Zábery, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach, ukazujú požiar historickej budovy pošty vo filipínskom hlavnom meste Manila a nie knižnice vo francúzskom Marseille, ako sa pri nich píše. Pri videách sa tiež šíria nepravdivé tvrdenia, že demonštranti, ktorí sa zúčastnili na protestoch po zabití tínedžera policajtmi, zapálili „najväčšiu knižnicu vo Francúzsku“. Niektoré príspevky budovu označujú za knižnicu Alcazar v Marseille a nepravdivo tvrdia, že nenávratne poškodené boli vzácne historické dokumenty. Napriek tomu, že knižnicu pri protestoch po smrti Nahela Merzouka – sedemnásťročného občana Francúzska s alžírskym pôvodom – demonštranti čiastočne poškodili, úrady potvrdili, že budovu nepodpálili a poškodené neboli žiadne dokumenty. Mnohé z falošných tvrdení obsahujú rasistické a protiislamské poznámky, ktoré zo zodpovednosti za údajný požiar obviňujú migrantov, Afričanov a „Neeurópanov“. Navyše, Alcazar nie je ani najväčšia knižnica vo Francúzsku.
Tento príspevok na Facebooku z 5. júla 2023 s falošným tvrdením o podpálenej knižnici získal viac ako 130 zdieľaní. Pri tomto príspevku zas autor pri záberoch horiacej budovy v Manile píše: „Neeurópania už ovládli územia. Polícia ich nevie zastaviť.“
Video v nepravdivom kontexte sa v slovenčine objavilo aj na Telegrame či na sieti VKontakte. Na Facebooku sa video s nepravdivým tvrdením šírilo tiež vo francúzštine, v španielčine, v angličtine alebo v nemčine.
Text príspevkov odkazuje na demonštrantov, ktorí vo Francúzsku vyšli do ulíc po tom, ako policajt zastrelil pri cestnej kontrole 27. júna sedemnásťročného Nahela Merzouka.
Incident znovu obnovil diskusiu o rasizme vo francúzskej polícii a v spoločnosti.OSN v tejto súvislosti varovala (archívny odkaz) pred hlboko zakoreneným rasizmom vo francúzskej polícii.
V príspevkoch a diskusiách sa opakujú dehumanizujúce, rasistické a protiislamské vyjadrenia.
Niektorí užívatelia odkazujú na antisemitskú a konšpiračnú teóriu takzvaného veľkého nahradenia, podľa ktorej je cieľom vládnucich elít, aby moslimovia z arabských štátov a z Afriky nahradili v Európe belošské, kresťanské obyvateľstvo. Podobné tvrdenia sa šíria aj v Spojených štátoch, kde majú bielych Američanov nahradiť Hispánci, černosi alebo Ázijčania.
Zábery na budovu v plameňoch zverejnené na sociálnych sieťach však nemajú nič spoločné s úmrtím Merzouka ani s udalosťami, ktoré nasledovali. AFP pokrývala protesty vo viacerých francúzskych mestách a informovala o mnohých prípadoch zhorených vozidiel alebo budov, no žiadna z týchto budov sa nepodobá tej na predmetnom videu šírenom na sociálnych sieťach.
Požiar budovy pošty vo filipínskej Manile
Reverzné vyhľadávanie obrázkov zo snímok videa, ktoré sa šírilo na sociálnych sieťach, nás naviedlo k podobným záberom požiaru, ktorý v máji 2023 zasiahol historickú budovu poštu v Manile. Jeden z nich viedol k YouTube kanálu britského denníka Guardian.
Video (archívny odkaz) zverejnené 22. mája má titulok: „Veľký požiar ničí historickú budovu pošty v Manile“.
Hasičom trvalo takmer sedem hodín, kým dostali oheň pod kontrolu, napísala agentúra AFP, pričom tiež zverejnila tiež fotografie a videá z požiaru (archívny odkaz tu and tu).
Na videu, ktoré sa šíri na sociálnych sieťach, je vidieť vedľajšiu budovu, ktorá zodpovedá sídlu Overseas Filipino Bank vedľa pošty. Vidieť sa dá aj na záberoch Google Street View (archívny odkaz).
Príčinou požiaru bol výbuch autobatérie v sklade budovy a išlo teda o nehodu, uviedla filipínska pošta, ktorá sa odvolávala na závery (archívny odkaz) Filipínskeho úradu pre ochranu pred požiarmi.
Poškodená knižnica v Marseille
Príspevky na sociálnych sieťach nesprávne označujú horiacu budovu za knižnicu Alcazar v Marseille. Táto knižnica bola pri nepokojoch 30. júna 2023 skutočne poškodená, nevypukol v nej však žiaden požiar a poškodená nebola ani žiadna kniha, čo 7. júla 2023 potvrdila agentúre AFP radnica mesta Marseille.
„Najväčšia knižnica v Marseille Alcazar utrpela v noci z 29. na 30. júna škody na fasáde budovy a na vstupe, no žiadna kniha nebola poškodená,“ uviedla radnica. „Nevznikol žiaden požiar, boli tam len dymovnice.“ Knižnicu znovu otvorili v utorok 4. júla a radnica tvrdí, že žiadna iná knižnica v meste poškodená nebola.
To, ako demonštranti hádžu dymovnice na budovu knižnice, ukazujú viaceré videá z 30. júna. O incidente v ten istý deň písal aj denník Le Figaro, ktorý v článku zverejňuje aj jedno z videí hádzania dymovníc.
Pomocou Google Maps agentúra AFP preskúmala knižnicu Alcazar a porovnala ju s budovou z videa na sociálnych sieťach, pričom identifikovala, že vyzerajú úplne inak. Budova pošty v Manile je rozsiahla neoklasicistická stavba s fasádou so stĺporadím. Knižnica v centre Marseille stojí medzi dvoma inými budovami, pričom má sklenú fasádu.
Tvrdenia o vypálenej knižnici v Marseille tiež uvádzajú, že Alcazar je najväčšou knižnicou vo Francúzsku. Nie je to tak, knižnica Alcazar má oveľa menší knižný fond ako Francúzska národná knižnica (BnF), jedna z najväčších na svete, ktorá mala v roku 2022 16 miliónov kníh a zväzkov (archívny odkaz). Alcazar má v zbierke viac ako milión dokumentov (archívny odkaz).
Predmetné video zapadá do protiimigračného naratívu populárneho na sociálnych sieťach. Agentúra AFP v minulosti vyvrátila obdobné z kontextu vytrhnuté videá napríklad tu, tu či tu.
