Odborníci oslovení agentúrou AFP vysvetlili, že trvá milióny rokov, kým sa ložiská ropy vytvoria. Na sociálnych sieťach sa však rozšírili tvrdenia, podľa ktorých sa ropa „obnovuje“ v kratších časových obdobiach a že „predstava o jej nedostatku“ bola umelo vytvorená s cieľom zvýšiť jej cenu. Hoci je pravda, že uhľovodíky ako ropa a plyn vznikajú aj v súčasnosti, ropa nie je považovaná za obnoviteľný zdroj energie a jej ťažba sa môže stať ekonomicky neudržateľnou ešte skôr, ako sa vyčerpajú súčasné zásoby, uviedli odborníci pre AFP. V zavádzajúcich príspevkoch sa tiež tvrdí, že vedecká komunita bola v 19. storočí podplatená, aby zaviedla termín „fosílne palivo“, ale v skutočnosti sa tento používal už viac ako o storočie skôr.
Viac ako sto používateľov zdieľalo slovenský facebookový príspevok z júna 2022, ktorý obsahuje rôzne zavádzajúce tvrdenia o rope. V príspevku sa napríklad tvrdí, že ropa je „obnoviteľný zdroj“, ktorý sa „obnovuje tak rýchlo, že ju nie je možné vyčerpať“.
V texte sa tiež tvrdí, že „zakaždým keď počujete výraz Fosílne palivo vám klamú,“ pretože tento pojem vraj vznikol, keď americký ropný magnát John D. Rockefeller koncom 19. storočia „zaplatil vedcom“ s cieľom umelo „vzbudiť predstavu nedostatku“, aby sa zvýšila cena ropy.
V iných nedávnych slovenských príspevkoch sa tvrdilo, že „jedného dňa sa všetci dozvieme, že ropa sa nevyrába z fosílií dinosaurov“, ale že ide o „obnoviteľný zdroj, ktorý sa nikdy nemôže minúť“.
Podobné tvrdenia o rope a fosílnych palivách sa už niekoľko mesiacov šíria na sociálnych sieťach vo viacerých jazykoch, napríklad v maďarčine, nemčine, španielčine či angličtine. Agentúra AFP ich už vyvrátila v španielčine či angličtine.
Predmetné tvrdenia, ktoré boli šírené aj v slovenčine, sú buď zavádzajúce, alebo úplne nepravdivé, čo pre AFP potvrdili oslovení odborníci. Ropa, ktorá vzniká z usadených zvyškov dávnych organizmov a rastlín, sa nepovažuje za obnoviteľný zdroj energie a vzhľadom na to, že jej ťažba je čoraz nákladnejšia a náročnejšia a že sa objavujú iné energetické alternatívy, očakáva sa, že objem vyťaženej ropy začne v tomto storočí klesať. Taktiež, pojem „fosílne palivo“ sa používa už od 18. storočia.
Ropa sa nepovažuje za obnoviteľný zdroj energie
V textoch, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach, sa uvádza, že ropa sa „obnovuje rýchlejšie“, než by sa dala vyťažiť, z čoho vyplýva, že ľudstvo má k dispozícii prakticky nekonečné množstvo ropy. To je však zavádzajúce.
Hoci je pravda, že proces vzniku a tvorba ropy nie sú ukončené, neznamená to, že máme k dispozícii stály prísun „novej“ ropy. Táto sa tiež v žiadnom prípade nepovažuje za „obnoviteľný“ zdroj energie, uviedli odborníci agentúre AFP.
Mathilde Adelinet, geologička a docentka na IFP School a bývalá výskumná inžinierka v oblasti geofyziky vo francúzskom IFPEN, uviedla 24. novembra 2022 pre agentúru AFP, že ropa sa „neobnovuje“ v krátkych časových intervaloch. Ropa podľa nej, na rozdiel od vody, neobieha vo voľnom cykle, takže existujúce ložiská sa môžu ťažiť, ale v relatívne krátkom období sa neobnovia.
