Sergey Brin, jeden zo zakladateľov spoločnosti Google, bol v roku 2017 hosťom Svetového ekonomického fóra, kde so zakladateľom a predsedom fóra Klausom Schwabom hovoril o biznise, nových technológiách a umelej inteligencii. Nedávno sa na sociálnych sieťach objavil úryvok vystrihnutý z tejto diskusie, ktorý budil dojem, že Schwab povedal Brinovi, že voľby už nie sú potrebné, pretože umelá inteligencia dokáže predpovedať, kto vyhrá. V príspevkoch s vystrihnutým videom sa tak uvádzali nepravdivé tvrdenia, že Schwab v rozhovore presadzoval nahradenie voličov umelou inteligenciou a že Brin s takýmto návrhom súhlasil. Z kompletného záznamu pôvodnej diskusie je však zrejmé, že Schwab hovoril o takomto scenári iba v hypotetickej rovine, pričom ho uviedol ako „obavu, o ktorej počul“, a Brina sa iba pýtal, či si takýto svet vie predstaviť.
Účelovo vystrihnuté video a nepravdivé tvrdenia sa šírili sociálnymi sieťami v mnohých jazykoch vrátane slovenčiny minulý týždeň, tj. v dobe, keď sa vo švajčiarskom Davose konalo 54. výročné zasadnutie Svetového ekonomického fóra (WEF).
„Schwab navrhuje, aby AI nahradila voličov,“ píše sa v popise tohto príspevku na Facebooku zverejneného 18. januára 2024, ktorý obsahuje 38-sekundový klip, na ktorom vidno Klausa Schwaba a Sergeya Brina.
Telegramový príspevok uverejnený na kanáli SPRÁVY Z FRONTU obsahuje rovnaké video a nepravdivý popis, podľa ktorého mal Schwab tvrdiť, že „voľby už v zásade nie sú potrebné“. V popise sa ďalej uvádza, že „Brin chápavo kýva hlavou a hovorí, že Google už takýto vývoj má“.
Ako sme v minulosti vysvetlili tu, tu alebo tu, v prípade tohto telegramového kanála ide o slovenský kanál sankcionovanej dezinformačnej siete NewsFront, ktorá šíri prokremeľskú propagandu v 10 jazykoch. Podľa amerických úradov je sieť NewsFront pod kontrolou ruskej spravodajskej služby FSB a jej zakladateľ čelí sankciám aj v EÚ.
Vystrihnuté video bolo v nedávnej dobe zdieľané spolu s nepravdivými tvrdeniami vo viacerých ďalších jazykoch, napríklad v angličtine, nemčine alebo češtine.
V skutočnosti sa diskusia, z ktorej pôvodné video pochádza, konala pred siedmimi rokmi. Rovnaké nepravdivé tvrdenia už v auguste 2023 vyvrátili organizácie na overovanie faktov, napríklad CheckYourFact, Lead Stories alebo Ellinika Hoaxes.
Klaus Schwab je častým terčom dezinformácií. V rámci AFP Fakty sme opakovane vyvracali nepravdivé tvrdenia týkajúce sa či už jeho osoby (tu, tu), alebo WEF vo všeobecnosti (tu, tu).
Pôvodný kontext: Schwab položil hypotetickú otázku
Sergey Brin, pôvodne narodený v Rusku, založil v roku 1998 spoločne so svojím obchodným partnerom a bývalým spolužiakom zo Stanfordskej univerzity Larrym Pageom spoločnosť Google Inc., ktorá sa zaoberá online vyhľadávaním a digitálnymi službami. Alphabet, materská spoločnosť Googlu, je podľa trhovej kapitalizácie v čase písania tohto článku štvrtou najväčšou korporáciou na svete.
