Európsky súd pre ľudské práva v polovici marca 2025 konštatoval, že ukrajinské štátne bezpečnostné a záchranné zložky sú zodpovedné za to, že nezabránili násiliu a následnému požiaru Domu odborov v Odese v roku 2014. Hoci súd uznal zlyhanie štátu pri ochrane verejnej bezpečnosti a riadení zásahu, neurčil jednoznačného vinníka požiaru. Napriek tomu sa šíria nesprávne interpretácie, že ESĽP rozhodol, že za masaker v Odese môžu proukrajinskí aktivisti. Naopak, súd konštatoval, že ozbrojené strety iniciovali proruskí aktivisti, ktorí konali na základe dezinformácií účelovo šírených ruskými médiami.
Na Facebooku sa šíria nesprávne interpretácie rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v marci 2025 pripísal Ukrajine zodpovednosť za nezabránenie násiliu pri stretoch protestujúcich 2. mája 2014 v Odese, ktoré vyústili v požiar Domu odborov, pri ktorom prišlo o život 42 ľudí.
O rozhodnutí informovali viaceré webové portály, ktoré ho spojili s vlastným opisom udalostí v Odese. Napríklad portál eReport uviedol, že Dom odborov zapálili extrémisti z krajne pravicovej organizácie Pravý sektor. Portál Infovojna uviedol, že súd Ukrajine nariadil vyplatiť odškodné obetiam kvôli nečinnosti štátu počas toho, ako neonacisti a banderovci masakrovali proruských demonštrantov. Ďalšie príspevky tiež spájajú rozhodnutie súdu s tvrdením, že išlo o nacistický masaker proruských občanov Ukrajiny (tu, tu a tu).
O rozhodnutí súdu na svojich profiloch na Facebooku informovali aj viacerí politici. Marek Géci z hnutia Republika spolu s rozsudkom uviedol, že 2. mája 2014 sa na námestí Kulikovo pole v Odese konala akcia prívržencov Antimajdanu, ktorých napadli radikáli z Pravého sektora a futbaloví ultras klubov z Odesy a Charkova. Géci tvrdí, že budovu Domu odborov zapálili radikáli Pravého sektora a ako zdroj uvádza článok webového portálu Štandard o rozsudku, v ktorom je uvedený daný popis udalostí. Poslanec strany Smer Marián Kéry k rozsudku pripojil podobný opis udalostí a incident označil za masaker rusky hovoriacich občanov porovnateľný so zločinmi hitlerovcov po nástupe nacizmu v Nemecku.
Europoslanec za stranu Smer Ľuboš Blaha na svojom profile na Telegrame uviedol, že Európsky súd pre ľudské práva Ukrajinu uznal vinnú z nezabránenia upáleniu ruských občanov v Odese.
Súd uznal Ukrajinu spoluvinnou, lebo násiliu nezabránila
Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. 3. 2025 rozsudok (.pdf) o požiari v Dome odborov v ukrajinskej Odese. Na súd sa obrátili príbuzní a pozostalí obetí masakru z 2. mája 2014. Súd konštatoval, že Ukrajina nesie zodpovednosť za to, že nedokázala predísť násilným stretom v Odese, zastaviť násilie, ktoré prepuklo, a zabezpečiť včasnú záchranu pre ľudí uviaznutých v horiacej budove Domu odborov. Súd rozhodol, že Ukrajina je vinná aj z toho, že následne nedokázala nezávislo vyšetriť tieto udalosti. Rozhodnutie je zatiaľ neprávoplatné.
Súd nerozhodoval o tom, ktorá z dvoch strán spôsobila požiar v Dome odborov alebo ktorá je zodpovedná za úmrtia. Podrobne však popisuje, ako násilie začalo a akú úlohu zohrala ruská propaganda pred samotným vypuknutím násilností, keďže proruskí aktivisti sa obávali útoku na svoj tábor a napadli podporovateľov Majdanu na pochode na futbalový štadión. Zameriava sa aj na mesiace pred masakrom, počas ktorých sa už konflikty medzi dvoma stranami vyostrili.