„Túto ropu možno ťažiť vŕtaním, ale v krátkom časovom intervale nedochádza k jej obnoveniu, pretože necirkuluje,“ povedala Adelinet, čo znamená, že nová ropa nebude sama od seba prúdiť do ložisiek, odkiaľ bola vyťažená.
Odborníčka tiež dodala, že jediným spôsobom, ako sa môže ropa doplniť, je na mieste, kde sa organický materiál môže premeniť na ropu. „Najprv musí organická hmota odumrieť – zvyčajne v oceánoch – a následne sa usadiť na dne oceánu a klesnúť do hĺbky, v ktorej sú teplota a tlak dostatočné na to, aby bola časom premenená na ropu alebo plyn,“ uviedla.
Adelinet však zároveň upozorňuje, že tento proces sa nedeje v časovom horizonte desaťročí; ide o procesy, ktoré trvajú milióny rokov. „70% ropy, ktorú dnes používame, bolo vyprodukovaných pred 250 miliónmi rokov. Keď využívame zdroj takéhoto charakteru, nemôžeme čakať, že sa okamžite obnoví, pretože časový horizont je úplne iný, než v akom prebieha jeho extrakcia.“
Ako sa uvádza v tomto článku AFP, aj najmladšie zdroje ropy pochádzajú spred niekoľkých miliónov rokov, pričom tie staršie pochádzajú z obdobia devónu, ktoré sa začalo približne pred 410 miliónmi rokov.
Podobne aj Zoltán Turzó, riaditeľ Katedry ropného inžinierstva Univerzity v Miškolci, 16. novembra 2022 pre agentúru AFP povedal, že je zavádzajúce predpokladať, že by novovytvorená ropa nahradila vyťažené množstvo.
„Hoci uhľovodíky vznikajú aj dnes, ich uvoľňovanie a migrácia zo zdrojových hornín do nových ložísk trvá o niekoľko rádov dlhšie ako ich extrakcia z už existujúcich nahromadených ložísk. Preto ‘nová’ ropa nevzniká v žiadnom významnom rozsahu,“ povedal expert pre AFP.
„Ropa je neobnoviteľný zdroj, ktorý vznikal počas miliónov rokov histórie Zeme,“ povedal pre AFP 21. novembra Heiko Balzter, riaditeľ Inštitútu pre environmentálnu budúcnosť na univerzite v Leicesteri, pričom poukázal na vzdelávací materiál o pôvode ropy na webovej stránke National Geographic.
Podľa OSN sa „obnoviteľnou“ nazýva energia, ktorá je „získaná z prírodných zdrojov, ktoré sa obnovujú rýchlejšie, ako sa spotrebujú“, akými sú napríklad slnečné svetlo či vietor.
Profesor Grant Wach z Department of Earth and Environmental Sciences na Dalhousie University v kanadskom Halifaxe pre agentúru AFP 25. novembra 2022 tiež potvrdil, že „vo všeobecnosti nie je správne tvrdiť, že kontinuálne vzniká“, keďže zároveň upozornil, že jej tvorba trvá milióny rokov.
Okrem toho je otázkou nielen to, či je pod zemou dostatok ropy, ale aj to, či sa dá ľahko a ekonomicky ťažiť, čo pre AFP uviedol 21. júna 2022 Arndt Peterhänsel, geológ a odborník na ropu z Earth Sciences Department z Heidelberg University: „Ropa je ekonomická záležitosť a veľké množstvá ropy zostanú v podzemných zásobníkoch jednoducho preto, že ich ťažba nebude rentabilná.“
Očakáva sa, že objem vyťaženej ropy bude v budúcnosti klesať
Odborníci aj ropné spoločnosti počítajú s tým, že produkcia ropy začne v priebehu tohto storočia klesať.
„Ropu spotrebúvame tak rýchlo, že sa očakáva, že celosvetová produkcia ropy dosiahne vrchol už v roku 2050 alebo možno okolo roku 2070-2080, v závislosti od ponuky a dopytu,“ uviedol Heiko Baltzer.