Diskusia medzi Schwabom a Brinom, vtedajším prezidentom spoločnosti Alphabet, z ktorého pochádza aj z kontextu vytrhnutý klip, sa uskutočnila 19. januára 2017 (archívna verzia) počas 47. ročníka Svetového ekonomického fóra v Davose. V programe fóra bol tento rozhovor opísaný ako „rozhovor so zakladateľom spoločnosti Google Sergejom Brinom o leadershipe, podnikaní a štvrtej priemyselnej revolúcii“. Pri dodatočnom vyhľadávaní sme nenašli žiadne zmienky či záznamy o tom, že by sa odvtedy uskutočnilo verejné stretnutie medzi Schwabom a Brinom, našli sme iba odkazy na rozhovor z roku 2017.
Záznam celej diskusie je k dispozícii na oficiálnom kanáli WEF na YouTube (archívna verzia).
Ako je zrejmé z kompletného záznamu, Schwab vystupoval ako moderátor a kládol Brinovi otázky. Prvá otázka, ktorú Schwab položil, sa týkala posúvania technologických hraníc v rámci štvrtej priemyselnej revolúcie, teda témy, o ktorej v roku 2016 napísal aj knihu. Brin následne hovoril o inováciách v spoločnosti Google aj o vývoji technológie umelej inteligencie (AI), ktorá podľa neho predstavuje „pokračovanie automatizácie, ktorú sme videli za posledných dvesto rokov“, a o jej vplyve na biológiu, zdravotníctvo, ekonomiku, ale aj spoločnosť ako celok.
Časť, ktorá bola vytrhnutá z kontextu a zdieľaná spolu s nepravdivými tvrdeniami, začína približne v čase 9:56. Vidíme, že Schwab začína otázku o umelej inteligencii vo voľbách takto: „Zatiaľ nevieme, ako bude táto technológia vyzerať. Ale jedna obava, ktorú som počul, je, že terajšie technológie – digitálne technológie – majú hlavne analytickú silu, my však teraz ideme do prediktívnej sily.“ Schwab teda hovorí o „obave“, ktorú počul, a nie o stanovisku, ktoré by on obhajoval či zastával.
Pokračuje: „Vidíme prvé príklady a vaša spoločnosť sa na nich podieľa. Ale keďže v ďalšom kroku by sa mohlo prejsť k preskriptívnemu módu, čo znamená, že už ani nemusíte mať voľby, pretože už viete predpovedať, a potom môžete povedať ‚Načo nám sú voľby?‘, pretože vieme, aký bude výsledok. Viete si predstaviť takýto svet?“
Ako vidíme z porovnania príspevkov na sociálnych sieťach s pôvodným záznamom, začiatok a koniec Schwabovej hypotetickej otázky boli vystrihnuté – rovnako začiatočná časť „obava, ktorú som počul, je“, a taktiež „viete si predstaviť takýto svet?“, ktorou otázku Brinovi ukončil.
V rozpore s tým, čo uvádzali niektoré príspevky, Brin v odpovedi na predmetnú Schwabovu otázku nehovoril nič o vlastnom výskume spoločnosti Google. Namiesto toho sa len zamýšľal nad širšími dôsledkami toho, že by ľudstvo malo prístup k takejto technológii. Konštatoval, že budúcnosť je neistá a že naše súčasné hodnoty, túžby a spôsoby života sa môžu v čase výrazne zmeniť, pričom je pre nás dnes ťažké tieto zmeny vopred predvídať či chápať.
„No dobre a potom sa ale môžeme pýtať aj ďalej ‚načo potrebujeme vôbec volených lídrov?‘, keď by ste mohli mať všetky rozhodnutia vopred? Myslím, že to je jedna vec, v ktorej otvárate veľmi hlboké otázky. A rovnako sa môžeme pýtať ‚čo budeme naozaj chcieť?‘. Chcem povedať, že dnes máme istý súbor hodnôt a túžob, ktoré sú pravdepodobne dosť odlišné od toho, aké sme mali hodnoty pred priemyselnou revolúciou či pred agrárnou revolúciou,“ povedal Brin vo svojej odpovedi. „A môže sa stať, že spôsob, akým sa na to budeme pozerať o sto rokov, bude tak odlišný od toho, ako na to nazeráme dnes, že to pre nás bude takmer nepochopiteľné,“ dodal.