Kľúčové zložky, ktoré mali zabezpečiť poriadok, teda polícia a požiarnici, podľa súdu zlyhali. Miestna polícia nezastavila proruských aktivistov, keď začali strieľať do pochodujúcich podporovateľov Majdanu a jednotnej Ukrajiny. Záchranné zložky z hasičskej stanice prišli na miesto požiaru až po 40 minútach od hlásenia. Ľudí zodpovedných za tieto zlyhania Ukrajina dostatočne nevyšetrovala pretože utiekli do Ruska.
Ako súd opísal dianie na Ukrajine a v Odese v rokoch 2013 a 2014
Rozsudok súdu popisuje, ako sa v ukrajinských mestách Kyjev či Odesa koncom roka 2013 začali protesty podporovateľov vstupu Ukrajiny do Európskej únie (EÚ). Išlo o reakciu na ukončenie prístupových rokovaní do EÚ zo strany vtedajšej ukrajinskej vlády. Podporovatelia silnejšej kooperácie s EÚ sa začali označovať aj ako podporovatelia Majdanu, keďže sympatizovali s proeurópskymi protestmi na Námestí nezávislosti v Kyjeve známom ako Majdan. Voči nim sa začali vymedzovať zástancovia užšej kooperácie s Ruskom, ktorých súd označil ako hnutie proti Majdanu. K prvým stretom medzi hnutím za Majdan a proti Majdanu v Odese došlo koncom roka 2013 a napätie v meste sa postupne zvyšovalo (body 10-12, s. 7).
V marci 2014 sa začala zintenzívňovať mobilizácia zo strany proruských protestujúcich proti Majdanu, ktorí si postavili stanové mestečko pre zhruba dvesto ľudí na námestí Kulikovo pole pred Domom Odborov v centre Odesy. Na námestí vystavovali vlajky Ruska a Sovietskeho zväzu spolu s nápismi volajúcimi po ruskej anexii Odesy. Súd upozornil aj na prítomnosť nápisov, ktoré označovali novú ukrajinskú vládu za fašistickú juntu. Podľa súdu vtedajší zástupca náčelníka Odeského oblastného policajného oddelenia Fuchedži podporoval toto hnutie a spolupracoval s jeho lídrami (body 15-17, s. 8).
V marci a v apríli 2014 sa v Odese pravidelne konali protestné akcie oboch hnutí, ktoré sa zaobišli bez závažnejších incidentov. Na konci apríla 2014 fanúšikovia futbalových klubov Černomorec Odesa a Metalist Charkov oznámili, že 2. mája 2014 spolu s podporovateľmi Majdanu zorganizujú pochod Za zjednotenú Ukrajinu. Protestná akcia sa mala začať o tretej poobede na námestí Soborna, odkiaľ mali zúčastnení pochodovať cez Derybasivskú ulicu na futbalový štadión klubu Černomorec, kde sa o piatej poobede začínal zápas (bod 24, s. 9-10).
V súvislosti s oznámením sa na internete začali objavovať príspevky od organizácií a jednotlivcov proti Majdanu, ktorí pochod označovali za nacistický. Príspevky vyzývali ľudí, aby sa zhromaždili a zabránili jeho konaniu (bod 25, s. 9-10).
Strety odporcov a podporovateľov Majdanu v Odese 2. mája 2014
Súd pre účely rekonštrukcie udalostí v Odese 2. mája 2014 využil závery vyšetrovacej skupiny s názvom 2. máj spolu so správou Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva o stave ľudských práv na Ukrajine z 15. júna 2014 a vyšetrovacou správou Medzinárodného poradného panelu pre Ukrajinu zriadeného Radou Európy. Na základe týchto zdrojov bol súd schopný určiť časovú linku udalostí a vyniesť rozsudok (bod 30, s. 11).
