúť, že v oblasti zdravotníctva aj vzdelávania sa v návrhu hovorí o spoločných kompetenciách, nie o výlučných kompetenciách Komisie. To znamená, že akákoľvek spolupráca je komplementárna a Komisia ju nepreberá pod seba,“ poznamenáva Gubalova. „V prípade zdravotníctva sme sa už počas pandémie covidu presvedčili o dôležitosti spoločnej reakcie, pripravenosti a odstraňovania následkov.“