„Produkcia ropy klesne, keď dosiahneme a prekročíme tzv. ‘ropný vrchol’. Svetové energetické spoločnosti s tým počítajú a hľadajú alternatívne zdroje energie, ktoré by ropu nahradili,“ dodal odborník. Vrchol produkcie ropy je teória, podľa ktorej konvenčná ťažba ropy nakoniec dosiahne vrchol a začne klesať, avšak o tom, kedy sa tak stane a aké to bude mať dôsledky, sa vedú diskusie.
Ani medzi producentmi neexistuje zhoda o presnom časovom pláne, ale aj ropní giganti ako spoločnosti Saudi Aramco či Shell počítajú s postupným poklesom produkcie a ťažby ropy, pričom Shell v roku 2021 vyhlásil, že spoločnosť dosiahla vrchol objemu vyťaženej ropy v roku 2019.
V príspevkoch na sociálnych sieťach sa tiež uvádza, že ropa je druhou najčastejšie sa vyskytujúcou tekutinou na Zemi. Táto otázka závisí od toho, čo považujeme za kvapalinu: ak sem zaradíme napríklad magmu, tá je rozšírenejšia ako voda, ako pre agentúru AFP zdôraznili Heiko Balzter a Mathilde Adelinet.
Je však pravda, že pod povrchom Zeme sa nachádza značné množstvo ropy. „Odhady Americkej geologickej služby (USGS) hovoria o približne 78 miliardách ton zostávajúcej ropy v podpovrchových vrstvách, ktorá vznikala milióny rokov,“ povedal Arndt Peterhänsel s tým, že ropa je skutočne jednou z najhojnejšie zastúpených kvapalín na Zemi.
Na základe údajov amerického Úradu pre energetické informácie (EIA) a spoločnosti British Petroleum sa na webovej stránke Worldometers nachádza interaktívne počítadlo, ktoré zobrazuje odhadované zostávajúce svetové zásoby ropy v bareloch.
Pojem „fosílne palivo“ sa používal už v 18. storočí
Na rozdiel od toho, čo sa uvádza v jednotlivých zavádzajúcich príspevkoch, pojem „fosílne palivo“ nebol zavedený koncom 19. storočia.
„Berlínsky chemik Caspar Neumann prvýkrát použil termín ‘fosílne palivo’, ktorý je zdokumentovaný vo vydaní jeho chemických prác publikovaných v angličtine v roku 1759,“ povedal Arndt Peterhänsel pre agentúru AFP. Tento termín je uvedený v obsahu jeho knihy tu.
Tento termín „sa následne začal hojne používať začiatkom 20. storočia“, vysvetlil agentúre AFP v roku 2020 hovorca Queenslandskej univerzity.
V príspevku na sociálnej sieti sa nepravdivo uvádza, že ropa bola nazvaná „fosílnym palivom“ na „výstave v Ženeve v roku 1892“, čo je pravdepodobne narážka na Medzinárodný chemický výbor z roku 1892, ktorý stanovil určité štandardy pre terminológiu organickej chémie.
Rozhodnutia výboru si môžete prečítať vo francúzštine tu. Text sa zaoberá pomenovávaním uhľovodíkov, ale nespomína „fosílne palivá“ ani žiadne hovorové názvy, zaoberá sa výlučne vedeckou terminológiou.
V texte na sociálnych sieťach sa tiež spochybňuje pôvod ropy. Je pravda, že fosílne palivá nepochádzajú zo skamenených zvyškov alebo odtlačkov prehistorických rastlín alebo živočíchov, to však neznamená, že by vo vedeckej komunite existovali pochybnosti alebo diskusie o pôvode fosílnych palív.
„Ropa je fosílne palivo. Ropa, uhlie či zemný plyn vznikli zo zvyškov dávnych morských rastlín, rias a baktérií počas miliónov rokov za intenzívneho tepla a tlaku. Keďže tieto palivá vznikli zo zvyškov týchto morských organizmov, nazývajú sa ‘fosílne palivá’,“ uviedol Heiko Balzter pre agentúru AFP.