Podľa súdu sa 2. mája 2014 začali okolo 13:30 zhromažďovať ozbrojení odporcovia Majdanu na Olexandrivskej ulici zhruba 450 metrov od námestia Soborna, kde bolo ohlásené miesto stretnutia futbalových fanúšikov s podporovateľmi Majdanu. Na otázku príslušníka polície o účele zhromaždenia odpovedali, že chcú zabrániť podporovateľom Majdanu v zničení ich stanového mestečka na námestí Kulikovo pole (bod 37, s. 13). Okolo 15:15 vyrazili smerom ku pochodu Za jednotu Ukrajiny, pri čom ich sprevádzalo tridsať policajtov. Veliteľ poriadkových zložiek Knyšov a zástupca náčelníka Odeského oblastného policajného oddelenia Fuchedži pochodovali na čele zástupu spolu s lídrami skupiny (bod 43, s. 14). Na námestí Soborna sa už v tom čase zhromaždilo vyše tisíc podporovateľov Majdanu, ktorí boli taktiež ozbrojení (bod 44, s. 14).
O 15:30 sa začali prvé strety medzi oboma skupinami. Súd na základe informácií z vyšetrovania nezávislých skupín určil, že proruskí aktivisti ako prví zaútočili na podporovateľov Majdanu. Podľa súdu nebola v ten deň žiadna indícia, že by podporovatelia Majdanu chceli zmeniť svoju trasu smerom na juh ku námestiu Kulikovo pole, keďže od začiatku pochodovali smerom na východ ku futbalovému štadiónu (bod 45, s. 14).
O 16:10 bol postrelený podporovateľ Majdanu Ivanov, ktorý neskôr zomrel v nemocnici (bod 49, s. 15). V tom istom čase proruský aktivista so zahalenou tvárou, ktorý stál blízko policajných zložiek, vystrelil viacero rán smerom k podporovateľom Majdanu. Polícia na to nijako nereagovala (bod 50, s. 15). Neskôr bol strelec vďaka balistickej analýze identifikovaný ako pán Budko (bod 51, s. 15). Budko opustil miesto stretov v sanitke spolu s policajným veliteľom Fuchedžim (bod 53, s. 15).
Pouličné boje medzi oboma skupinami pokračovali niekoľko hodín. Na oboch stranách boli použité zbrane a zomrelo šesť ľudí, pričom štyria z nich boli proruskí aktivisti a dvaja proukrajinskí. Vyšetrovacia skupina 2. máj prišla k záveru, že na oboch stranách boli niektorí členovia na konflikt vopred pripravení, čo potvrdila aj monitorovacia správa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (.pdf, s. 9).
Súd neurčil, kto spôsobil požiar Domu odborov
V reakcii na útoky proruských aktivistov zmenil dav podporovateľov Majdanu svoju pôvodnú trasu a začal pochodovať smerom ku stanovému mestečku na námestí Kulikovo pole (bod 60, s. 16). Podľa súdu bola pasivita polície počas predošlých útokov proruských demonštrantov jedným z hlavných dôvodov prečo sa nahnevaní podporovatelia Majdanu rozhodli zmeniť trasu pochodu (bod 349, s. 77). Medzičasom sa proruskí aktivisti prítomní na námestí rozhodli ukryť do neďalekej budovy Domu odborov. Do vnútra budovy si so sebou zobrali krabice so zápalnými fľašami aj materiálmi na ich výrobu spolu s elektrickým generátorom poháňaným benzínom. Vchody do budovy zabarikádovali drevenými doskami, ktoré predtým držali stany na námestí (bod 62, s. 16).
Podľa súdu po príchode proukrajinských aktivistov na námestie po sebe obe strany začali hádzať zápalné fľaše a strieľať zbraňami. Proruskí aktivisti zhadzovali zápalné fľaše zo strechy budovy Domu odborov na dav na námestí, zatiaľ čo podporovatelia Majdanu ich hádzali na budovu (bod 63, s. 16). Ľudia prítomní na námestí opakovane kontaktovali hasičov, keďže hrozilo nebezpečentvo vypuknutia požiaru, no hasičská stanica vzdialená 650 metrov na miesto nikoho neposlala. Po vypuknutí požiaru v Dome odborov o 19:45 mnohí ľudia začali vyskakovať z okien v snahe utiecť ohňu, no utrpeli smrteľné zranenia pri dopade. Prvé hasičské autá dorazili na miesto o 20:09 a o 20:50 hlásili úspešné uhasenie požiaru. Požiar si vyžiadal životy 42 ľudí (body 63 – 73, s. 16-18).
