Scroll Top

O hlasovacie práva neprišiel zatiaľ žiaden štát EÚ

6955464049_dd65319eb8_k

Author(s): Demagog.sk

V posledných rokoch sa v EÚ čoraz častejšie hovorí o možnom odobratí hlasovacieho práva členským štátom, ktoré porušujú zásady právneho štátu. Aj napriek vážnym hrozbám ešte žiaden štát v histórii EÚ o toto právo neprišiel. Najbližšie k tomu boli diplomatické sankcie uvalené na Rakúsko v roku 2000, keď v krajine vznikla koaličná vláda s krajne pravicovou stranou FPÖ. EÚ vtedy zvažovala represívne opatrenia vrátane zmrazenia bilaterálnych vzťahov, k odobraniu hlasovacieho práva však nakoniec neprišlo. 

V súvislosti s porušovaním pravidiel právneho štátu sa čoraz viac v posledných rokoch začala skloňovať možnosť odobratia hlasovacieho práva, najčastejšie pre Poľsko a Maďarsko. V prípade Maďarska sa k dôvodom pridal aj nekritický postoj k Ruskej federácii, ktorá v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom anektovala Krymský poloostrov, podporovala separatistov na východe krajiny a v roku 2022 spustila inváziu na Ukrajinu. 

V diskusnej relácii O 5 minút 12  9. júna 2024 povedal opozičný poslanec Juraj Krúpa, že hlasovacie právo v EÚ bolo v minulosti odňaté len Rakúsku (v čase 26:19).

Napriek hrozbám však žiaden štát v histórii Európskej únie o hlasovacie právo neprišiel. Na Rakúsko sa síce v roku 2000 vzťahovali diplomatické sankcie v podobe čiastočnej izolácie zo strany ostatných členských štátov EÚ, hlasovacie právo v Rade EÚ však doposiaľ nikdy nestratilo. 

V roku 2000 vyvolala v EÚ znepokojenie formujúca sa rakúska vládna koalícia s krajne pravicovou Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ). Strana bola vedená Jörgom Haiderom a bola známa svojimi krajne pravicovými názormi a kontroverznými výrokmi. 

Antonio Guterres, vtedajší premiér Portugalska predsedajúceho EÚ, v januári 2000 vyhlásil rozhodnutie EÚ prijať represívne opatrenia, ak sa Haiderova strana pripojí k rakúskej vláde. Represie mali zahŕňať zmrazenie bilaterálnych vzťahov s Viedňou, zrušenie podpory ktoréhokoľvek z jej kandidátov na medzinárodné posty a obmedzenie úlohy rakúskych veľvyslancov v hlavných mestách EÚ.

Európsky parlament toho času dokonca naliehal na inštitúcie EÚ, aby boli pripravené pozastaviť členstvo rakúskej vláde v prípade „vážneho a trvalého“ porušovania základných princípov EÚ definovaných v Amsterdamskej zmluve.

Rakúsko sa napokon ocitlo v čiastočnej izolácii. Francúzsko odložilo návštevu vysokých predstaviteľov obrany vo Viedni, dánski diplomati sa stiahli z večere, ktorú naplánovalo rakúske veľvyslanectvo v Kodani. Najväčšia banka v Holandsku, ABN Amro NV, zmrazila ponuku pomôcť s financovaním kontroverzného programu podpory detí v Haiderovej domovskej provincii Korutánsko. 

Británia presadzovala pri rozhodovaní o tom, ako dlho má byť rakúska vláda  izolovaná, vyčkávací prístup. Britský europoslanec Glyn Ford povedal: „Niektorí hovoria, že nie je správne, aby sme zasahovali do rakúskej politiky. Mýlia sa. Niektorí tvrdia, že musíme akceptovať výsledok demokratických volieb – ale voľby nerobia vždy demokratov.” 

Predsedníčka Európskeho parlamentu Nicole Fontaine odmietla Schüssel-Haiderovu deklaráciu, ktorá mala zdôrazniť „zodpovednosť Rakúska v Európe“. „Skutočnosť, že prezident Klestil dostáva od tejto vlády vyhlásenie o základných hodnotách Európskej únie, nás jednoznačne nemôže prinútiť zabudnúť na urážlivé, xenofóbne a rasistické vyhlásenie Jörga Haidera,“ povedala a zdôraznila, že „parlament bude neústupný, pokiaľ ide o rešpektovanie princípov slobody, demokracie, ľudských práv a právneho štátu.” 