Rola ruských dezinformácií
V rozsudku súd uvádza, že: „dospel k záveru, že dezinformácie a propaganda z Ruska zohrali svoju úlohu v tragických udalostiach. Zrážky sa začali útokom skupiny aktivistov odporujúcich Majdanu na pochod Za jednotu Ukrajiny pod zámienkou, že jeho účastníci plánovali zničiť stanový tábor na „Kulikovom poli“, hoci sa až do útoku neodklonili od svojej plánovanej trasy. Tejto neodôvodnenej vlne násilia predchádzalo systematické šírenie agresívnych a emotívnych dezinformačných a propagandistických posolstiev o novej ukrajinskej vláde a podporovateľoch Majdanu, ktoré šírili ruské úrady a masmédiá” (.pdf, s. 4).
Súd tiež poznamenal, že skreslenie udalostí v Odese z roku 2014 sa stalo nástrojom ruskej propagandy pri začatí vojny proti Ukrajine vo februári 2022 (bod 412, s. 89). Podľa súdu ruská propaganda využila udalosti v Odese ako zámienku pre vojnu, keďže ich vykreslila ako „masaker, počas ktorého agresívni „ukrajinskí nacisti“ zamkli pokojných profederalistov v budove odborov a upálili ich zaživa” (bod 227, s. 40).
Polícia v Odese podľa súdu spolupracovala s proruskými protestujúcimi a ignorovala dezinformácie namierené voči podporovateľom Majdanu
Súd v rozsudku konštatoval, že Ukrajina porušila článok 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý chráni právo na život a vyšetrovanie, keďže relevantné bezpečnostné a záchranné zložky nespravili všetko, čo od nich bolo možné rozumne očakávať, aby zabránili násiliu a stratám na životoch po vypuknutí požiaru (.pdf, s. 1). Rozhodnutie súdu je zatiaľ neprávoplatné (.pdf, s. 1). Súd tiež uviedol, že štát neurobil dostatok pre uhasenie požiaru a následnú evakuáciu ľudí z Domu odborov, keďže hasičské jednotky na miesto dorazili o 40 minút neskôr (.pdf, s. 5).
Podľa súdu štát nezabezpečil dostatočné preventívne opatrenia zamerané na zaistenie verejnej bezpečnosti (bod 339, s. 75). Polícia sa podľa súdu pripravila len na zabezpečenie poriadku do takej miery, ako to vykonáva pri bežných futbalových zápasoch, a nezobrala do úvahy spravodajské informácie o možnom riziku masových stretov. Jednotka pre boj proti kybernetickej kriminalite pritom podľa súdu polícii vopred poskytla informácie o príspevkoch proruských aktivistov na sociálnych sieťach, ktorí volali po zhromaždení na zastavenie podporovateľov Majdanu, no polícia napriek tomu neposilnila svoju prítomnosť v uliciach (body 341 – 343, s. 76).
Príslušníci policajného zboru podľa súdu pasívne prihliadali na zhromažďovanie sa proruských aktivistov a nijako ich nezastavili, keď začali bezdôvodne napádať podporovateľov Majdanu. Polícia nereagovala, ani keď proruský aktivista, ktorý stál blízko nich, začal strieľať smerom k podporovateľom Majdanu. Naopak, polícia sa nečinne prizerala a vysokopostavený regionálny policajný zástupca Fuchedži z miesta násilných stretov odišiel v rovnakej sanitke ako proruský strelec Budko zodpovedný za smrť pána Ivanova (bod 348, s. 77). Súd ďalej konštatoval, že Fuchedži, ktorý bol aktívne zapojený do plánovania bezpečnostných preventívnych opatrení prinajmenšom poskytoval podporu proruskému hnutiu (bod 337, s. 75). Hoci bol Fuchedži na Ukrajine za tento počin odsúdený, tak kvôli oneskorenému vydaniu zatykača stihol utiecť do Ruska (body 337 a 397, s. 75 a 86).
Vo svetle uvedených informácií súd konštatoval, že: „neschopnosť polície podniknúť účinné kroky na zastavenie úvodnej vlny násilia proti protestujúcim podporujúcim Majdan, spolu s jasnými náznakmi možnej spolupráce polície s aktivistami proti Majdanu, bola jedným z dôvodov, ak nie tým rozhodujúcim, pre následnú vlnu násilia, keď rozhorčení podporovatelia Majdanu usilovali o pomstu” (bod 349, s. 77).
Ďalej súd konštatoval porušenie článku 8 dohovoru, ktorý chráni právo na súkromie a rodinu, v prípade jednej žalobkyne kvôli zdĺhavému procesu vydania telesných ostatkov jej otca, ktorý zomrel pri incidente (.pdf, s. 1).
Zlyhanie v následnom vyšetrovaní udalostí
Súd určil, že ukrajinské úrady opakovane pochybili pri vyšetrovaní udalostí 2. mája 2014. Úrady nezaistili forenzné dôkazy na mieste incidentu, keďže namiesto uzatvorenia miesta činu do centra mesta poslali upratovacie tímy a budovu Domu odborov nechali sprístupnenú verejnosti ďalších 17 dní. Kľúčové dôkazy tak neboli nikdy podrobené forenznej analýze (.pdf, s. 5).
Súd zaznamenal nedostatky aj pri trestnom stíhaní osôb podozrivých zo streľby a násilných prejavov počas incidentu. Trestné stíhanie bolo opakovane pozastavené z dôvodu nedostatku dôkazov v prípadoch štyroch podporovateľov Majdanu podozrivých zo streľby na proruských aktivistov. Súd takisto konštatoval, že v prípade deväťnástich odporcov Majdanu podozrivých z organizácie a participácie na masových nepokojoch bolo vyšetrovanie tak nedostatočné, že vyvolávalo otázky buď o zjavnej nekompetentnosti orgánov, alebo o sabotáži vyšetrovacej práce v prospech obžalovaných (.pdf, s. 5).
Nedostatočné bolo podľa súdu aj trestné stíhanie príslušníkov bezpečnostných a záchranných zložiek. Rovnako ako v prípade policajného veliteľa Fuchedžiho, utiekol veliteľ oblastných hasičských zložiek Bodelan z Ukrajiny v roku 2016 skôr, než ho ukrajinské úrady začali vyšetrovať (.pdf, s. 6; bod 186, s. 36). Bodelan neskôr získal ruské občianstvo a v roku 2020 sa stal jedným z vysokých predstaviteľov ruskej okupačnej administratívy na Kryme.
Záver
Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že Ukrajina porušila článok 2 a článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (.pdf, s. 6 a 11), keďže relevantné bezpečnostné a záchranné zložky nespravili všetko potrebné na zabránenie násiliu a stratám na životoch po vypuknutí požiaru v Odese 2. mája 2014. Súd ďalej konštatoval závažné nedostatky pri následnom vyšetrovaní udalostí. Za jeden z hlavných dôvodov vypuknutia vlny násilia súd označil neschopnosť polície zasiahnuť proti proruským aktivistom, ktorí po ovplyvnení dezinformáciami napadli protestujúcich podporujúcich Majdan. Rusko tento incident podľa súdu využilo na zámienku pre začiatok vojenskej invázie na Ukrajinu, keďže požiar Domu odborov vykreslilo ako účelový masaker proruských občanov zo strany podporovateľov Majdanu. Tento naratív naďalej šíria príspevky na Facebooku aj niektorí slovenskí politici, ktorí vytrhujú rozhodnutie súdu z kontextu.