Európsky parlament navrhoval v reakcii na situáciu uznesenie, ktoré bolo prijaté 406 hlasmi za, 53 proti a 60 poslancov sa zdržalo. V uznesení Európsky parlament odsudzuje všetky formy politického extrémizmu, konkrétne kritizuje xenofóbne, rasistické a protieurópske výroky lídra FPÖ Jörga Haidera. Zdôrazňuje, že takéto názory by nemali ovplyvňovať politické vzťahy Rakúska s EÚ, a vyzýva lídra ÖVP Wolfganga Schüssela, aby v každej vláde, ktorú povedie, dodržiaval základné princípy Zmluvy o Európskej únii. Vyjadrenie tiež podporuje záväzok portugalského predsedníctva obhajovať európske hodnoty a vyzýva Komisiu, Radu a Parlament, aby neustále monitorovali vývoj situácie. Taktiež navrhuje stanoviť kritériá a postupy na implementáciu článku 7 Zmluvy o EÚ a nariaďuje odoslanie tejto rezolúcie rakúskemu prezidentovi a vláde, ako aj Rade a Komisii.

Bulharská ministerka zahraničných vecí Mihailová povedala, že vláda „nepodporí rakúsku vládu, ktorá by zatvorila dvere Európe a postavila sa proti rozširovaniu EÚ na východ.“  Haider však v Európe našiel aj podporu. Francúzski pravičiari sa zhromaždili pred rakúskym konzulátom v Lyone na znak nesúhlasu s kritickými komentármi prezidenta Jacquesa Chiraca a premiéra Lionela Jospina. Švajčiarski nacionalisti využili túto situáciu na nesúhlas s plánmi na užšie vzťahy s EÚ. Vyhlásili, že kampaň proti Haiderovi dokázala, že Únia je nedemokratická. Na krátkom ceremoniáli pred parlamentom v Berne odovzdali dve malé pravicové strany a ďalšie protieurópske skupiny petíciu s približne 70 000 podpismi proti balíku bilaterálnych dohôd medzi Švajčiarsko a EÚ. 

Pozíciu EÚ k Rakúsku odsúdilo aj Srbsko. „Všetko, čo sa deje okolo Rakúska, je len ďalším príkladom zasahovania do vnútorných záležitostí iných krajín, pretože je zrejmé, že v Európe, ktorá slúži Amerike, a nie sebe samej, je dnes možné všetko,“ povedal Ivica Dačič, hovorca strany Slobodana Miloševiča. 

EÚ následne poverila spísaním správy o stave ľudských práv v Rakúsku bývalého fínskeho prezidenta Marttiho Ahtisaarithe, bývalého španielskeho ministra zahraničných vecí Marcelina Orejathe a bývalého podpredsedu Európskej komisie pre ľudské práva Jochena Froweina. 

Tí síce kritizovali Stranu slobodných, no odporučili zrušiť existujúce sankcie, keďže nebolo potvrdené porušovanie ľudských práv (špeciálne zahraničných osôb) v nadmernej miere. K oficiálnej strate hlasovacích práv podľa článku 7 v žiadnom momente nedošlo. 

Lídri 14 krajín EÚ si čoskoro uvedomili, že izolácia Rakúska nie je politicky udržateľná a je dokonca kontraproduktívna. Izolácia bola formálne zrušená v septembri 2000.

Túto situáciu reflektovala aj Zmluva z Nice, ktorá bola dokončená v decembri 2000. Článok 7 stanovil, ako by mala EÚ reagovať, keď „existuje jasné nebezpečenstvo, že členský štát vážne poruší základné práva“.

Článok 7 Zmluvy o Európskej únii umožňuje pozastaviť hlasovacie práva členského štátu v prípade závažného a pretrvávajúceho porušenia hodnôt EÚ, t.j. v prípade porušenia úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu alebo rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. 

Tento článok bol v praxi použitý len na začatie konania proti niektorým krajinám, avšak k úplnému pozastaveniu hlasovacích práv v EÚ ešte nikdy nedošlo. V minulosti boli iniciované procesy podľa článku 7 proti Poľsku a Maďarsku. V oboch prípadoch sa EÚ obávala o stav právneho štátu v týchto krajinách.

Fact Checker Logo
Pôvodne uverejnené tu.
Privacy Preferences
When you visit our website, it may store information through your browser from specific services, usually in form of cookies. Here you can change your privacy preferences. Please note that blocking some types of cookies may impact your experience on our website and the services we offer.